
Vlastníctvo a vlastnícke právo sú základné pojmy, ktoré úzko súvisia a často sa používajú zameniteľne. Je však dôležité rozlišovať medzi nimi. Vlastníctvo sa dá chápať ako ekonomická kategória, zatiaľ čo vlastnícke právo je právny vzťah, právna kategória vlastníctva.
Vlastnícke právo je subjektívne právo, ktoré sa zvyčajne charakterizuje ako najširšie, najúplnejšie a najdôležitejšie vecné právo. Právo nadobúdať vlastnícke právo je garantované na úrovni ústavnoprávnych noriem. Vlastnícke právo vyjadruje slobodu jednotlivca rozhodovať o tom, čo chce vlastniť a ako nakladať so svojím majetkom.
K nadobudnutiu vlastníckeho práva k veci dochádza viacerými spôsobmi, ktoré schvaľuje zákonodarca. Tieto spôsoby predstavujú právny dôvod nadobudnutia vlastníctva a možno ich rôzne usporadúvať. Nadobúdanie vlastníckeho práva je možné kategorizovať podľa viacerých kritérií.
Medzi základné spôsoby nadobúdania vlastníckeho práva patria:
Zmluvné nadobúdanie vlastníckeho práva je jedným z najčastejších spôsobov. Pri nadobúdaní vlastníckeho práva k veci je podstatné skúmať, či zákonodarca zmluve priznáva transakčné alebo obligačné účinky. Pri nadobúdaní vlastníckeho práva na základe zmluvy sa rozlišujú dve fázy: uzatvorenie zmluvy a právna skutočnosť, ktorá k nej pristupuje (prevzatie veci pri hnuteľnostiach, vklad do katastra pri nehnuteľnostiach).
Prečítajte si tiež: Premena ornej pôdy na Slovensku
V prípade nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci platí špecifický režim. Vyžaduje sa písomná forma zmluvy a vklad do katastra nehnuteľností. Katastrálne konanie je upravené zákonom a zapisujú sa doň práva k nehnuteľnostiam. Vklad do katastra nehnuteľností je úkon, ktorým vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Konanie o povolení vkladu sa začína len na návrh účastníka konania. Právoplatným rozhodnutím okresného úradu o vklade vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra sa konštituuje vlastnícke právo k scudzovanej nehnuteľnosti z prevodcu na nadobúdateľa (tzv. intabulácia).
Smrť človeka má významné právne následky. Dedičské právo je spojené s vlastníckym právom. Vlastnícke právo k veci je vždy spôsobilým predmetom dedenia.
V praxi sa vyskytujú prípady, kedy prevodca uzatvoril scudzovaciu zmluvu s nadobúdateľom a zomrel pred vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V takýchto prípadoch je potrebné rozlišovať, či smrť prevodcu nastala pred podaním návrhu na vklad alebo po ňom.
V obchodnoprávnych vzťahoch je bežné, že si zhotovitelia v zmluvách o dielo dojednávajú výhradu vlastníckeho práva. Podľa nej sa zhotoviteľ považuje za vlastníka zhotovovaného diela až do zaplatenia ceny diela. Ustanovenie § 542 Obchodného zákonníka určuje, kto je originálnym nadobúdateľom vlastníctva k zhotovovanej veci vo väzbe na miesto, kde sa vec zhotovuje. Toto ustanovenie je dispozitívne a strany si môžu dohodnúť iný vlastnícky režim.
Zmyslom výhrady vlastníctva je zabezpečiť zaplatenie ceny diela, aby bol zhotoviteľ jeho vlastníkom v každej etape zhotovovania diela.
Prečítajte si tiež: Sprievodca prevodom vlastníctva bytu
V súvislosti s výhradou vlastníctva sa vyskytujú problémy s jej obchádzaním, ak zhotovované dielo nadobudne charakter rozostavanej stavby. V takom prípade sa môže ako vlastník zapísať do katastra nehnuteľností objednávateľ, ak je ako stavebník uvedený v stavebnom povolení.
