História sociálneho domu v Rajci a Cenzuálneho spolumajiteľstva

Rajecká dolina, s bohatou históriou a remeselnými tradíciami, je domovom mesta Rajec, ktoré zohralo významnú úlohu v regióne. V tejto oblasti sa prelínajú príbehy remeselníkov, športovcov a občanov, ktorí sa snažili o rozvoj a zveľadenie svojho mesta. Tento článok sa zameriava na históriu Cenzuálneho spolumajiteľstva v Rajci a vývoj sociálneho domu, pričom poukazuje na dôležité udalosti a osobnosti, ktoré formovali život v meste.

Obnovenie činnosti Cenzuálneho spolumajiteľstva

Cenzuálne spolumajiteľstvo Rajec obnovilo svoju činnosť 10. januára 1991, keď bol na verejnej schôdzi bývalých cenzualistov zvolený prípravný výbor. Tento výbor si dal za úlohu obnoviť činnosť, organizačné a majetkovo-právne jednania s cieľom prinavrátiť majetok, ktorý bol odobratý minulým režimom na základe zákona SNR č. 2 z roku 1958.

Prípravný výbor viedol pán Štefan Jakubík a ďalšími členmi boli: pán Jozef Smieško, Ing. Ondrej Rybárik, pán Ján Bitušík, pán Jozef Buček, pán Ján Fabana, pán Anton Blunár a Ing. Peter Pekara. Ich úlohou bolo zabezpečiť právoplatné uskutočnenie Valného zhromaždenia, voľby výboru, prípravu stanov a registráciu spoločenstva na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky.

Prvé Valné zhromaždenie Cenzuálneho spolumajiteľstva v Rajci sa uskutočnilo 7. decembra 1991. Na tomto zhromaždení bol v tajných voľbách zvolený sedemčlenný výbor. Za predsedu bol zvolený pán Štefan Jakubík, tajomníkom sa stal pán Jozef Smieško, hospodárom pán Ján Fabana, pokladníkom pán Anton Blunár a členmi výboru pán Jozef Buček, Ing. Ondrej Rybárik a pán Ján Bitušík. Funkčné obdobie výboru bolo dvojročné.

Konaním Valného zhromaždenia a uskutočnením tajných volieb sa začala písať nová história trvania Cenzuálneho spolumajiteľstva po jeho 40-ročnom prerušení. Na zhromaždení boli schválené nové Stanovy a zavŕšením tohto prípravného obdobia bola registrácia na Ministerstve vnútra SR 2. júna 1992.

Prečítajte si tiež: Pôsobnosť sociálneho odboru, Okresný úrad Rajec

Dňa 30. apríla 1992 bol dohodou medzi splnomocnenými zástupcami vlastníkov a štatutárnym zástupcom Štátnych lesov Žilina odovzdaný majetok o výmere 1 754,46 ha pôvodným vlastníkom. Týmto dňom sa skončil aj užívací vzťah Štátnych lesov Žilina.

Cenzuálny dom a jeho premena na sociálny dom

Na Valnom zhromaždení 7. decembra 1991 bol vydaný súhlas na prenájom Cenzuálneho domu na ulici Kostolnej pre potreby Mestského úradu. Mesto Rajec tento dom prebudovalo na Domov vďaky, ktorý sa dnes využíva ako domov sociálnych služieb a domov pre seniorov.

Ako čiastočnú náhradu za dom cenzualistov poskytlo Mesto Rajec bezplatne dve miestnosti v budove mestského úradu pre potreby Cenzuálneho spolumajiteľstva.

Začiatky činnosti a vývoj spolumajiteľstva

Začiatky činnosti výboru boli veľmi komplikované. Výbor začínal bez akýchkoľvek finančných prostriedkov. Preto bolo prijaté uznesenie, že každý člen pri vypísaní prihlášky zaplatí 100,- Sk členské. V rokoch 1991 - 1992 sa pripravovali Stanovy organizácie, zabezpečovalo sa odborné vedenie pre prevádzkovanie majetku Cenzuálneho spolumajiteľstva a boli prijatí vedúci lesnej prevádzky a lesníci pre zabezpečovanie pestovnej a ťažobnej činnosti.

