Problémy pri vyplácaní PN v Rakúsku: Kompletný sprievodca a riešenia

Dočasná práceneschopnosť (PN) je situácia, kedy zamestnanec nie je schopný vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo iných zdravotných komplikácií. Počas PN má zamestnanec nárok na finančnú podporu vo forme náhrady príjmu a nemocenských dávok. Avšak, čo robiť, ak ste sa ocitli v situácii, že ste nedostali nemocenské dávky? Tento článok poskytuje komplexný prehľad o problematike nemocenských dávok, podmienkach ich vyplácania a krokoch, ktoré môžete podniknúť, ak ste ich nedostali.

Čo je dočasná práceneschopnosť (PN)?

PN znamená dočasnú práceneschopnosť zamestnanca vykonávať pracovnú činnosť z dôvodu choroby, úrazu, pracovného úrazu, úrazu zavineného inou osobou, karanténneho opatrenia, izolácie alebo choroby z povolania. Dočasne práceneschopným môže byť zamestnanec uznaný len ošetrujúcim lekárom.

Ochranná lehota

V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.

Nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky počas PN

Počas PN má zamestnanec nárok, po splnení zákonom stanovených podmienok, na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody. Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok. Zamestnanec musí mať počas PN aktívne nemocenské poistenie.

Kto vypláca náhradu príjmu a nemocenské dávky?

Náhrada príjmu je vyplácaná zamestnávateľom za prvých 10 dní PN. Od 1. do 3. dňa PN dostáva zamestnanec 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) a od 4. do 10. dňa PN dostáva 55 % DVZ. Nemocenské dávky sú vyplácané Sociálnou poisťovňou od 11. dňa PN.

Prečítajte si tiež: Sociálne aspekty nezamestnanosti

Výpočet nemocenských dávok

Výška nemocenských dávok závisí od denného vymeriavacieho základu (DVZ). DVZ sa vypočíta z hrubej mzdy zamestnanca za rozhodujúce obdobie.

Rozhodujúce obdobie

V prípade, že počas rozhodujúceho obdobia mal zamestnanec prerušené povinné nemocenské poistenie (napr. z dôvodu PN), tieto dni sa odpočítajú z 365. Vymeriavací základ sa počíta z rozhodujúceho obdobia predchádzajúceho roka. Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka), tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia. Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo (z dôvodu ukončenia pracovného pomeru) a zamestnanec je v ochrannej lehote, tak rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia.

Príklady výpočtu nemocenských dávok

Príklad č. 1: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 25% DVZ a od 4. do 14. dňa PN 55% DVZ.

Príklad č. 2: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. Minulý rok mal z dôvodu PN prerušené povinné nemocenské poistenie na 35 dní. Zamestnanec dostane bude od 1. do 3. dňa PN 25% DVZ a od 4. do 14. dňa PN 55% DVZ.

Príklad č. 3: Mzda zamestnanca je 2500 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. DVZ sa vypočíta: 2500 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) = 30000 / 365 dní = 82,1917 eur (max suma DVZ za rok je však 74,4987, t.j. použije sa táto suma). Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 25% DVZ a od 4. do 14.

Prečítajte si tiež: Problémy s bývaním v SR

Príklad č. 4: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra . PN začala od 1. marca, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní. (Keďže sa poistné platilo od 1.10., čo je viac ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10. do 28.2., t.j. 5 mesiacov). Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 25% DVZ a od 4. do 14. dňa PN 55% DVZ.

Príklad č. 5: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra. Pracovný pomer skončil 9. januára. PN začala od 10 januára (v ochrannej lehote), dĺžka PN zamestnanca je 14 dní. ( Keďže sa poistné platilo od 1.10., čo je menej ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10. do 9.1. , t.j. 3 mesiace). Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 25% DVZ a od 4. do 14. dňa PN 55% DVZ.

