Príspevok pre nezamestnaných v Rakúsku: Podmienky a prehľad

V súčasnosti, kedy globálna pandémia COVID-19 zasiahla ekonomiky po celom svete, je otázka podpory pre nezamestnaných mimoriadne aktuálna. Rakúsko, podobne ako iné krajiny, zaznamenalo nárast nezamestnanosti a preto je dôležité poznať podmienky a možnosti podpory pre tých, ktorí sa ocitli bez práce. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o príspevkoch pre nezamestnaných v Rakúsku, ich podmienkach a súvisiacich opatreniach.

Úvod do problematiky nezamestnanosti v Rakúsku

Rakúsko, podobne ako iné krajiny, čelí výzvam spojeným s nezamestnanosťou. Svedkami sme nárastu počtu nezamestnaných, ktorý bol výrazne ovplyvnený pandémiou COVID-19. Odborové zväzy apelujú na zamestnávateľov, aby využívali špeciálny program Korona - skráteného pracovného času.

Základné inštitúcie a právny rámec

Arbeitsamtservice (AMS Rakúsko) - rakúske úrady práce sú inštitúciou, ktorej predmetom činnosti je registrácia nezamestnaných v Rakúsku a rovnako do ich agendy patrí aj podpora v nezamestnanosti, resp. dávky v nezamestnanosti. Právnym základom je zákon o poistení v nezamestnanosti (ALVG).

Podmienky registrácie na úrade práce

Ak sa chcete prihlásiť na sprostredkovanie práce na úrade práce v Rakúsku, musíte splniť určité predpoklady a to byť práceschopný, ochotný pracovať a byť nezamestnaný. Nezamestnané osoby sa musia pripraviť na to, akceptovať pracovný pomer s normálnym pracovným časom najmenej 20 hodín týždenne. Osoby, ktoré sa starajú o deti do dovŕšenia ich 10. roku života alebo o postihnuté deti, sa musia pripraviť akceptovať minimálny pracovný pomer s pracovným časom 16 hodín týždenne. Majú však povinnosť čo najrýchlejšie sa postarať o zabezpečenie starostlivosti o dieťa a pripraviť sa akceptovať pracovný pomer s pracovným časom aspoň 20 hodín týždenne. Osoby, ktoré poberajú rodičovský príspevok (Kinderbetreuungsgeld), musia preukázať starostlivosť o dieťa. Občania Európskej únie musia mať oprávnenie k pobytu. Každá osoba prihlásená na úrade práce dostane dohodu o právach a povinnostiach voči úradu práce (Betreuungsvereinbarung).

Druhy finančných dávok z poistenia v nezamestnanosti

Existuje viacero druhov finančných dávok, ktoré sú poskytované z poistenia v nezamestnanosti:

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

• Podpora v nezamestnanosti (Arbeitslosengeld)
• Dávka v hmotnej núdzi (Notstandshilfe)

Dávky na podporu zamestnanosti:

• Podpora pri ďalšom vzdelávaní (Weiterbildungsgeld)
• Dávka pri čiastočnom starobnom úväzku (Altersteilzeitgeld)

Špeciálne dávky pre staršie osoby:

• Dôchodkový preddavok (Pensionsvorschuss)
• Odchodné (Übergangsgeld)

Špeciálne dávky pre osoby so zdravotnými problémami:

• Podpora pri preškolení (Umschulungsgeld)

Podpora v nezamestnanosti (Arbeitslosengeld)

Nárok na podporu v nezamestnanosti má každý, kto preukáže minimálnu dĺžku zamestnania s povinným poistením vrátane poistenia do fondu nezamestnanosti a počas poberania podpory v nezamestnanosti je pripravený prijať prácu, pričom dĺžka poberania nebola vyčerpaná.

Podmienky nároku na podporu v nezamestnanosti

• Prvý nárok na dávku z fondu poistenia v nezamestnanosti - 52 týždňov legálneho zamestnania s povinným poistením, vrátane poistenia do fondu nezamestnanosti v období posledných 2 rokov pred podaním žiadosti.
• Opakujúci nárok - 28 týždňov legálneho zamestnania s povinným poistením v nezamestnanosti v období posledných 12 mesiacov.
• Nezamestnaný/á pred dovŕšením 25. roku života - 26 týždňov legálneho zamestnania s povinným poistením v nezamestnanosti v období posledných 12 mesiacov.