Pre vymedzenie stavby ako veci v právnom zmysle je dôležité určiť moment vzniku stavby. Stačí, ak je stavba vybudovaná minimálne do takého štádia, v ktorom je už nezameniteľným spôsobom individualizovaná. Pre posúdenie, kedy dochádza k vzniku stavby, je rozhodný okamih, v ktorom je stavba vybudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého počnúc všetky ďalšie stavebné práce smerujú už k dokončeniu takto druhovo a individuálne určenej veci. U nadzemných stavieb je týmto minimálnym okamihom stav, kedy je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zjavné aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. V tomto okamihu vznikne i vlastníckeho právo k stavbe.
Všetko, čo k pôvodnej stavbe v dôsledku jej dostavby prirastie, náleží vlastníkovi pôvodnej, teda už vzniknutej veci.
Výhrada vlastníctva sa nevzťahuje iba na hnuteľné veci, ale aj na nehnuteľnosti. Použitý pojem zhotovované dielo pokrýva všetky štádiá, ktorými dielo prechádza od začiatku prác až po jeho finálne dokončenie. Výhrada vlastníctva sa vzťahuje na ktorúkoľvek fázu zhotovovania diela a takisto zahŕňa aj dokončené dielo. Takýto výklad je v súlade s účelom dojednanej výhrady vlastníctva, ktorou sa má zabezpečiť zaplatenie ceny za dielo tým, že vlastníkom zhotovovanej veci je až do zaplatenia ceny za dielo zhotoviteľ, čo vytvára tlak na objednávateľa, aby si splnil svoj peňažný záväzok. Svojou podstatou plní inštitút výhrady vlastníctva zabezpečovaciu funkciu.
Kým výhrada vlastníckeho práva v prospech zhotoviteľa trvá, nemôže objednávateľ s vecou (zhotovovaným dielom) voľne nakladať a na vec sa vo vzťahu k nemu hľadí ako na cudziu vec. Momentom nadobudnutia vlastníctva na strane objednávateľa je až úplné zaplatenie ceny za dielo. Na existenciu a trvanie výhrady vlastníctva zhotoviteľa nemá vplyv, či bolo dielo iba rozostavané alebo dokončené; rozhodujúcou skutočnosťou je zaplatenie ceny diela - až v tomto momente výhrada vlastníctva zaniká a vlastníkom diela sa stáva objednávateľ.
Prečítajte si tiež: Nehnuteľnosti v Severnom Macedónsku: Právny rámec
Vlastnícke právo je chránené právnymi prostriedkami. Kým výhrada vlastníckeho práva v prospech zhotoviteľa trvá, nemôže objednávateľ s vecou (zhotovovaným dielom) voľne nakladať a na vec sa vo vzťahu k nemu hľadí ako na cudziu vec. Momentom nadobudnutia vlastníctva na strane objednávateľa je až úplné zaplatenie ceny za dielo. Na existenciu a trvanie výhrady vlastníctva zhotoviteľa nemá vplyv, či bolo dielo iba rozostavané alebo dokončené; rozhodujúcou skutočnosťou je zaplatenie ceny diela - až v tomto momente výhrada vlastníctva zaniká a vlastníkom diela sa stáva objednávateľ.
Podľa súčasnej konštrukcie právnej úpravy je výhrada vlastníctva istým spôsobom oslabená, pretože objednávateľ, ktorý je zároveň osobou uvedenou v právoplatnom stavebnom povolení sa môže v prípade dostatočnej rozostavanosti stavby nechať zapísať do katastra nehnuteľností ako vlastník. Tejto situácii je možné predísť jedine tým, že ako stavebník v stavebnom povolení bude vystupovať zhotoviteľ. Inak je zhotoviteľ vystavený riziku, že svoje vlastnícke právo bude musieť uplatňovať súdnou cestou, aby dosiahol zmenu zápisu v katastri nehnuteľností. V tomto smere by sa žiadala novelizácia katastrálneho zákona, ktorá by vyžadovala pre zapisovanie stavieb od strán zmluvy o dielo predloženie príslušného dokumentu preukazujúceho komu prislúcha vlastníctvo k dielu.
Pohľad na vlastnícke právo sa v priebehu histórie menil. V období socializmu bolo vlastnícke právo podriadené kolektívnemu záujmu a rozlišovali sa rôzne druhy vlastníctva (socialistické, osobné, súkromné). Po Nežnej revolúcii došlo k privatizácii a návratu k súkromnému vlastníctvu. Listina základných práv a slobôd zakotvila ochranu vlastníckeho práva.
tags: #vlastníctvo #a #vlastnícke #právo #charakteristika