
Konkurenčná doložka je právny inštitút, ktorý upravuje vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom v kontexte hospodárskej súťaže. Cieľom článku je poskytnúť komplexný pohľad na konkurenčnú doložku, jej význam, právnu úpravu a praktické aspekty.
Podstatou hospodárskej súťaže je konkurencia podnikateľov (súťažiteľov) o zákazníka, čo ovplyvňuje cenu, kvalitu a sortiment tovarov a služieb na trhu. Uvedené prispieva k rozvoju technológií a výrobných postupov, navyšuje cenu know-how a obchodného tajomstva súťažiteľa, ktorým je často krát spoločnosť zamestnávajúca nemalý počet zamestnancov. Pre zamestnávateľa majú najväčšiu cenu tí zamestnanci, ktorí majú možnosť nadobudnúť znalosti a informácie, ktoré nie sú bežne dostupné, tvoriace väčšinou predmet obchodného tajomstva či know-how daného zamestnávateľa.
V tomto kontexte sa zamestnávatelia snažia chrániť svoje know-how a obchodné tajomstvo pred konkurenciou. Jedným z nástrojov, ktoré im na to slúžia, je konkurenčná doložka.
Právny základ ochrany hospodárskej súťaže v Slovenskej republike poskytuje už Ústava SR v čl. 55 ods. 2, podľa ktorého Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž. Zmyslom tejto ochrany je záruka slobodného vstupu na trh a tiež záruka, že pravidlá správania na trhu platia pre všetky subjekty hospodárskej súťaže rovnako.
Konkurenčná činnosť môže existovať aj medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorej reguláciu upravuje Zákonník práce. Ten chráni zamestnávateľa pred výkonom inej zárobkovej činnosti zamestnanca, ktorá by mohla mať k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku
Právna ochrana slovenských zamestnávateľov je zakotvená hneď v niekoľkých ustanoveniach Zákonníka práce SR. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať predovšetkým § 83 ZP SR, podľa ktorého „Zamestnanec je povinný bez zbytočného odkladu písomne oznámiť zamestnávateľovi, že chce popri pracovnom pomere u zamestnávateľa vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá by mohla mať k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, pričom zamestnávateľ má právo od zamestnanca požadovať, aby sa výkonu takejto činnosti zdržal."
Zo zákona vyplýva, že zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. Zamestnávateľ môže udelený súhlas z vážnych dôvodov písomne odvolať, pričom v písomnom odvolaní súhlasu je zamestnávateľ povinný uviesť tieto dôvody. Ak sa zamestnávateľ nevyjadrí do 15 dní od doručenia žiadosti zamestnanca, platí, že súhlas udelil.
Zamestnanec by mal o povolenie vykonávať predmetnú zárobkovú činnosť požiadať ešte pred začatím jej výkonu. Nie je pritom rozhodujúce, či sa jedná o činnosť vykonávanú v pracovnom pomere, činnosť vykonávanú na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, živnosť alebo podnikateľskú činnosť podľa § 2 Obchodného zákonníka (prípadne záväzkový vzťah uzatvorený na základe Občianskeho či Obchodného zákonníka).
Rozhodujúce je, či je takáto činnosť spôsobilá konkurovať zamestnávateľovi, a teda či má k predmetu jeho činnosti konkurenčný charakter. Je však dôležité poznamenať, že samotný § 83 ZP SR sa vzťahuje len na zamestnancov v pracovnom pomere, tzn. povinnosti písomne požiadať zamestnávateľa o povolenie vykonávať inú zárobkovú činnosť v obdobnom predmete činnosti má len zamestnanec v pracovnom pomere. Uvedená povinnosť sa nevzťahuje na pracovnoprávne vzťahy založené dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Podľa § 83a ZP SR sa môžu zamestnávateľ a zamestnanec v pracovnej zmluve dohodnúť, že zamestnanec po skončení pracovného pomeru nebude po určitú dobu, najdlhšie však jeden rok, vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, za čo mu prináleží finančná satisfakcia v podobe peňažnej náhrady.
Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok
Podstatou konkurenčnej doložky je zmluvný záväzok zamestnanca, že po určitú dobu, najdlhšie však na 1 rok, nebude vykonávať takú zárobkovú činnosť, ktorá by mohla mať k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter. Toto obmedzenie sa vzťahuje tak na predmet podnikania osoby samostatne zárobkovo činnej, ako aj zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu.
Pre platnosť takejto dohody v právnom poriadku SR je teda nutná existencia pracovného pomeru. „Zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu v pracovnej zmluve dohodnúť, že zamestnanec po skončení pracovného pomeru nebude po určitú dobu, najdlhšie jeden rok, vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter."
Aby nebolo dojednanie o konkurenčnej doložke v rozpore predovšetkým s ústavným právom na slobodnú voľbu povolania (čl. 35 Ústavy SR a čl. 26 Listiny základných práv a slobôd (Ústavní zákon ČR č. 2/1993 Sb. ve znění ústavního zákona č. 162/1998 Sb.), je zamestnávateľ povinný po dobu zákazu vykonávania konkurenčnej činnosti (najdlhšie 1 rok), poskytnúť zamestnancovi primerané peňažné vyrovnanie, ktoré je obligatórnou súčasťou konkurenčnej doložky.
Primeranosť peňažnej náhrady je pojem relatívny, čo sa odrazilo aj v odlišnosti jej úpravy v jednotlivých právnych poriadkoch. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi primeranú peňažnú náhradu najmenej v sume 50 % priemerného mesačného zárobku zamestnanca za každý mesiac plnenia záväzku podľa odseku 1.
Zamestnanec a zamestnávateľ sa môžu v pracovnej zmluve dohodnúť na primeranej peňažnej náhrade, ktorú je zamestnanec povinný zaplatiť, ak poruší záväzok podľa odseku 1. Suma peňažnej náhrady nesmie presiahnuť celkovú sumu peňažnej náhrady zamestnávateľa dohodnutej podľa odseku 4. Suma peňažnej náhrady sa primerane zníži, ak zamestnanec splnil svoj záväzok sčasti.
Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov
Záväzok podľa odsekov 1, 4 a 5 musí byť súčasťou pracovnej zmluvy, inak je neplatný.
V prípade, ak sa zamestnanec domnieva, že konkurenčná doložka je neplatná alebo že zamestnávateľ porušuje svoje povinnosti, môže sa obrátiť na súd so žalobou. Žaloba o obmedzenie konkurenčnej doložky môže byť podaná z rôznych dôvodov, napríklad:
Podľa čl. 2 základných zásad Zákonníka práce „výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi". Či by uvedené konanie (záväzok) v prípade súdneho sporu vyhodnotil súd ako ustanovenie odporujúce dobrým mravom, závisí pravdepodobne len od okolností konkrétneho prípadu.
tags: #žaloba #o #obmedzenie #konkurenčnej #doložky #vzor