Žiadosť o dávku v nezamestnanosti

V prípade, že ste občanom SR, ktorý nemá trvalý alebo prechodný pobyt v Rakúsku, po skončení pracovného pomeru v Rakúsku sa môžete prihlásiť na príslušnom úrade práce na Slovensku. O dávku v nezamestnanosti môžete požiadať prostredníctvom formuláru U1 (formulár získate prostredníctvom stránky rakúskeho úradu práce AMS). Príslušná inštitúcia vyplnený formulár U1 pošle na Vašu domácu adresu a tento formulár následne predložíte príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne v SR.

Výška podpory v nezamestnanosti

Ak podáte žiadosť pred 30.6. je vymeriavacím základom pre výpočet príjem z predchádzajúceho kalendárneho roka. V prípade, že podáte žiadosť po 30.6. je to príjem zo súčasného kalendárneho roka. Ak nie sú tieto jednoročné vymeriavacie základy k dispozícií, berie sa do úvahy posledný príjem. Základná suma podpory pozostáva z 55% denného čistého príjmu. S rodinnými dávkami môže byť max. 80%, bez rodinných dávok max. 60% denného čistého príjmu. Po dovŕšení 45. roku života nesmie byť výška podpory v nezamestnanosti nižšia ako bola do dovŕšenia tohto veku. Na web stránke AMS Rakúsko si môžete vypočítať v akej výške vám vychádza podpora v nezamestnanosti.

Doba poberania dávky v nezamestnanosti

Minimálna doba je 20 týždňov. 30 týždňov - 3 roky legálneho zamestnania s povinným poistením v nezamestnanosti pred podaním žiadosti. 39 týždňov - 6 rokov legálneho zamestnania s povinným poistením v nezamestnanosti v období posledných 10 rokov u nezamestnaných po 40. roku života. 52 týždňov - 9 rokov legálneho zamestnania s povinným poistením v nezamestnanosti v období posledných 15 rokov u nezamestnaných po 50. roku života.

Pokračovanie v poberaní zostatku podpory

Pri prerušení poberania podpory v nezamestnanosti môžete poberať zostatok podpory počas nasledujúcich 5-tich rokov (počíta sa od posledného dňa poberania podpory). Pri vzniku nového nároku na poberanie podpory v nezamestnanosti nemôžete pokračovať v poberaní zostatku.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Prerušenie nároku na podporu v nezamestnanosti

Nárok na podporu v nezamestnanosti sa prerušuje počas práceneschopnosti (počas poberania nemocenských dávok), počas vyplácania kompenzácie dovolenky, nároku na odškodné pri výpovedi, úhrady na dovolenku, ďalej počas vojenskej prezenčnej, výcvikovej a civilnej služby, umiestnenia v zariadení opatrovateľskej služby, počas pobytu v cudzine, poberania dávok starostlivosti o dieťa (Kinderbetreuungsgeld).

Výpoveď zo strany zamestnanca

V prípade ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca alebo následkom vlastného zavinenia podpora v nezamestnanosti alebo dávka v hmotnej núdzi nebude vyplatená prvé 4 týždne. Napriek tomu dĺžka nároku nebude skrátená.

Zdravotné poistenie počas poberania dávok

Poberatelia dávok z úradu práce sú podľa všeobecného zákona o sociálnom poistení (ASVG) zdravotne a úrazovo poistení. Tento model bol zavedený ešte len 1.1.2009.

Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti pre SZČO

Poistiť sa môžu všetky samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sú zahrnuté do povinného penzijného poistenia podľa GSVG a tým zlepšiť svoju sociálnu ochranu. Ide o pravé poistenie v nezamestnanosti, ktorým sa môže získať nárok na všetky plnenia z poistenia v nezamestnanosti (dávka v nezamestnanosti, pomoc v hmotnej núdzi a pod.). Poistné na poistenie v nezamestnanosti vyberá SVS. Samostatne zárobkové osoby, ktoré mali otvorenú živnosť už pred 1.1.2009 a mali záujem o toto poistenie, sa museli poistiť do 31.12.2009. V prípade otvorenia živnosti po 1.1.2009 sa musí záujemca o toto poistenie poistiť do 6 mesiacov od prihlásenia živnosti. V prípade, že sa SZČO osoba neprihlási k uvedenému poisteniu v stanovených lehotách, má ďalšiu možnosť poistiť sa v prípade nezamestnanosti až po 8,16,24….. Výška poistného sa vypočítava z maximálneho vymeriavacieho základu pre penzijné poistenie čo je pre rok 2024 suma 7 525,00€. Sú určené 3 stupne vymeriavacieho základu. 1. 2. 3. Výška dávok v nezamestnanosti v rámci dobrovoľného poistenia sa odvíja od výšky poistného t.j. 1. 2. 3. Dávky v nezamestnanosti sa poberajú zasadne po dobu 20 týždňov. Ukončenie poistenia je možné až po 8 rokoch.

Sociálne zabezpečenie v Rakúsku

Sociálne zabezpečenie je povinné poistenie pre všetky zamestnané osoby v Rakúsku. Sociálne poistenie v Rakúsku zahŕňa:

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

• Zdravotné poistenie - Krankenversicherung
• Úrazové poistenie - Umfallversicherung
• Dôchodkové poistenie - Pensionversicherung
• Poistenie v nezamestnanosti - Arbeitslosenversicherung

V Rakúsku pôsobia inštitúcie sociálneho zabezpečenia, určené pre rôzne oblasti hospodárstva, napr. pre poľnohospodárov, zamestnancov železníc, baníkov, samostatne zárobkovo činné osoby (ďalej len SZČO). Pre väčšinu zamestnaných kompetentnou inštitúciou sociálneho zabezpečenia je „Gesudheitkasse“. Zamestnancovi sa pridelí Sociálna poisťovňa. Zamestnanec si ju teda nemôže vybrať sám.

Postup registrácie v Gesudheitkasse

Registráciu do príslušnej sociálnej poisťovne musí vykonať zamestnávateľ. Zamestnancovi sa pridelí číslo sociálneho zabezpečenia - Sozialversicherungsnummer. Zamestnanec následne dostane elektronickú kartu, tzv. e-card, ktorá ho oprávňuje požadovať od poisťovne služby týkajúce sa sociálneho poistenia.

Odvody na sociálne zabezpečenie

Príspevky zráža zamestnávateľ pre všetky oblasti sociálneho poistenia a to konkrétne: zdravotné, úrazové, dôchodkové a poistenie v nezamestnanosti. Osoby, ktoré pracujú na skrátený pracovný úväzok - čiastočný pracovný úväzok „geringfügeArbeit“ majú pokryté len úrazové poistenie. Avšak môžu si dobrovoľne platiť zdravotné a dôchodkové poistenie. Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti nie je možné! SZČO odvádzajú príspevky sami za seba.

Zdravotné poistenie

Služby sociálneho zdravotného poistenia zahŕňajú:

• Lekársku starostlivosť (zahŕňa aj zubných lekárov)
• Nemocenskú starostlivosť
• Dávky nemocenského poistenia

E-card je viac než len lekárska karta vo formáte kreditnej karty pre pacienta. Je kľúčom k systému zdravotnej starostlivosti, slúži ako identifikačný preukaz a zabezpečuje prístup prístup k službám e-governmentu. E-card prináša výhody pre pacientov, lekárov, zamestnávateľov ako aj samotné sociálne zabezpečenie. Poplatok za e-card sa zráža zo mzdy automaticky. V lekárňach sa platia poplatky za recepty („Rezeptgebühr“) a tiež za niektoré zdravotné pomôcky (napr. ortopedické). Za určitých okolností, môže byť rodinný príslušník poistený spoločne so zamestnanou osobou.

Zdravotné poistenie v prípade nezamestnanosti

Zdravotným poistením sú krytí evidovaní nezamestnaní, ktorí majú nárok na:

• dávku v nezamestnanosti - Arbeitslosengeld
• pomoc v hmotnej núdzi - Notstandshilfe
• príspevok na rekvalifikáciu - Weiterbildungsge
• príspevok na školenie pri čiastočnom pracovnom úväzku - Bildungsteilzeitgeld; (pri skrátenom pracovnom čase dostanete náhradu mzdy)
• preddavok na dôchodok - Pensionsvorschuss - na zabezpečenie finančného krytia, kým dôchodková poisťovňa nerozhodne
• príspevok pri predčasnom odchode do dôchodku - Übergangsgeld nach Altersteilzeit
• príspevok na živobytie - eine Beihilfe zur Deckung des Lebensunterhaltes.