Postup pri vystavení PN a odovzdávaní dokladov

V slovenskej legislatíve sú podmienky vyplácania PN upravené zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Papierová PN

Ak je PN vystavená na papierovom tlačive, zamestnanec bezodkladne odovzdáva zamestnávateľovi diel II (červený) a diel IIa (čierny). Obe tlačivá musia byť zo zadnej strany podpísané, na červené tlačivo je potrebné uviesť spôsob výplaty náhrady príjmu - na účet, alebo na adresu. Zelený diel si zamestnanec ponecháva u seba pre prípad kontroly dodržiavania liečebného režimu a po ukončení PN ho odovzdá svojmu lekárovi, ktorý mu odovzdá diel IV. Ten následne zamestnanec odovzdá svojmu zamestnávateľovi po ukončení PN.

Elektronická PN (ePN)

Ak je vystavená elektronická PN (ePN), zamestnanec nemusí predložiť žiadne tlačivo zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie.

Prečítajte si tiež: Slovenská realita bezdomovectva

Čo robiť, ak ste nedostali nemocenské dávky?

Ak ste nedostali nemocenské dávky, je dôležité zistiť príčinu. Tu sú kroky, ktoré by ste mali podniknúť:

1. Kontaktujte svojho zamestnávateľa: Zistite, či zamestnávateľ odoslal všetky potrebné dokumenty do Sociálnej poisťovne. Ak ste mali papierovú PN, uistite sa, že zamestnávateľ obdržal všetky diely PN.
2. Kontaktujte Sociálnu poisťovňu: Zistite, či Sociálna poisťovňa obdržala všetky potrebné dokumenty a aký je stav vašej žiadosti o nemocenské dávky. Uistite sa, že všetky údaje sú správne a že PN je aktívna.
3. Preverte si rozhodujúce obdobie a DVZ: Skontrolujte, či bol správne vypočítaný váš denný vymeriavací základ (DVZ). Ak máte pochybnosti, požiadajte Sociálnu poisťovňu o preverenie.
4. Podajte sťažnosť: Ak máte pocit, že ste boli nespravodlivo odmietnutí alebo že sa vaša žiadosť spracováva príliš dlho, môžete podať sťažnosť na Sociálnu poisťovňu.
5. Právna pomoc: Ak sa vám nedarí vyriešiť problém sami, vyhľadajte právnu pomoc. Advokát alebo právny zástupca vám môže pomôcť s preskúmaním vášho prípadu a s podaním odvolania alebo žaloby.

Ďalšie dôležité informácie

• Dĺžka trvania nemocenského poistenia: Nárok na nemocenské dávky je u všetkých poistencov závislý od dĺžky trvania nemocenského poistenia (či trvalo celý predchádzajúci kalendárny rok alebo či vzniklo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka) a u zamestnanca aj od dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenské poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky.
• Rozhodujúce obdobie pre určenie DVZ: Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ sa neprihliada na prerušenie povinného nemocenského poistenia.

Skúsenosti a problémy s vyplácaním nemocenských dávok

Niektorí ľudia sa stretávajú s problémami pri vyplácaní nemocenských dávok. Napríklad, živnostníčka, ktorá poctivo platila odvody do Sociálnej poisťovne, nedostala počas pandémie Covid-19 príspevok v opatrení č. 2 „Prvej pomoci“, pretože nespĺňala podmienku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia k 31.03.2020. Dôvodom bolo, že mala v roku 2019 dlhodobé zdravotné problémy a odhlásila sa zo Sociálnej poisťovne. Tento prípad poukazuje na to, že aj keď si človek plní svoje povinnosti, môže sa stať, že mu nebude poskytnutá pomoc v núdzi.

