
Nový stavebný zákon č. 25/2025 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1. apríla 2025, prináša zásadné zmeny v procesoch výstavby na Slovensku. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o tom, ako postupovať pri prístavbe rodinného domu s ohľadom na katastrálne podmienky a legislatívne zmeny.
Nový stavebný zákon (25/2025 Z.z.) prináša zásadné zmeny s cieľom modernizovať a zefektívniť stavebné procesy. Tvorcovia zákona zdôrazňujú, že tieto zmeny budú prínosom nielen pre stavebníkov a developerov, ale predovšetkým pre bežných občanov. Nová stavebná legislatíva prinesie v praxi viaceré zlepšenia, ktoré budú pre všetkých citeľné takmer okamžite. Najvýraznejším pozitívom stavebnej reformy je, že nové konania budú plne postavené na elektronizácii procesov.
V oblasti územného plánovania sa zjednotí metodika, čo prinesie prehľadnejšie a zrozumiteľnejšie územné plány. V súlade s novou legislatívou sa očakáva, že obce, mestá a regióny budú postupne prechádzať na digitálne územné plány a stavebné povoľovacie procesy sa budú digitalizovať. Automatizácia bude na začiatku najlepšie fungovať pri jednoduchých úkonoch, napríklad pri správne pripravenej a zadanej drobnej stavbe, pri posielaní dokumentov do ďalších úkonov, pri odhaľovaní chýb v elektronicky podaných žiadostiach a podobne. Už pri podávaní žiadostí systém automaticky nedovolí odoslať ďalej nesprávne vyplnený formulár.
Nový stavebný zákon prináša efektívnejšie mechanizmy na riešenie sporov medzi zúčastnenými stranami v stavebnom konaní. Na všetkých úrovniach - medzi stavebníkom (alebo projektantom) a dotknutými orgánmi, ako aj medzi stavebným úradom a dotknutými orgánmi - sú zavedené jasne definované pravidlá na prerokovanie a riešenie nesúladov. Stavebné konania budú vedené v jednotnom informačnom systéme, ktorý je určený na správu územného plánovania a výstavby. Celá komunikácia a procesy budú prebiehať elektronicky, čím sa zabezpečí transparentnosť a urýchlenie konania. Dokumenty týkajúce sa stavieb, ako aj územné plány, budú verejne dostupné na jednom mieste v reálnom čase, čo zlepší informovanosť a kontrolu nad procesom.
Drobné stavby a stavebné úpravy sa po novom nebudú musieť ohlasovať, pokiaľ sa nenachádzajú na verejných priestranstvách alebo nie sú situované bližšie než 2 metre od hranice susedného pozemku. V praxi to znamená, že ak drobná stavba (napríklad altánok, sklad, záhradný domček či prístrešok) spĺňa podmienky zákona - najmä čo sa týka veľkosti, spôsobu založenia a umiestnenia - nebude vyžadovať ani ohlásenie, pokiaľ sa nachádza dostatočne ďaleko od susedného pozemku a mimo verejného priestranstva.
Prečítajte si tiež: Bytové jednotky a kataster
Stavebné povolenie podľa legislatívy účinnej od 1. apríla 2025 je potrebné získať vždy, keď plánujete zásadný zásah do územia alebo stavby. Rozsiahle rekonštrukcie, pri ktorých dochádza k zmene funkcie stavby (napr. V prípade menších stavieb, ktoré neovplyvňujú stabilitu, bezpečnosť a nemajú výrazný vplyv na okolie, môže postačovať ohlásenie alebo nebude potrebné ani to - najmä ak ide o tzv. drobné stavby podľa zákona (napr. malý záhradný altánok do 50 m² bez pevných základov). Vždy však odporúčame konzultovať konkrétny prípad s príslušným stavebným úradom alebo odborníkom.
Stavebné povolenie už nebude administratívne náročným labyrintom, ale digitalizovaným a transparentným procesom.
Podľa nového stavebného zákona je štandardná lehota na vydanie stavebného povolenia 30 dní, počítaná od dňa podania úplnej žiadosti. V prípade neúplných podkladov alebo zložitých pripomienok môže byť lehota predĺžená o 30 dní, pričom úrad je povinný o tom žiadateľa písomne informovať.
Vybavenie stavebného povolenia je spojené s povinnými poplatkami, ktoré je potrebné uhradiť ešte pred začiatkom výstavby vášho vysnívaného domova. Výška poplatkov sa líši v závislosti od typu stavby alebo prístavby.