Evidovaní nezamestnaní, ktorí nemajú nárok na uvedené dávky, nie sú zdravotne poistení.

Ako dlho je evidovaný nezamestnaný poistený?

Odo dňa, keď končí jeho nárok na uvedené dávky, je spravidla poistený ďalších 6 týždňov - za predpokladu, že bol poistený 6 týždňov bezprostredne pred poberaním dávok alebo bol poistený najmenej 26 týždňov za posledných 12 mesiacov.

Čo môže evidovaný nezamestnaný robiť, ak nemá zdravotné poistenie?

V prípade, že evidovaný nezamestnaný nemá zdravotné poistenie, môže sa sám poistiť u svojho poskytovateľa zdravotného poistenia alebo poistiť sa prostredníctvom člena rodiny. Poberateľovi a jeho rodinným príslušníkom poskytuje zdravotná poisťovňa rovnaké dávky ako ľuďom, ktorí sú poistení z dôvodu pracovného pomeru.

Aká je výška nemocenskej dávky a materského príspevku počas evidencie?

Nemocenské je také vysoké ako vaša dávka v nezamestnanosti, dávka v nezamestnanosti, pomoc v hmotnej núdzi, príspevok na rekvalifikáciu, atď. Materský príspevok je zvyčajne o 80% vyšší ako vaša dávka v nezamestnanosti, dávka v hmotnej núdzi, atď.

Čo musí urobiť evidovaný nezamestnaný, ak ochorie?

Evidovaný nezamestnaný musí kontaktovať úrad práce - AMS a to ihneď ako ochorie. Taktiež hneď, keď je opäť zdravý. V prípade, že uchádzač o zamestnanie má akékoľvek otázky týkajúce sa dávok v prípade choroby alebo úrazu, môže sa za týmto účelom obrátiť na svojho poskytovateľa zdravotného poistenia.

Úrazové poistenie

Služby sociálneho úrazového poistenia zahŕňajú:

• Prevencia pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania
• Zdravotná starostlivosť zamestnancov
• Kompenzácia po pracovnom úraze a chorobe z povolania (invalidný dôchodok, rekvalifikácie na inú prácu vzhľadom na neschopnosť vykonávať pôvodnú prácu).

Dôchodkové poistenie

Služby sociálneho dôchodkového poistenia zahŕňajú:

• Starobný dôchodok
• Predčasný dôchodok
• Rehabilitácie

Poistenie v nezamestnanosti

Informácie týkajúce sa oblasti poistenia v nezamestnanosti vám poskytne príslušný úrad práce - Arbeitsamt (AMS). Služby poistenia v nezamestnanosti zahŕňajú:

• Podpora v nezamestnanosti
• Finančná pomoc pri hľadaní práce (hradené len budúcim zamestnávateľom)

Viac informácií týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia nájdete na webovej stránke rakúskej sociálnej poisťovne Sozialversicherungsanstalt - SVA.

Zamestnávanie občanov EÚ a cudzincov v SR

Otvorený trh práce umožňuje aj občanom iných štátov alebo osobám bez štátnej príslušnosti voči Slovenskej republike (ďalej len „SR“) pracovať na našom území. Pri uzatváraní pracovnoprávneho vzťahu a platení poistného na sociálne a zdravotné poistenie musí zamestnávateľ pri ich zamestnávaní rozlišovať, či ide o zamestnávanie občanov EÚ alebo ide o občanov tzv. tretích krajín. V tomto príspevku nebudeme rozoberať zamestnávanie občanov EÚ, ak ich na územie SR vyslal pracovať zamestnávateľ so sídlom v inom členskom štáte EÚ (túto problematiku rozoberieme v ďalšom príspevku, ktorý bude na tento príspevok nadväzovať).

Legislatíva

• zákon č. 48/2002 Z. z.
• zákon č. 311/2001 Z. z.
• zákon č. 5/2004 Z. z. ZSZ je základnou právnou normou, podľa ktorej sa riadi zamestnávanie osôb v SR.
• zákonom č. 580/2004 Z. z.
• zákonom č. 461/2003 Z. z.
• medzinárodnou zmluvou pri zamestnávaní občanov tzv.