Na Valnom zhromaždení 17. júla 1992 sa vzdal funkcie predsedu pán Štefan Jakubík zo zdravotných dôvodov. Odstúpili aj ďalší traja členovia a doplňovacími voľbami bol výbor doplnený. Na prvej schôdzi bol poverený vedením Cenzuálneho spolumajiteľstva pán Štefan Fusko. V tomto období už CS začalo zabezpečovať pestovné a ťažbové práce, ako aj odpredaj drevnej hmoty. V prvom roku samostatnej obchodnej činnosti finančný obrat umožnil zo získaných prostriedkov zakúpiť nákladné auto Avia Furgon pre potreby dopravy pracovníkov. Bola to prvá väčšia investícia v obnovenej histórii trvania Cenzuálneho spolumajiteľstva.

Prečítajte si tiež: Áno pre život: Informácie

Výbor vynakladal značné úsilie pri zdokumentovaní a vyhotovení zoznamov oprávnených členov a ich dedičov. Pritom vychádzal z jedinej zachovanej knihy evidencie členov z roku 1938. Práca na zdokumentovaní vlastníckych práv oprávnených členov bola ukončená v zmysle zákona č. 181 z roku 1995. Zoznamy boli zverejnené na verejnom úradnom mieste a každý občan mal právo sa k tomu vyjadriť.

V roku 1938 bolo oprávnených osôb - členov 615, v roku 2000 ich bolo 814 a v súčasnosti má Cenzuálne spolumajiteľstvo Rajec, pozemkové spoločenstvo cca 860 členov. Neznámych vlastníkov zastupuje Slovenský pozemkový fond.

Účinnosťou zákona č. 181 z roku 1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách bola prevedená registrácia spoločenstva, kde došlo k zmene názvu na Cenzuálne spolumajiteľstvo, pozemkové spoločenstvo Rajec. Boli vypracované nové Stanovy spoločenstva. Registrácia bola uskutočnená 5. marca 1996 na vtedajšom Obvodnom úrade v Rajci.

V roku 1996 Cenzuálne spolumajiteľstvo Rajec prvýkrát po obnovenej činnosti začalo s vyplácaním podielov na výsledku hospodárenia. V tom istom roku výbor CS rozhodol o vybudovaní manipulačno-expedičného skladu drevnej hmoty v lokalite za Skotňou. Tento pozemok bol upravený pre potreby uskladnenia drevnej hmoty. Vybudovaný sklad značne urýchlil operatívny odpredaj drevnej hmoty odberateľom, či už prostredníctvom vagónov, pretože sa nachádza v blízkosti železničnej stanice, alebo prostredníctvom kamiónovej dopravy.

Investície a rozvoj

V roku 1994 bolo zakúpené nákladné motorové vozidlo Tatra T-148 s hydraulickou rukou, ku ktorému bol v roku 1996 zakúpený príves na odvoz celých dĺžok. V roku 1994 bola v doline Porubská vybudovaná lesná škôlka na pestovanie sadeníc pre zabezpečenie vlastného reprodukčného materiálu, ale aj na predaj odberateľom. V súčasnosti pestujú nielen sadenice lesných drevín, ale aj vianočné stromčeky.

Prečítajte si tiež: O aktivitách Klubu dôchodcov Rajec

V roku 1997 Cenzuálne spolumajiteľstvo požiadalo Mesto Rajec o prenájom bývalej požiarnej zbrojnice, ktorú dostali do prenájmu na 20 rokov za symbolický nájom. Budovu odkúpili od Mesta Rajec v roku 1999, pričom budova na Kostolnej ulici prešla do vlastníctva Mesta.

V roku 2000 zakúpili novšie nákladné auto Tatra 815, ktoré nahradilo dovtedajšie nákladné motorové vozidlo. K nemu bola v roku 2003 prostredníctvom programu SAPARD zakúpená hydraulická ruka WM95N.

Vedenie spoločenstva sa snažilo o prinavrátenie píly reštitučným konaním. Toto bolo zavŕšené v roku 2001, kedy bola spoločenstvu píla prinavrátená a odvtedy spoločenstvo vykonáva aj piliarsku činnosť pre zmluvných aj nezmluvných odberateľov.

História mesta Rajec

Rajec je najstaršou osadou Rajeckej doliny. Rajecká kotlina bola osídlená už v prehistorických dobách, avšak z týchto dôb neexistujú žiadne písomné pamiatky, a tak dôkazom života a ľudskej činnosti na tomto území sú jedine archeologické nálezy. Prvá - najstaršia písomná pamiatka o Rajci je z roku 1193. Kráľ Béla III. vydal r. 1193 listinu, v ktorej sa Rajec prvý raz spomína ako Raich. V rokoch 1397 a 1417 sa už Rajec spomína ako mesto.

