Aktívna legitimácia spoluvlastníka pozemku podľa § 135c a jej podmienky

Úvod

Článok sa zameriava na problematiku aktívnej legitimácie spoluvlastníka pozemku v kontexte § 135c Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje neoprávnené stavby na cudzom pozemku. Cieľom je analyzovať podmienky, za ktorých môže spoluvlastník pozemku úspešne uplatňovať svoje práva v súvislosti s takýmito stavbami.

Pojem aktívnej legitimácie

Aktívna legitimácia v právnom kontexte znamená oprávnenie konkrétnej osoby (fyzickej alebo právnickej) byť účastníkom súdneho konania a uplatňovať si v ňom svoje práva. V kontexte spoluvlastníctva pozemku to znamená, že spoluvlastník musí preukázať, že má právny dôvod na to, aby mohol konať vo veci neoprávnenej stavby.

§ 135c Občianskeho zákonníka - neoprávnená stavba

Ustanovenie § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka hovorí o stavbe, ktorá zasahuje na cudzí pozemok. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stojí na cudzom pozemku len sčasti. Dovolací súd konštatuje dôvodnosť dovolacej námietky žalobcu s poukazom § 421 ods. 1 písm. a) CSP a to v právnom posúdení veci pri aplikácii ust. § 135c ods. 1 OZ, keďže z hľadiska posúdenia stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stavba zasahuje do cudzieho pozemku len z časti, treba v danej veci hospodársku stavbu postavenú žalovaným (jeho právnymi predchodcami) považovať za stavbu neoprávnenú. To platí nielen vtedy, ak… (právna veta je skrátená).

Podmienky aktívnej legitimácie spoluvlastníka

Pre úspešné uplatnenie práv spoluvlastníka pozemku v prípade neoprávnenej stavby je potrebné splnenie viacerých podmienok:

1. Existencia spoluvlastníckeho vzťahu: Osoba uplatňujúca si práva musí byť reálnym spoluvlastníkom pozemku, na ktorom sa nachádza neoprávnená stavba. Spoluvlastnícky vzťah musí byť preukázaný relevantnými dokumentmi, ako napríklad listom vlastníctva.
2. Zásah stavby do pozemku: Stavba musí reálne zasahovať do pozemku, ktorý je v spoluvlastníctve. Nestačí len tvrdenie, že stavba sa nachádza v blízkosti pozemku. Zásah musí byť preukázateľný, napríklad geometrickým plánom.
3. Neoprávnenosť stavby: Stavba musí byť neoprávnená, čo znamená, že na jej postavenie nebol udelený súhlas všetkých spoluvlastníkov pozemku, prípadne nebolo vydané stavebné povolenie. Je potrebné preukázať, že stavba bola postavená bez právneho dôvodu.
4. Preukázanie ujmy: Spoluvlastník musí preukázať, že mu v dôsledku neoprávnenej stavby vzniká ujma. Táto ujma môže byť majetková (napr. zníženie hodnoty pozemku) alebo nemajetková (napr. obmedzenie užívania pozemku).
5. Súlad s dobrými mravmi: Uplatňovanie práv spoluvlastníka nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. To znamená, že spoluvlastník nesmie svoje práva zneužívať na šikanovanie vlastníka stavby alebo na dosiahnutie neprimeraného prospechu.

Práva spoluvlastníka pri neoprávnenej stavbe

Ak sú splnené všetky podmienky, spoluvlastník pozemku má právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva. Medzi tieto práva patrí:

