Príspevok na stravovanie nad rámec sociálneho fondu – podmienky a možnosti

Zamestnávatelia na Slovensku majú povinnosť zabezpečiť svojim zamestnancom stravovanie, čo upravuje Zákonník práce a zákon o sociálnom fonde. Tento článok sa zameriava na podmienky poskytovania stravných lístkov a príspevkov zo sociálneho fondu, ako aj na súvisiace daňové aspekty.

Povinnosť zabezpečiť stravovanie

Podľa § 152 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Nárok na zabezpečenie stravovania má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže (ale nemá zákonnú povinnosť) zabezpečiť zamestnancom aj ďalšie stravovanie.

Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť stravovanie len zamestnancom v pracovnom pomere, teda pracujúcim na základe pracovnej zmluvy. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny, a voči zamestnancom, ktorým poskytuje účelovo viazaný finančný príspevok na stravovanie.

Formy zabezpečenia stravovania

Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie zamestnancom rôznymi spôsobmi:

1. Priamo na pracovisku:

   Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

   • Vo vlastnom stravovacom zariadení. Poskytovanie jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny.
   • V stravovacom zariadení iného zamestnávateľa. Uzatvorenie dohody s iným zamestnávateľom, ktorý má stravovacie zariadenie.

2. Prostredníctvom stravovacích poukážok (gastrolístkov): Zamestnávateľ nakupuje stravovacie poukážky od osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby. Od roku 2023 musia mať stravovacie poukážky elektronickú formu, teda formu stravovacej karty, ktorá sa používa podobne ako bežná platobná karta. Výnimkou je situácia, ak použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme zamestnancom počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné.

3. Finančný príspevok na stravovanie: Ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom alebo inom stravovacom zariadení, je povinný dať zamestnancovi možnosť vybrať si medzi stravným lístkom a finančným príspevkom na stravovanie.

Zamestnávateľ, ktorý nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, je povinný umožniť zamestnancom výber medzi zabezpečením stravovania prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, formou stravovacej poukážky alebo poskytnutím finančného príspevku na stravovanie. Zamestnanec je viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa výber viaže.

Príspevky zamestnávateľa na stravovanie

Výška príspevku zamestnávateľa na stravovanie je upravená v § 152 ods. 3 Zákonníka práce. Zamestnávateľ je povinný prispievať na stravovanie zamestnancov v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Príspevok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Platné sumy stravného (od 1. septembra 2024):

• 5 - 12 hodín: 8,30 eur
• Maximálny príspevok zamestnávateľa (od 1. septembra 2024): 55 % z 8,30 eur = 4,57 eur za každé jedlo

Ak sa zamestnancom zabezpečuje stravovanie vo vlastnom alebo inom stravovacom zariadení, zamestnávateľ prispieva od 1. januára 2025 v sume najmenej 55 % ceny jedla, maximálne sumou 4,57 eura na jedno jedlo.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Stravovacie poukážky (gastrolístky)

Podľa Zákonníka práce musí hodnota stravovacej poukážky predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. To znamená, že minimálna hodnota gastrolístka od 1. septembra 2024 je 6,23 eura (75 % zo sumy 8,30 eur).

Aj na stravný lístok je zamestnávateľ povinný zamestnancovi prispievať v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Keďže minimálna hodnota stravného lístka je 6,23 eura, tak od 1. januára 2025 zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravný lístok sumou najmenej 3,43 eura (55 % z 6,23 eura). Maximálna suma príspevku zamestnávateľa na stravný lístok je zase ohraničená sumou 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, čo je od 1. septembra 2024 suma 4,57 eura.

Z toho vyplýva, že maximálna hodnota stravného lístku, pri ktorej je ešte celý príspevok zamestnávateľa daňovo uznaným výdavkom, je 8,31 eura.

Finančný príspevok na stravovanie

Podľa Zákonníka práce je suma finančného príspevku na stravovanie suma, ktorou prispieva zamestnávateľ na stravovanie iným zamestnancom so stravnými lístkami. Z finančného hľadiska ide pre zamestnanca o rovnocenné alternatívy.

Minimálna suma finančného príspevku na stravovanie od 1. januára 2025 je 3,43 eura a maximálne 4,57 eura. Ak u zamestnávateľa žiadny zamestnanec nepoberá stravné lístky, suma finančného príspevku na stravovanie je najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravného lístku, najviac 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Sociálny fond a príspevky na stravovanie

Nad rámec príspevkov zamestnávateľa podľa Zákonníka práce môže zamestnávateľ prispievať na stravu zamestnancov aj zo sociálneho fondu, ktorého použitie upravuje zákon o sociálnom fonde (zákon č. 152/1994 Z. z.). Výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná, táto sa dohodne v kolektívnej zmluve a ak nie je uzavretá, o výške príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu rozhodne zamestnávateľ.

Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie podľa § 152 ods. 6 Zákonníka práce, za splnenia ustanovených podmienok a v sume podľa § 152 ods. 8 Zákonníka práce.

Tvorba sociálneho fondu

Sociálny fond tvoria finančné prostriedky, ktoré sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

• Povinný prídel: Najmenej 0,6 % zo základu (súhrnu hrubých miezd).
• Ďalší prídel: Môže byť tvorený z ďalších zdrojov, ako sú dary, dotácie a príspevky. Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 152/1994 Z. z. zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku - tým nie je dotknutá povinnosť takéhoto zamestnávateľa tvoriť fond podľa § 2 ods. 1.

Zamestnávateľ momentálne tvorí max. tvorbu 1,5 % a chce dodatočnú tvorbu zo zisku. Vie, že dodatočná tvorba je daňovo neuznaná pre zamestnávateľa.