V roku 1604 mal Rajec povolené jarmoky a v roku 1609 kráľ Matej II. oslobodil výsadnou listinou všetkých mešťanov Rajca od platenia kráľovského mýta a miestneho poplatku v celej krajine. Túto listinu potvrdila v roku 1749 kráľovná Mária Terézia. Originál tejto listiny patrí k najvzácnejším exponátom Mestského múzea v Rajci.

Rajec prináležal na začiatku 18. storočia Trenčianskej župe a bol jedným z 15 mestečiek župy až do roku 1922, kedy historická Trenčianska župa ako administratívny celok zanikla. Tieto mestečká, a teda i Rajec, používali už v stredoveku pečať s rôznymi vyobrazeniami.

Z hľadiska histórie má významné miesto v Rajci rajecké pivovarníctvo. Prvý záznam o pivovaroch je z roku 1544. V Rajci bol pivovarnícky cech. V polovici 17. storočia varenie piva v Rajci bolo na vrchole, neskôr sa postupne redukovalo.

Mestečko Rajec bolo už v stredoveku významným strediskom remeselníckeho života. Až do 14. storočia prevažovali ľudové remeslá. Jedným z remesiel, ktoré sa stalo trvalou súčasťou histórie Rajca a neodmysliteľne ku nemu patrí, je rezbárske remeslo. Bez remeselnej zručnosti majstrov rezbárov a stolárov by sa nezaobišli ani slávne organy rodiny Pažických, ktoré boli inštalované do mnohých kostolov na Slovensku. Na prelome storočia mali v Rajci stolársku a rezbársku dielňu bratia Igondovci. Okrem prác s náboženskými motívmi sa venovali aj zhotovovaniu dvojkrídlových, niekedy polkruhových brán, ktoré boli bohato zdobené rezbou. Brána z rodného domu Rudolfa Pribiša, významného slovenského sochára a medailéra, dnes zdobí bočnú stenu pri vstupe do Mestského múzea. 40 rokov sa rezbárstvo v Rajci rozvíjalo hlavne v činnosti ľudovoumeleckého družstva Rezbár. Z tejto dielne vyšlo niekoľko známych a nadaných rezbárov.

Najslávnejším a najvýznamnejším rajeckým remeslom bolo garbiarstvo, resp. kožiarstvo a čižmárstvo. Rajčanov dodnes prezývajú "kožkári". Garbiari spracovávali kože a vyrábali z nich usne, ktoré sa používali najmä na výrobu obuvi, ale aj rôznych tašiek, remeňov, konských postrojov atď. Rajec sa zvlášť preslávil výrobou jemnej kože, kvalitou podobnou semišu, žltej alebo červenej farby, ktorá sa volala rajčovina alebo uhorská koža. Po rajčovine bol veľký dopyt, vyvážala sa až do Francúzska a Turecka. Červenou a žltou kožou sa zdobili kožúšky, ale používala sa aj na výstelku a výzdobu sviatočných čižiem, tzv. kordovánok. V Rajci pôsobilo aj niekoľko desiatok tkáčov a súkenníkov.

Z hľadiska stavebného vývoja sa Rajec môže zaradiť medzi neskoré stredoveké mestá. V stredoveku tu vznikol centrálny šachovnicový pôdorys urbanisticky podobný Žiline: štvorcové námestie, do stredov ktorého vždy ústia dve ulice zvierajúce pravý uhol.

Kultúrne pamiatky a súčasnosť

Jednou z najstarších a najvýznamnejších stavebných pamiatok Rajca je farský rímsko-katolícky Kostol sv. Ladislava. Stojí excentricky od námestia, v juhovýchodnej najstaršej časti mesta, pod cintorínskym kopcom. V archívoch je prvá zmienka o kostole z roku 1368. Bola to pôvodne gotická stavba, z ktorej sa do dnešného dňa zachovala spodná časť veže a čiastočne obvodové murivo so západným a južným neskorogotickým portálom s neskorogotickými prútmi. V 17. storočí gotický kostol dostal renesančnú klenbu a v 18. storočí bol prestavaný v barokovom slohu. Na južnej strane kostola ukazujú čas obnovené staré slnečné hodiny, pochádzajúce z roku 1770. Latinský nápis hovorí: "Počítam iba hodiny, ktoré sú šťastné". Na severnej strane kostola je umiestnená tabuľa významného rodáka, katolíckeho kňaza Andreja Škrábika.