Iné problémy, s ktorými sa ľudia stretávajú

• Opatrovateľky v Rakúsku: V Rakúsku pracuje až 35 tisíc slovenských opatrovateliek. A pribúdajú ďalšie. Čoraz častejšie však majú nové záujemkyne problémy s rôznymi agentúrami, ktoré im nie veľmi korektným spôsobom sprostredkúvajú prácu. Slovenkám neposkytnú ani základné informácie. Mnohé agentúry, prevažne z východného Slovenska, zamlčujú podstatné informácie, napríklad o zdravotnom stave pacienta, vyplácaní mzdy, alebo budúce opatrovateľky ani neinformujú o tom, že sa z nich stanú živnostníčky. Opatrovateľky nepoznajú rozdiel medzi opatrovaním a ošetrovaním. Tam hrozí väzenie, keď urobí nejaké úkony, ktoré nie sú v rámci jej podnikania. Výhrad voči našim agentúram pribúda aj od rakúskych, s ktorými spolupracujú. Opatrovateľky negatívne skúsenosti potvrdzujú. "Nastúpila som do agentúry, kde mi bola daná robota tak, že som nevedela, kde idem, čo idem. Bolo mi len povedané, že idem, že taxík ma odvezie na miesto a nemám sa báť. Náhľad zmluvy, to nebola šanca, zmluva sa podpisovala priamo na mieste, vlastne v rodine," hovorí opatrovateľka Sima. A prišla aj toľko pretriasaná povinnosť prepravovať sa za prácou len prostredníctvom agentúry, ktoré z toho jednoznačne profitujú. Zástupkyne našich opatrovateliek poukazujú, že s podobnými problémami sa borilo aj Rakúsko, ale vyriešilo ich definitívne vlani a Slovensko by ho malo napodobniť. Žiadame, aby agentúry dostali kritériá, na základe ktorých majú pracovať. Naše ministerstvo práce však tvrdí, že na všetky spomínané úskalia práce cez agentúry v zahraničí dlhodobo upozorňuje a nielen to. "My máme zákon o službách v zamestnanosti, ktorý veľmi presne v štyroch paragrafoch určuje čo môžu, a naopak, čo nesmú robiť agentúry, ktoré sprostredkúvajú zamestnanie v zahraničí. Napríklad, nesmú si pýtať žiadny poplatok od človeka, ktorému zamestnanie sprostredkujú," hovorí štátny tajomník MPSVaR, Braňo Ondruš. Ak to urobia, okamžite to treba nahlásiť. Stačí tak urobiť na ktoromkoľvek úrade práce. Takejto agentúre po preverení okamžite zrušia možnosť podnikať.
• Stravné lístky a ich vplyv na ekonomiku: V súvislosti s pandémiou a podporou gastrosektora sa objavujú diskusie o obmedzení použitia stravných lístkov a kariet len na reštaurácie. Tie by vďaka zvýšeným tržbám mali možnosť zaplatiť výdavky a u mnohých je možné, že by dokonca mohli prestať poberať štátnu podporu. Ak by sa vláda pre takýto krok rozhodla, členovia AMOBE sú pripravení zmenu zaviesť do praxe v priebehu týždňov. Dôležité je, že štát by takéto opatrenie nestálo nič navyše, naopak, ušetril by na podpore pre reštaurácie, ktorým by nové tržby pomohli postaviť sa na nohy. Napríklad Rakúsko zvýšilo dennú hodnotu stravného zo 4 na 8 eur, Francúzsko zase zvýšilo denný limit platieb stravnou kartou v reštauráciách z 19 na 38 eur. V Belgicku zase vláda rozhodla o predĺžení platnosti kreditu na stravných kartách o ďalších 6 mesiacov.
• Stravné v hotovosti a sociálne riziká: Ak parlament schváli možnosť vyplácať stravné v hotovosti, môže dôjsť k situáciám kedy bude zamestnávateľ vyplácať časť mzdy práve cez daňovo a odvodovo zvýhodnené stravné. Na toto riziko upozorňovalo ministerstvo financií už počas medzirezortného pripomienkového konania, k novele Zákonníka práce zavádzajúcej stravné v hotovosti. Finančný príspevok na stravovanie sa môže zdať mnohým ako lákavá nová možnosť, ktorá sa už budúci rok možno stane na Slovensku realitou. Najmä, ak sa ním nahradí časť mzdy. V porovnaní so stravnými lístkami či kartami sa zamestnanec vystavuje riziku nižších sociálnych dávok či nižšieho maximálneho stropu hypotekárneho úveru, ktorý mu banky môžu dať. V prípade stravného, ktoré by splynulo so mzdou majú totiž zamestnanci v očiach štátu nižšiu mzdu ako reálne dostávajú. Výška príspevkov od štátu sa však vypočítava práve z tejto, priznanej, mzdy. Ovplyvňuje napr. PN, OČR, či materskú.

tags: #problem #pri #vyplacani #pn #v #rakusku