
Slovensko prešlo za posledných 30 rokov zložitou cestou budovania demokracie a upevňovania právneho štátu. Táto cesta nebola vždy priamočiara a stretávala sa s rôznorodými dôsledkami prežitkov nedávnej minulosti. Jedným z príkladov, ktoré zrkadlia tieto snahy, je aj otázka sterilizácií, najmä v kontexte sociálne slabých žien.
V Slovenskej republike sa v minulosti objavili obvinenia z masového porušovania zákonov SR formou nezákonných sterilizácií. Tieto obvinenia sa týkali najmä rómskych žien a vyvolali rozsiahlu diskusiu na domácej i medzinárodnej scéne. Problém sterilizácií sa tak stal predmetom záujmu nielen vnútroštátnych orgánov, ale aj medzinárodných organizácií a inštitúcií.
Publikácia, ktorá upozornila na tieto praktiky, bola zverejnená v zahraničí skôr, než boli orgány Slovenskej republiky o tomto kroku informované. To vyvolalo otázky o transparentnosti a prístupe k informáciám v tejto citlivej oblasti.
Na základe iniciatívy členov vlády SR začali vo veci konať všetky ústavné inštitúcie, ktoré v právnom štáte v takomto prípade konať majú. Prešetrenie zverejnených indícií bolo v gescii Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktoré ich prešetrilo z odborného hľadiska. Všetky relevantné orgány SR vyvrátili, že by v Slovenskej republike existoval systémový problém v oblasti sterilizácií. Vláda SR zároveň umožnila expertom medzinárodných organizácií a inštitúcií posúdiť celú záležitosť priamo v SR.
Pri dôkladnom prešetrení niektorých sterilizácií žien však boli zistené nedostatky procedurálneho charakteru. Tieto nedostatky sa týkali najmä informovaného súhlasu a dodržiavania práv pacientiek. V reakcii na tieto zistenia prijala vláda SR opatrenia na úpravu legislatívy a postupov tak, aby bola v súlade s legislatívou EÚ a medzinárodnými záväzkami SR.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
Na základe príkazu podpredsedu vlády z 22. januára 2003, list č. 160/03 CSY, Sekcia ľudských práv a menšín ÚV SR podala 23. januára 2003 trestné oznámenie pre podozrenie z vykonávania nedobrovoľnej násilnej sterilizácie rómskych žien, čím by mohol byť spáchaný trestný čin ublíženia na zdraví (§221-224).
Podpredseda vlády SR Pál Csáky požiadal 27. januára 2003 ministra vnútra SR o zvýšenú pozornosť a dohľad nad vyšetrovaním v oblasti ich pôsobnosti (resp. Generálnu prokuratúru SR). Vyšetrovateľ Krajského úradu justičnej polície PZ SR v Košiciach začal trestné stíhanie pre trestný čin genocídia podľa § 259 ods. 1 písm. b) Trestného zákona. Neskôr bol tento trestný čin ublíženia na zdraví (§221-224) zmenený na trestný čin genocídia (§259 ods. 1 písm. b) na základe oznámenia dvoch poškodených rómskych žien.
Generálna tajomníčka Amnesty International, p. Irene Khan, vo svojom liste adresovanom podpredsedovi vlády SR P. Csákymu (kópie listu boli zaslané ministrom D.Lipšicovi, V.Palkovi, E.Kukanovi, generálnemu prokurátorovi M. Hanzelovi, splnomocnenkyni K. Tóthovej) vyjadrila znepokojenie nad prípadmi údajných nedobrovoľných sterilizácií rómskych žien.
Na základe vlastnej iniciatívy sa prípadom začali zaoberať aj medzinárodné organizácie. 30. januára 2003 p. Ina Zoon, p. Barbora Bukovská a p. Petra Hanáková informovali komisára pre ľudské práva Rady Európy o európskej stratégii rozvoja sexuálneho a reprodukčného zdravia. Pozíciu Slovenska na zasadnutí výboru obhajoval poslanec NR SR J. Baška.
Komisár EK G. Telo i duša, a uvítal okamžitú reakciu podpredsedu vlády SR Pála Csákyho. Podpredseda vlády P. Csáky zdôraznil, že dialóg je dôležitý aj pre blízke prebiehajúce prerokovávanie predvstupových zmlúv v Európskom parlamente.
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
J.M. Wiersma, spravodajca EP pre SR na Slovensku, sa 6. februára 2003 stretol so zástupcami mimovládnych organizácií. Jednou z tém stretnutia boli aj údajné sterilizácie. J.M. Wiersma sa zaujímal o priebeh vyšetrovania a o opatrenia, ktoré boli prijaté na zabránenie opakovaniu podobných prípadov.
Poslankyňa Christine McCafferty bola oficiálne pozvaná na tzv. prieskumnú návštevu (z angl. fact-finding mission) týkajúcu sa priebehu vyšetrovania podozrení o nedobrovoľných sterilizáciách rómskych žien. Program návštevy bol vypracovaný na základe odporúčaní Stálej Misie SR pri RE zo dňa 7.2.2003 a 14.2.2003. Sekretariát výboru prevzal pozvánku pre poslankyňu Ch. McCafferty a prisľúbil jej promptné doručenie.
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Londýne informovalo dňa 27. februára 2003 o záujme o túto problematiku. Paul Stinchcomb, poslanec Labour Party v Snemovni reprezentantov pre Willinghborough a Rushden v Northamptonshire, prejavil záujem o informácie týkajúce sa tejto témy. Uviedol, že sa zaujíma o správu /European Dialogue/ a Rómske práva a prístup k spravodlivosti v Európe /Roma Rights and Access to Justice in Europe/. Zdôraznil, že situácia Rómov je dôležitou otázkou pre krajiny východnej Európy, ktoré majú vstúpiť do EÚ.
V odvolacom konaní, Krajský súd v Košiciach rozhodol, že Rómka M. B. bola nezákonne sterilizovaná v Nemocnici s poliklinikou (NsP) v Gelnici. Súdny spor iniciovala M. B., ktorá tvrdila, že bola sterilizovaná v roku 1986 ako 17-ročná pri druhom pôrode. Po rozsudku OS v Spišskej Novej Vsi v neprospech Rómky, sa M. B. odvolala na Krajský súd v Košiciach. Ten po rozsiahlych dokazovaniach žalobu zamietol a prvostupňový rozsudok plne potvrdil.
Na internetovej stránke MZ SR bol 19. marca 2003 zverejnený anglický preklad správy. Na zasadnutí bol k dispozícii anglický preklad. Ministerstvo zdravotníctva SR upozornilo na fakt, že prieskum bol nedostatočný.
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto
Dňa 1. apríla 2003 TASR zverejnila výzvu adresovanú nezákonne sterilizovaným Rómkam, aby vypovedali na ktoromkoľvek útvare Policajného zboru. Ministerstvo vnútra SR vyzvalo všetky obete nezákonných sterilizácií, aby spolupracovali pri vyšetrovaní. Ministerstvo zahraničných vecí SR ubezpečilo medzinárodné spoločenstvo, že Slovenská republika bude plne rešpektovať svoje záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv týkajúcich sa dodržiavania ľudských práv a slobôd.