Medzi architektonicky zaujímavé a vzácne budovy Rajca patria mestská radnica - jednoposchodová stavba uprostred námestia prístupná zo všetkých strán, mestský pivovar - jednoposchodová, pôvodne renesančná budova. Fasádu zvýrazňuje kamenná pavlač s tromi arkádami. Budova je v zozname kultúrnych pamiatok a od roku 1992 je tu zriadené Mestské múzeum. Na námestí sa nachádza klasicistický Trojičný stĺp z roku 1818. V piedestáli sa nachádza reliéf sv. Floriána. Ďalšími pamiatkami sú: budova starej fary, ktorej stred vypĺňa renesančná vstupná sieň z roku 1657, pomník sv. Jána Nepomuckého z 19. storočia.

V meste Rajec sa nachádza termálne kúpalisko Veronika. Pri obci Veľká Čierna (cca 5 km od mesta Rajec) sa nachádza novovybudovaný Golfpark Rajec. V rámci kultúrneho leta sa v mesiaci júl - august konajú v Rajci viaceré hudobné, tanečné a spevácke vystúpenia.

Rajec patrí medzi päť európskych miest (je jediným na Slovensku), ktoré má prívlastok "brundtlanské". Tento názov je odvodený od mena nórskej ministerskej predsedníčky Gro Harlem Brundtlandovej, ktorá prvá presadzovala myšlienku "trvalo udržateľného rozvoja spoločnosti", teda spoločenského rozvoja, ktorý zabezpečí splnenie potrieb súčasnej generácie bez toho, aby boli ohrozené budúce generácie.

Športový život v Rajci

V roku 1926 sa začala hrávať prvá organizovaná súťaž. Pred rokom 1930 boli v Rajci 2 telocvičné jednoty, OROL a SOKOL. Obidve jednoty sa v rozhodujúcej miere venovali gymnastickým cvičeniam a turistike. Ich členovia sa združovali väčšinou podľa politickej a náboženskej príslušnosti.

Z iniciatívy športovcov pána Kohna, Wirghu a Čerňanského bolo 3. júla 1930 zvolané prvé riadne valné zhromaždenie, ktorého sa v klubovej miestnosti v mestskom hostinci zúčastnilo podľa zápisu asi 50 ľudí. Tu bolo zvolené prvé predstavenstvo klubu. Predseda pán Viliam Kohn, hlavný jednateľ a tréner pán Michal Wirgha, zapisovateľ pán Gustáv Pihler a ďalších 13 členov výboru. Prvou úlohou výboru bolo vybudovanie ihriska na ˶Dolných Pieskoch ̋. Teraz je tam parkovisko ND Žilina. Potom začali s vlastnou činnosťou, futbalovými tréningami a zápasmi. Okrem futbalistov mal športový klub aj sekciu "Wolleyball", ktorí mali ihrisko na dvore Mešťanskej školy na námestí, teraz budova Mestského úradu. Bol to teda od samého začiatku klub športový a nie iba futbalový. Športový klub Rajec bol prijatý do Československej asociácie fotballovej dňa 28. februára 1931.

V období rokov 1931-1942 rajeckí futbalisti hrávali priateľské zápasy s mužstvami: ŠK Snaha Lietavská Lúčka, ŠK Nová Žilina, ŠK Varín, ŠK Kysučan Kysucké Nové Mesto, ŠK Slovan Veľká Bytča, Slávia Predmier, ŠK Vrútky. V zostavách futbalového mužstva ŠK Rajec boli najčastejšie zaradení hráči Jozef Fraštia, Karol Miholka, Gejza Platzner, Jozef Huljak, Ján Rebroš, František Rojík, František Čerňanský, Michal Wirgha, Jozef Vavrík, Ján Gamboš, Anton Zdvoráček, František Lednický, Justín Vitko, Ján Gardian, Vojtech Jakubík, Jozef Lenkava. V tomto období ešte neboli organizované pravidelné, dlhodobé majstrovské súťaže. Športové kluby usporadúvali medzi sebou priateľské futbalové zápasy a organizovali turnaje o rôzne trofeje. 15. augusta 1939 poriadal ŠK Žilina jeden z takýchto turnajov za účasti 8 maloklubov. Víťazom turnaja sa stalo mužstvo ŠK Rajec a bolo odmenené krásnym strieborným pohárom. Tento pohár sa v priebehu II. svetovej vojny stratil.

Okrem futbalových a volejbalových stretnutí, ŠK Rajec v prvom desaťročí svojej existencie každoročne poriadal tanečné zábavy a divadelné predstavenia, ktorých výťažok bol finančným základom pre športovú činnosť v celom roku. Toto obdobie poznačili aj viaceré striedania predsedov klubu, roky úspešne aj neúspešne, rôzne intrigánstva, ktoré viedli až ku ukončeniu činnosti ŠK Rajec na začiatku II. svetovej vojny.