Prečítajte si tiež: Úspešný dôchodok vďaka aktívnej správe

• Žaloba na odstránenie stavby: Spoluvlastník sa môže domáhať na súde, aby vlastník neoprávnenej stavby stavbu odstránil a uviedol pozemok do pôvodného stavu.
• Žaloba na náhradu škody: Ak spoluvlastníkovi vznikla v dôsledku neoprávnenej stavby škoda, má právo na jej náhradu.
• Žaloba na vypratanie pozemku: Vlastník pozemku sa môže domáhať ochrany podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka jeho vyprataním bez ohľadu na to, či sa nachádza na pozemku nehnuteľná stavba, vec patriaca osobe, proti ktorej žaloba smeruje. Žaloba o vypratanie pozemku je jednou z vlastníckych žalôb, ktoré majú samostatný skutkový základ, podľa toho, akým spôsobom žalovaný zasahuje do vlastníckeho práva. Žalobou na vypratanie pozemku sa nemožno domáhať vypratania stavby, ktorá je nehnuteľnou vecou. Preto vlastník pozemku, na ktorom je umiestnená stavba, ktorej vlastníkom je niekto iný sa môže (pokiaľ nejde o neoprávnenú stav… (právna veta je skrátená).
• Žaloba o určenie vlastníctva: V niektorých prípadoch môže byť sporné, kto je vlastníkom stavby. Spoluvlastník pozemku sa môže domáhať na súde, aby súd určil vlastníka stavby.

Relevantná judikatúra

• Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: Obidve vyššie citované rozhodnutia dovolacieho súdu vychádzajú z právneho názoru, že pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stojí na cudzom pozemku len sčasti.
• Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 17. júna 2019, sp. zn. 1: Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba, stíha vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom realizuje svoje vlastnícke právo. Z rovnakých dôvodov nie je podstatné ani to, či príp.

Príklad z praxe

Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom zo 16. februára 2017 č. k. X v spojení s opravným uznesením z 24. apríla 2018 č. k. X -147 konanie v časti o zaplatenie 3.826,34 eur zastavil, žalovanému 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 37.065,42 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 18.532,71 eur od 10. decembra 2012 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 18.532,71 eur od 10. decembra 2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu proti žalovanému 2/ zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má proti žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 81,28 % a že žalovaný 2/ má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca je zapísaný na LV č. X k. ú. X ako výlučný vlastník parcely C KN parc. č. X (ďalej len „pozemok“). Táto parcela je zastavaná stavbou X zapísanou na LV č. X (ďalej len „Dom kultúry“), ktorej výlučným vlastníkom bol v čase podania žaloby na základe kúpnej zmluvy z 5. septembra 2006 (V X) žalovaný 1/. Predmetný pozemok v rozhodnom období od 10. decembra 2012 do 10. decembra 2014 užíval žalovaný 1/, a to vo výmere celej zastavanej plochy parcely C KN parc. č. X, pričom žalobcovi žiadnu náhradu za užívanie predmetného pozemku nezaplatil, mimosúdne sa s ním na tomto nedohodol a žiadnu nájomnú ani inú zmluvu so žalobcom v tomto smere v rozhodnom období neuzatvoril.

Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom z 9. apríla 2015 sp. zn. X -66, právoplatným dňa 16. júna 2015 určil, že výlučným vlastníkom Domu kultúry je spoločnosť X , a. s. (v konaní X žalobca, tu žalovaný 2/). Znalec Ing. X v znaleckom posudku č. 08/2017 z 15. januára 2017 vyčíslil výšku nájomného za 1 m2 za obdobie od 10. decembra 2012 do 31. decembra 2012 vo výške 5,21 eur, za obdobie od 1. januára 2013 do 31. decembra 2013 vo výške 5,28 eur a za obdobie od 1. januára 2014 do 10. decembra 2014 vo výške 5,10 eur. Vychádzajúc z vyššie uvedeného nájomného za 1 m2, znalec vypočítal výšku nájomného za obdobie od 10. decembra 2012 do 31. decembra 2012 vo výške 1.119,85 eur, za obdobie od 1. januára 2013 do 31. decembra 2013 vo výške 18.814,48 eur a za obdobie od 1. januára 2014 do 10. decembra 2014 vo výške 17.131,09 eur. Spolu výška nájomného za obdobie od 10. decembra 2012 do 10. decembra 2014 predstavovala 37.065,42 eur. Vzhľadom na záver znaleckého posudku žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie 3.826,34 eur. Súd preto konanie v tejto časti zastavil podľa § 145 ods. 2, za použitia § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