Za členský štát Európskej únie (ďalej len „EÚ“) pre oblasť sociálneho zabezpečenia sa považujú európske štáty, ktoré pristúpili k aplikácii európskeho práva sociálneho zabezpečenia.

• všetky štáty, ktoré boli členmi EÚ do 30. 4.
• všetky nové členské štáty EÚ od 1. 5.
• Švajčiarsko.

Teda sú to štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „EHP“), ktorý zahŕňa štáty EÚ, Švajčiarskej konfederácie a krajiny Európskeho združenia voľného obchodu.

Koordinačné nariadenia EHSsa nevzťahujú na:

• dávky sociálnej a zdravotnej pomoci - asistencie
• dávky, ktoré sú založené na dohodách medzi zamestnávateľmi a odbormi (napr. systémy dôchodkového pripoistenia)
• dávky pre obete vojny alebo jej následkov

Osoby, na ktoré sa vzťahujú koordinačné nariadenia

• osoby zamestnané alebo samostatne zárobkovo činné osoby
• na študentov, na ktorých sa vzťahujú alebo sa vzťahovali právne predpisy jedného alebo viacerých členských štátov EÚ a ktorí sú občanmi jedného z členských štátov EÚ, alebo ktoré sú osobami bez štátnej príslušnosti alebo utečencami s bydliskom na území jedného z členských štátov EÚ, ako aj na členov ich rodín a pozostalých
• na štátnych úradníkov
• na občanov tretích krajín za určitých podmienok
• obslužný personál Európskych spoločenstiev.

Pre vzájomnú komunikáciu medzi inštitúciami v jednotlivých členských štátoch EÚ sa využívajú príslušné formuláre typu „E“, ktoré sú zoradené do siedmich sérií: E 001 všeobecný formulár a séria E 100 - E 600 podľa druhu dávok: dávky v chorobe a dávky v materstve, dávky v invalidite, dávky v starobe, pozostalostné dávky, dávky v súvislosti s pracovnými úrazmi a chorobami z povolania, podpory pri úmrtí, dávky v nezamestnanosti, rodinné dávky atď.

Cudzinec a cudzina

Zákonník práce nedefinuje pojem cudzinec alebo cudzina. Tieto pojmy sú na účely výkonu práce na území SR definované v ZPC a ZSZ. ZSZ vymedzuje pojem cudzina a cudzinec inak, ako je vymedzený na účely ZPC. Podľa ZPC je cudzincom každý, kto nie je štátnym občanom SR. Podmienky pobytu cudzincov na území SR upravuje ZPC. Osobitný postup sa vzťahuje na cudzincov, tzv. občanov „tretích“ krajín, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ. U cudzinca vyžaduje ZSZ povolenie na zamestnanie, o udelení ktorého rozhoduje ÚPSVR v mieste výkonu práce cudzinca, s výnimkou cudzincov uvedených v § 22 ods. 7 ZSZ.