V zmysle § 18 ods. 3 stavebného zákona sa ohlásenie stavebnému úradu vyžaduje pri drobných stavbách podľa § 2 ods. 4 písm. a) až c), pod čo automaticky spadá prístrešok. Aj napriek tomu, že ide o vykonávacie vyhlášky ešte k predchádzajúcemu stavebnému zákonu č. 50/1967 Zb., tak § 84 ods. 23 stavebného zákona č. 25/2025 Z. z. ustanovuje, že vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z., ktorá upravuje vykonávanie vybraných ustanovení Stavebného zákona a vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z., ktorá stanovuje podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a na stavby určené pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, až do nadobudnutia účinnosti nových vykonávacích právnych predpisov, zostávajú naďalej najneskôr však do 31.
Prečítajte si tiež: SZČO: Príspevok pre rodinu a pracovné úrazy
Drobné stavby plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe, nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie. Drobné stavby sú prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m, prípojky inžinierskych sietí a oplotenie.
Potreba ohlásenia drobnej stavby sa teda vzťahuje len na voľne stojace drobné stavby, ktoré nie sú priamo spojené s hlavnou stavbou a existuje medzi nimi aspoň minimálna manipulačná vzdialenosť. V prípade, že drobná stavba má priamu nadväznosť na hlavnú stavbu a bude vlastne jej prístavbou, je nutné stavebné povolenie bez ohľadu na rozmery.
Po dokončení prístavby je potrebné zabezpečiť jej zápis do katastra nehnuteľností.
Tento článok sa venuje problematike zápisu nadstavby a prístavby rodinného domu ako rozostavanej stavby na list vlastníctva do katastra nehnuteľností. K zápisu rozostavanej stavby sa do katastra nehnuteľností dokladá najmä zmluva o nadstavbe a prístavbe rodinného domu. Vyplýva to z ust. § 46 ods. 6 zákona č. 162/1995 Z. z. Zmluvu uzatvára stavebník s vlastníkom / vlastníkmi rodinného domu. Zmluva o nadstavbe a prístavbe rodinného domu môže obsahovať aj úpravu ďalších práv a povinností zmluvných strán v súvislosti s vybudovaním prístavby a nadstavby rodinného domu (napr. Nadstavba a prístavba rodinného domu sa zapisuje do katastra nehnuteľností záznamom.
V praxi sa môže stať, že žiadosť o vydanie stavebného povolenia podáva len jeden z manželov, v čase podávania žiadosti slobodný, avšak medzičasom dôjde k uzavretia manželstva a manželia sa rozhodnú zahrnúť nadstavbu / prístavbu do BSM (bezpodielového spoluvlastníctva manželov), t.j. V takomto prípade je potrebné, aby súčasťou zmluvy o nadstavbe a prístavbe rodinného domu bolo aj čestné prehlásenie manželov, že nadstavba a prístavba rodinného domu je realizovaná za trvania ich manželstva a patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Prečítajte si tiež: Úprava bytu a štátna pomoc
K zmluve o nadstavbe a prístavbe rodinného domu sa musí na účely zápisu do katastra nehnuteľností predložiť dokumentácia, z ktorej je zrejmá plocha a poloha jednotlivých bytov, nebytových priestorov, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu a príslušenstva. Znalecký posudok by mal obsahovať najmä výpočet podlahových plôch jednotiek vzniknutých nadstavbou / prístavbou, výpočet spoluvlastníckych podielov ako aj vyhlásenie o stupni rozostavanosti stavby podložené prípadnou fotodokumentáciou stavby.
Všetky stavby alebo stavebné úpravy, ktorých uskutočnenie je podmienené vydaním stavebného povolenia, je potrebné po vykonaní všetkých prác skolaudovať. Tento fakt sa týka aj prístavby domu. Vydanie rozhodnutia o kolaudácii v praxi znamená, že dňom nadobudnutia právoplatnosti dokumentu bude možné stavbu používať. Na základe kolaudačného rozhodnutia je možné požiadať o zápis do katastra nehnuteľností. Stavbu je tiež potrebné zaevidovať na obecnom či mestskom úrade.
Ak dokončená stavba domu, prístavby či nadstavby neprejde riadnou kolaudáciou a následne zápisom do katastra, môžete sa pri žiadosti o hypotéku so záložným právom na túto nehnuteľnosť stretnúť s jej zamietnutím. Tento fakt je dôležité skontrolovať aj v tom prípade, ak chcete dom aj s prístavbou predať. Kupujúci bude pravdepodobne potrebovať na jeho kúpu úver. Banka mu ho však na neskolaudovanú stavbu neposkytne. Banky pred poskytnutím hypotéky na takúto stavbu vyžadujú zlegalizovanie skutkového stavu tak, aby sa zápis na katastri zhodoval s reálnym stavom nehnuteľnosti.