Výrok vo veci samej súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 451 ods. 1, ods. 2 a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalovaný l/, ako vlastník budovy Domu kultúry, užíval v rozhodnom období od 10. decembra 2012 do 10. decembra 2014 predmetný pozemok, ktorý bol vo vlastníctve žalobcu v celej jeho výmere, a to bez právneho dôvodu, pričom preukázateľne, za rozhodné obdobie žalobcovi náhradu za užívanie tohto pozemku neplatil. Týmto sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, v dôsledku čoho mu vznikol záväzok vo vzťahu k žalobcovi bezdôvodné obohatenie vydať. Na tom, podľa názoru súdu prvej inštancie, nemení nič ani fakt, že rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica z 9. apríla 2015 sp. zn. X -66 bolo určené, že výlučným vlastníkom stavby Domu kultúry je (z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy z 5. septembra 2006) žalovaný 2/. V danom prípade bolo podľa súdu prvej inštancie rozhodujúce, kto predmetný pozemok v žalovanom období užíval, pričom zo skutkových zistení nepochybne vyplynulo, že užívateľom nehnuteľnosti v rozhodnom období bol práve žalovaný 1/.

Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdeniami žalovaných 1/, 2/, že mal na danú vec aplikovať ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka. Citované ustanovenie upravuje problematiku neoprávnenej stavby na cudzom pozemku, čo nebolo predmetom tohto konania. Nakoľko súd prvej inštancie dospel k záveru, že v rozhodnom období užíval predmetný pozemok vo vlastníctve žalobcu žalovaný l/, za pasívne legitimovaného v tomto konaní považoval iba žalovaného l/, preto žalobu voči žalovanému 2/ zamietol. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie vychádzal zo záveru znaleckého posudku Ing. X č. 08/2017. O príslušenstve pohľadávky rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom ku dňu 10.

Prečítajte si tiež: Definícia aktívnej a pasívnej starostlivosti

Dodatočné právne aspekty

Dobromyseľnosť držby

Dovolatelia namietali nesprávne právne posúdenie dobromyseľnosti držby ich právneho predchodcu. Samotný rezultát odvolacieho súdu o nepreukázaní dobromyseľnosti držby vychádzal z konkrétnych skutkových zistení, ktoré odvolací súd podrobne odôvodnil v rozsudku a boli výsledkom realizovaného dokazovania a následného hodnotenia jednotlivých dôkazných prostriedkov. Oba súdy (súd prvej inštancie aj odvolací súd) sa zhodli na tom, že existencia pôvodného oplotenia ostala iba v rovine tvrdení žalovaných a nebola v konaní nijako preukázaná. Odvolací súd zdôraznil, že niet sporu, že otec žalovaných ned… (právna veta je skrátená).

Dodatočné povolenie stavby

Predpokladom začatia stavebného konania podľa § 88a nasl. stavebného zákona je zistenie stavebným úradom, že stavba, jej zmena, resp. jej časť, bola postavená resp. sa začala stavať bez stavebného povolenia, alebo v zákonom stanovených prípadoch bez splnenia si ohlasovacej povinnosti, alebo v rozpore s ním, pričom stavebný úrad začne aj z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Na ko… (právna veta je skrátená). Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66 (§ 88a ods. 7 stavebného zákona). Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 88a stavebného zákona upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu pri nepovolených stavbách. Z odsekov 1 a 2 vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na zákla… (právna veta je skrátená).

Problematika pomníkov

Pomníky sú z hľadiska úžitku (účelu) stavbami samostatnými - hlavnými, ktoré vzhľadom na svoje vlastnosti neplnia doplnkovú funkciu pre iné hlavné stavby. Ak stavebník uskutoční stavbu pomníka bez stavebného povolenia dopustí sa podľa okolností prípadu správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. Okresný úrad v D. S. odbor životného prostredia (ďalej len okresný úrad) svojím rozhodnutím zo dňa 24. 9. 1996 vyslovil, že žalobca sa dopustil správneho deliktu podľa § 106 ods.3 písm.a) Stavebného zákona tým, že v mesiaci jún 1996 vykonal bez právoplatného stavebného povolenia výstavbu „pomníka k 1100. výročiu príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny“ (ďalej len pomník) na pozemku v katastrálnom území G., obce G.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre invalidný dôchodok so schizofréniou

tags: #aktívna #legitimácia #spoluvlastníka #pozemku #135 #c