Typy pobytu cudzincov na území SR

Cudzinec môže požiadať o povolenie na jeden z troch typov pobytu, a to o prechodný pobyt, trvalý pobyt alebo tolerovaný pobyt. Povolenie na prechodný pobyt sa udeľuje na jeden zo zákonom stanovených účelov, ktorým je napríklad zamestnanie, štúdium, zlúčenie rodiny. Za účelom zlúčenia rodiny, prípadne po splnení podmienky určitej doby nepretržitého pobytu v SR je možné udelenie povolenia na trvalý pobyt. Osobitný typ pobytu je tolerovaný pobyt, ktorý sa udeľuje výnimočne na kratšie časové obdobie za účelom riešenia špecifickej situácie, v ktorej sa cudzinec ocitne počas jeho pobytu na území SR. Zmeny ustanovené v zákone o pobyte cudzincov a v zákone o službách zamestnanosti účinné od 15. Zákonom č. 594/2009 Z. z., ktorý s účinnosťou od 15. 1. 2010 mení a dopĺňa ZPC (s výnimkou ustanovení o schengenských a národných vízach, ktoré sú účinné od 5. 4. upravuje okruh cudzincov, ktorým sa udeľuje prechodný pobyt na účel podnikania alebo osobám konajúcim v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva. Podľa § 19 ZPC platí, že povolenie na prechodný pobyt na účel podnikania je možné udeliť okrem živnostníka iba cudzincovi, ktorý koná v mene spoločnosti alebo družstva. Ide najmä o členov štatutárnych orgánov alebo prokuristov, ktorí však nie sú s danou právnickou osobou v pracovnoprávnom vzťahu, ale vykonávajú svoju činnosť pre spoločnosť napr. na základe mandátnej zmluvy. ustanovuje, že pri prechodnom pobyte na účel zamestnania určité skupiny cudzincov nemusia do 90 dní pobytu žiadať o povolenie na pobyt. Ide o cudzincov, ktorí sú vyslaní na územie SR svojím zamestnávateľom na prevažne krátky čas, pričom rovnakú možnosť má aj pracovník významného zahraničného investora v záujme zabezpečovania plynulosti výroby. Títo cudzinci môžu začať pracovať hneď po vstupe na naše územie s podmienkou, že majú vydané povolenie na zamestnanie, ak sa vyžaduje podľa ZSZ. Môžu pracovať hneď po príchode na naše územie a žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt na účel zamestnania si podajú na policajnom útvare. Obdobný postup - nevyžadovanie povolenia na pobyt do 90 dní od vstupu, je aj pri študentoch, ktorým sa umožňuje začatie štúdia hneď po tom, ako legálne vstúpia na územie SR, a pri cudzincoch vykonávajúcich osobitnú činnosť, ktorou je liečenie a dobrovoľnícka činnosť. Zákon č. 594/2009 Z. z. článkom III. dopĺňa aj § 22 ods. 7 ZSZ.

Cudzinci, ktorí nepotrebujú povolenie na zamestnanie

S účinnosťou od 15. S účinnosťou od 15.

• e) ktorý je zahraničný Slovák podľa § 2 zákona č. 70/1997 Z. z.
• f) ktorý je žiadateľom o azyl a vstup na trh práce mu umožňuje § 23 ods. 6 zákona č. 480/2002 Z. z.
• l) ktorý je príslušník ozbrojených síl alebo civilnej zložky ozbrojených síl vysielajúceho štátu (podľa oznámenia Ministerstva zahraničných vecí SR č. 324/1997 Z. z.
• o) ktorý je spoločník obchodnej spoločnosti, štatutárny orgán obchodnej spoločnosti alebo člen štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti, ktorý plní úlohy pre obchodnú spoločnosť, ktorej bola poskytnutá investičná pomoc podľa zákona č. 561/2007 Z. z.
• p) ktorý pre obchodnú spoločnosť, ktorej bola poskytnutá investičná pomoc podľa zákona č. 561/2007 Z. z.

Pracovnoprávne vzťahy cudzincov

Osoba, ktorá nie je občanom SR, má právo uzatvoriť pracovnú zmluvu, ako aj dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov so zamestnávateľom, ktorý má sídlo v SR. Podľa § 6 ZP podmienky, za ktorých môže byť prijatý do pracovnoprávneho vzťahu cudzinec alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ustanovuje ZSZ. Podľa § 2 ZSZ občan štátu, ktorý je zmluvnou stranou EHP a občan Švajčiarskej konfederácie a ich rodinní príslušníci majú rovnaké právne postavenie v právnych vzťahoch vznikajúcich podľa ZSZ ako občan SR, ak ZSZ neustanovuje inak. Voči štátu, ktorý je zmluvnou stranou EHP a voči Švajčiarskej konfederácii sa na účely ZSZ postupuje rovnako ako voči členskému štátu EÚ. Občania EÚ a ich rodinní príslušníci majú rovnaké postavenie ako občania SR, ak ZSZ neustanovuje inak. Pojem cudzinec sa na nich podľa ZSZ nevzťahuje. Zamestnávateľ môže prijať do zamestnania cudzinca vtedy, ak mu bol na území SR povolený prechodný pobyt na účel zamestnania.

• b) ide o žiadateľa o azyl, ktorému vstup na trh práce umožňuje zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“).

#

tags: #prispevok #pre #nezamestnaných #Rakúsko #podmienky