Pri kúpe rodinného domu by si mal kupujúci overiť, či skutočný stav nehnuteľnosti zodpovedá jeho právnemu stavu. Právnym stavom sa pritom rozumejú údaje zapísané v katastri nehnuteľností a iných dokladoch. O zápis do katastra by mal požiadať majiteľ nehnuteľnosti. Bude na to potrebovať predložiť geometrický plán a dodatočné stavebné povolenie.
Ako stavebník môžete požiadať aj o dodatočné ohlásenie drobnej stavby, aby ste mali všetko v poriadku. V takom prípade začne stavebný úrad správne konanie a bude zisťovať, či stavba nie je v rozpore s verejným záujmom. Budete tiež musieť doložiť všetky potrebné dokumenty. Pokiaľ stavebný úrad zistí rozpor, môže Vám nariadiť úpravu alebo odstránenie stavby.
Podľa § 140d ods. 1 zák. č. 50/1976 Z.z. Stavebný úrad na žiadosť vlastníka stavby preskúma spôsobilosť stavby na užívanie, ak ide o stavbu zhotovenú a užívanú bez povolenia stavebného úradu, alebo v rozpore s ním od 01.
Pri rozhodovaní o rozdelení rodinného domu na tri bytové jednotky je potrebné zohľadniť viaceré faktory. Z právneho hľadiska je dôležité, aby každá bytová jednotka spĺňala kritériá samostatnej veci podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka. To znamená, že byty musia byť samostatne určené stavebným úradom na účel bývania a musia spĺňať všetky technické požiadavky. Rodinný dom, ktorý je rozdelený na viac než dve bytové jednotky, sa môže za určitých podmienok považovať za bytový dom, čo môže ovplyvniť jeho klasifikáciu. Záleží na stavebne-technických možnostiach domu a jeho posúdenie by mal vykonať stavebný úrad.
Z právneho hľadiska rodinný dom môže byť rozdelený na maximálne tri bytové jednotky. Ak by ste chceli zvýšiť počet bytových jednotiek nad tento limit, stavba by už spadala do kategórie bytového domu, čo by mohlo podliehať odlišným regulačným požiadavkám podľa stavebného zákona. Ak plánujete rozdeliť rodinný dom na štyri samostatné bytové jednotky, bude potrebné získať stavebné povolenie a súhlas príslušného stavebného úradu, ktorý zhodnotí, či budú splnené všetky potrebné technické a právne predpoklady.
Rozdelenie rodinného domu na dve bytové jednotky je právne možné, avšak vyžaduje splnenie určitých podmienok. Po prvé, musí ísť o reálne rozdelenie stavby tak, aby vznikli samostatné bytové jednotky, ktoré budú nezávisle použiteľné bez porušenia ich podstaty a účelu. Podľa toho, co ste napísali, je to možné a presne takýto rodinný dom sme rozdelili na bytové jednotky. K formálnej realizácii budete potrebovať rozhodnutie stavebného úradu, ktoré potvrdí technickú vykonateľnosť danej zmeny v súlade so stavebnými predpismi. Stavebný úrad posúdi projektovú dokumentáciu, v ktorej je presne vymedzené, kam povedú nové rozvody energií a kde budú umiestnené merače. Následne vám bude vydané stavebné povolenie, po ktorom bude nasledovať kolaudačné konanie. Môžete mať aj spoločný merač, to nie je podmienka. Ak všetky tieto požiadavky splníte, rozdelenie by malo byť zapísateľné aj do katastra nehnuteľností ako dve samostatné bytové jednotky.
Vo veci je potrebné zabezpečiť znalecký posudok o technickej vykonateľnosti rozdelenia stavby na dve samostatné bytové jednotky. Podľa výsledku posúdenia znalcom budete musieť nechať vypracovať potrebnú projektovú dokumentáciu a požiadať prísl. stavebný úrad o stavebné povolenie podľa § 55 a nasl. stav. poriadku. Stav. úrad posúdi či rozdelenie stavby na dve byt. jednotky zodpovedá prísl. Po zrealizovaní zmien a vydaní kolaudačného rozhodnutia, pridelení samostatného popis. čísla stavieb požiadate kataster o vykonanie prísl. Vo veci odporúčame súčasne vyporiadať aj zmeny ohľadom pozemku - jeho rozdelenie podľa napr. podľa ust. § 139 a nasl. Obč.