Použitie sociálneho fondu

Prostriedky sociálneho fondu možno použiť na:

• Príspevky na stravovanie: Nad rámec povinných príspevkov podľa Zákonníka práce.
• Dopravu do zamestnania a späť: Ak zamestnanci dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ich priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR.
• Sociálnu výpomoc a pôžičky: V prípade ťažkej životnej situácie zamestnanca.
• Kultúrne, telovýchovné a športové podujatia: Pre zamestnancov a ich rodinných príslušníkov.
• Rekreáciu: Príspevky na rekreáciu v sume prevyšujúcej 55 % oprávnených výdavkov.
• Zdravotnú starostlivosť: Príspevky na zdravotnú starostlivosť.
• Ďalšie sociálne aktivity: Podľa rozhodnutia zamestnávateľa.

V zmysle § 7 ods. 6 zákona o sociálnom fonde nie je možné poskytovať príspevok zo sociálneho fondu na účely odmeňovania za prácu.

Daňové aspekty sociálneho fondu

Príspevky zamestnávateľa na stravovanie zo sociálneho fondu sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov. To, či poskytnuté príspevky zo sociálneho fondu sú základom dane u zamestnanca alebo ide o oslobodený príjem, sa posudzuje podľa zákona č. 595/2003 Z. z.

Všeobecne - § 5 ods. 1 písm. f) ZDP - príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa osobitného predpisu sa považujú za príjmy zo závislej činnosti. Príjmy, ktoré sú oslobodené od dane, sú konkrétne uvedené v § 5 ods. 7 alebo v § 9. Ak sa príjmy neuvádzajú medzi oslobodením, podliehajú u zamestnanca zdaneniu. Je bezpredmetné posudzovať, z akej časti tvorby sociálneho fondu sú.

Ak zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravu (nepeňažná forma), potom oslobodenie hodnoty stravy je upravené v § 5 ods. 7 písm. b) ZDP a na toto nepeňažné plnenie nie je možné uplatniť oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP. Na hodnotu nepeňažného plnenia, alebo jeho časti nemožno uplatniť oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP.

Ak zamestnávateľ, napr. v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce poskytuje svojim zamestnancom stravovanie formou teplého jedla alebo poskytnutím stravovacích poukážok (papierová alebo elektronická stravovacia poukážka), potom pre zamestnanca [§ 2 písm. aa) ZDP], je podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP oslobodený len max. limitovaný príspevok na stravovanie t. j. 4,57 € + príspevok zo sociálneho fondu.

Rozšírenie okruhu osôb

Zamestnávateľ môže v súlade s § 152 ods. 9 Zákonníka práce po prerokovaní so zástupcami zamestnancov (resp. v internom predpise) rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie alebo upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie. Ak by zamestnávateľ zabezpečoval zamestnancom stravovanie poskytovaním stravovacej poukážky, prostredníctvom ktorej si zamestnanec zabezpečí teplé hlavné jedlo a podľa § 152 ods. 9 písm. a) Zákonníka práce po prerokovaní so zástupcami zamestnancov, by upravil podmienky, za ktorých bude týmto zamestnancom poskytovať stravovanie, napr. počas dovolenky, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti v práci (prekážka na strane zamestnávateľa), potom zamestnanci majú právo výberu podľa § 152 ods. 7 Zákonníka práce aj pri týchto skutočnostiach, t.j. môžu si vybrať medzi stravovacou poukážkou a finančným príspevkom na stravovanie.

Aplikácia § 152 ods. 9 Zákonníka práce je viazaná v prvom rade na prerokovanie so zástupcami zamestnancov. Ak u zamestnávateľa nepôsobia žiadni zástupcovia zamestnancov, o uvedených skutočnostiach môže podľa § 12 ods. 2 Zákonníka práce rozhodnúť jed…

Príklady z praxe

Príklad 1: Podnikateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva nakupuje stravné lístky pre svojich zamestnancov v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa. Hodnota stravy je 5,90 eura. Daňovým výdavkom pre zamestnávateľa je suma maximálne 4,57 eura (od 1.9.2024).

Príklad 2: Spoločnosť zamestnáva 8 zamestnancov. Zamestnávateľ v súlade so Zákonníkom práce poskytuje zamestnancom stravné lístky aj počas čerpania riadnej dovolenky. Toto je možné, ak to bolo prerokované so zamestnancami a upravené v internom predpise.

Príklad 3: Majiteľ jednoosobovej eseročky je v spoločnosti aj konateľ. V spoločnosti má uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie konateľa s nárokom na jeho odmenu 100 eur mesačne. Vzhľadom na to, že spoločnosť nezamestnáva žiadnu osobu v pracovnoprávnom vzťahu, nepovažuje sa na účely Zákonníka práce za zamestnávateľa, a preto nemá možnosť postupovať podľa § 152 ods. Ak by aj napriek uvedenému takáto spoločnosť prispievala na stravu konateľovi, napr. v sume 4,57 €, potom hodnota stravy (nepeňažná forma) je pre konateľa v súlade s § 5 ods. 7 písm. b) ZDP v nadväznosti na § 2 písm. aa) ZDP oslobodená od dane z príjmov.

Príklad 4: Zamestnávateľ prispieva zamestnancom na stravovanie zo sociálneho fondu sumou 0,30 € na jedno jedlo zabezpečené v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa. Tento príspevok, poskytnutý v nepeňažnej forme, je od dane oslobodený.

Príklad 5: Zamestnávateľ poskytuje zamestnancom finančný príspevok na stravovanie z prevádzkových prostriedkov vo výške 4 € a zo sociálneho fondu vo výške 0,20 € na jedlo v odpracovaný deň.

tags: #príspevok #na #stravovanie #nad #rámec #sociálneho