
Dočasná pracovná neschopnosť (PN) je situácia, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. V slovenskej legislatíve je táto oblasť upravená zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na to, ako sa vypláca PN, kto ju platí a aké sú povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa.
Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, kedy ošetrujúci lekár zistí chorobu, ktorá vyžaduje, aby zamestnanec nepracoval. Za práceneschopného môže zamestnanca uznať len ošetrujúci lekár, ktorý potvrdí PN vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie, ktoré sa od 1. januára 2023 už nepoužíva.
Ak sa zamestnanec stane práceneschopným, má nárok na hmotné zabezpečenie. Ak sa zamestnanec pre chorobu alebo úraz stane práceneschopným, je to nepríjemná situácia nielen pre neho, ale aj pre jeho zamestnávateľa. Zamestnanec ale o svoj príjem úplne nepríde. Časť príjmu mu nahradí zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa.
Zamestnanec má nárok na peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti.
Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 10 dní práceneschopnosti zamestnanca. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor.
Prečítajte si tiež: Komplexný sprievodca PN pre živnostníkov
Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.
Zamestnanca za práceneschopného uznáva ošetrujúci lekár, ktorý PN potvrdí vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie, ktoré sa od 1. januára 2023 už nepoužíva. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť.
V prípade ePN ošetrujúci lekár určí podľa charakteru choroby dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak na vyšetrení osoby vykonanom najneskôr v deň určený ako predpokladaný koniec dočasnej pracovnej neschopnosti príslušný ošetrujúci lekár na základe zhodnotenia zdravotného stavu pacienta zistí, že dočasná pracovná neschopnosť trvá, určí nový dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.
Počas dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec určité povinnosti, ktoré musí dodržiavať. Medzi ne patrí:
Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie.
Prečítajte si tiež: Dodržiavanie liečebného režimu
Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.
Výška nemocenského sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, t. j. kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto rozhodujúceho obdobia.
Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55% DVZ alebo PDVZ. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 1. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa). Nemocenské v ostatných prípadoch, tzn. (SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti), je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa 55 % DVZ alebo PDVZ.
Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.
Príklad č. 1: Zamestnanec dňa 15.05.2025 ochorel a lekár mu vystavil ePN od 15.05.2025 do 28.05.2025 vrátane (14 dní). U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020. Počas celého roku 2024 mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur.
Prečítajte si tiež: Výživa a výchova šteniatka
Príklad č. 2: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. Minulý rok mal z dôvodu PN prerušené povinné nemocenské poistenie na 35 dní.
Príklad č. 3: Mzda zamestnanca je 2500 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila.
V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.
Od začiatku roka 2026 čaká systém vyplácania nemocenských dávok zásadná zmena. Sociálna poisťovňa začne vyplácať dávku nemocenské až od 15. dňa práceneschopnosti, pričom prvých 14 dní bude zamestnancom poskytovať náhradu príjmu ich zamestnávateľ. Táto úprava vyplýva z konsolidačného balíka, ktorý schválil parlament a nadobúda účinnosť od 1. januára 2026.
Doterajší stav (do 31. decembra 2025): Zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu príjmu za prvých 10 dní ePN; od 11. dňa preberá platbu Sociálna poisťovňa.
Nový stav (od 1. januára 2026): Zamestnávateľ bude náhradu príjmu zamestnancovi vyplácať za prvých 14 dní ePN; Sociálna poisťovňa začne nemocenskú dávku vyplácať až od 15. dňa.
Pre ePN, ktoré vzniknú pred 1. januárom 2026, platia pôvodné pravidlá.
Príklad: Ak ePN vznikne 31. decembra 2025 a trvá do 15. januára 2026, zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu príjmu do 9. januára 2026 (10 dní) a Sociálna poisťovňa nemocenské vyplatí od 10. do 15. januára 2026.
Pre ePN, ktoré vzniknú po 31. decembri 2025, platia nové pravidlá.
Príklad: Ak ePN vznikne 1. januára 2026 a trvá do 15. januára 2026, zamestnávateľ platí náhradu príjmu za 14 dní, teda do 14. januára 2026. Sociálna poisťovňa vyplatí nemocenské až za deň 15.
Súbežne so zmenou vo vyplácaní nemocenských dávok Sociálna poisťovňa pripravuje aj výrazné zjednodušenie administratívy pri nahlasovaní údajov potrebných na vyplácanie nemocenských dávok. Tento nový systém, ktorý zníži byrokraciu a zefektívni proces poukazovania dávok priamo zamestnancom, vstúpi do platnosti 1. apríla 2026.
Zamestnávatelia budú mať od apríla 2026 novú povinnosť - pri prihlásení každého nového zamestnanca budú musieť uviesť, ako mu vyplácajú mzdu. Buď oznámia jeho bankové údaje, alebo informáciu, že zamestnanec dostáva výplatu v hotovosti. Táto informácia sa stane súčasťou štandardného registračného procesu a bude sa uvádzať na tlačive Registračný list fyzickej osoby (RLFO) - prihláška. Povinnosť sa bude týkať zamestnancov s poistením vzniknutým po 31. marci 2026.
Sociálna poisťovňa zavádza prechodné obdobie od 1. novembra 2025 do 31. marca 2026. Počas tohto obdobia budú musieť zamestnávatelia nahlásiť údaje o spôsobe výplaty mzdy aj pre zamestnancov, ktorých nemocenské poistenie vzniklo pred 1. novembrom 2025 alebo vznikne v prechodnom období.
Motiváciou pre zamestnávateľov je, že ak tieto údaje nahlásia už počas prechodného obdobia, získajú výhodu - od momentu nahlásenia už nebudú musieť pri každej dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN) zamestnanca zasielať Sociálnej poisťovni potvrdenie o poslednom dni výkonu práce a spôsobe výplaty mzdy.
Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili. Osoba je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy, ak si nesplnil povinnosť uloženú zákonom (napr. oznámiť príslušnej pobočke ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní) alebo vedome spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila alebo rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu, a v dôsledku toho Sociálna poisťovňa poskytla dávku neprávom alebo vo vyššej sume ako mala byť vyplatená.
Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť.
Na uplatnenie nároku na nemocenské je potrebné predložiť:
Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne je možné podať odvolanie okrem prípadov, keď je podanie odvolania zákonom výslovne vylúčené.