Na začiatku spomenutá jednota Orol v roku 1940 zanikla. Zo Sokola bola v priebehu a po skončení II. svetovej vojny vytvorená celoštátna jednotná telovýchovná organizácia - JTO Sokol, v rámci ktorej potom vznikli rôzne športové kluby a telovýchovné jednoty. Činnosť ŠK Rajec v tomto období pokračovala iba príležitostne a neorganizovane.

V Rajci v roku 1943 vznikol Klub slovenských turistov a lyžiarov. Ako vyplýva z názvu klubu, jeho úlohou bola činnosť a propagácia lyžovania a turistiky. Klub mal na začiatku 20 členov a postupne sa rozrástol až na 100 členov. Zakladatelia klubu boli Valer Zafka, Jozef Huljak, Jozef Franek, Milan Čerňanský, Milan Stráňai, Štefan Eloga, Ján Duda, Gustáv Paštéka. Za predsedu klubu bol zvolený Ján Duda, podpredsedu Valer Zafka a tajomníka Jozef Franek.

V roku 1950 v rámci celoštátnej územnej reorganizácie bol vytvorený nový okres Rajec. Týmto sa stal Rajec okresným mestom a vznikol Okresný výbor telovýchovnej organizácie Sokol. V celoštátnom merítku pokračovali organizačné zmeny v športe až do roku 1957, keď sa v marci konal Ustanovujúci zjazd novej telovýchovnej organizácie. Na tomto zjazde telovýchovná organizácia prijala názov Československý zväz telesnej výchovy - ČSZTV. V našom meste následkom týchto zmien vďaka Okresnému výboru ČSZTV boli vytvorené neporovnateľne lepšie materiálne podmienky pre šport ako pred rokom 1950 a nastal výrazný rozvoj športového života.

Pri terajšej píle Cenzuálneho spolumajiteľstva bolo vybudované volejbalové ihrisko. Pri Sokolovni bolo tiež obnovené volejbalové ihrisko. Bolo dokončené nové futbalové ihrisko, pri ňom ďalšie dve volejbalové ihriská a prírodné klzisko s mantinelmi. V rámci výstavby novej školy, terajšie cirkevné gymnázium, bola vybudovaná telocvičňa so sociálnym zariadením, ktorá svojimi rozmermi vyhovovala pre súťažné zápasy vo volejbale a basketbale. Týmto boli zároveň vytvorené tréningové priestory pre basketbal, volejbal, stolný tenis, gymnastiku a futbal aj v zimnom období. Rovnakým tempom ako sa budovalo materiálne zázemie pre pestovanie športu rôzneho druhu, vznikali aj nové športové oddiely.

V roku 1953, v závode Slovena, telovýchovná jednota Sokol prijala nový názov Iskra Rajec. V rámci TJ Iskra Rajec ku existujúcemu oddielu futbalu a oddielu volejbalu postupne pribúdali oddiely cyklistický, šachový, gymnastický, hokejový a lyžiarsky. TJ Iskra pod patronátom závodu Slovena, bola úspešnou športovou organizáciou. V jej cyklistickom oddieli vyrástol jeden z reprezentantov Československa, ktorý sa viackrát zúčastnil na pretekoch mieru, p. Rudolf Uhliarik - Beňo. Futbalisti a basketbalisti hrali krajskú súťaž. Volejbalisti o prvé miesto v divízii. Do národnej volejbalovej ligy nemohli postúpiť pre nedostatok finančných prostriedkov potrebných pre takúto súťaž. Ostatní športovci súťažili na okresnej úrovni. Gymnastický oddiel po vedením p. Jozefa Huljaka a jeho manželky sa často prezentoval na pódiových vystúpeniach v rámci mesta. Okrem reprezentovania mesta v majstrovských súťažiach športovci TJ Iskra každoročne poriadali na fašiangy tradičný maškarný ples, ktorý bol vždy veľkou spoločenskou udalosťou. V tomto období boli celoštátne organizované gymnastické cvičenia, ktorých vyvrcholením bola Pražská spartakiáda v roku 1955. Potom sa spartakiády konali pravidelne každých päť rokov až do roku 1985.

Futbalový oddiel TJ Iskra mal dve družstvá dospelých a jedno družstvo dorastencov. A-mužstvo dospelých hralo krajskú súťaž. V tejto súťaži okrem Iskry Rajec boli zaradené mužstvá Sokol Závodie-Žilina, Spartak Bytča, P.D.A. Žilina, ČSAD Žilina, Spartak Považská Bystrica B, Tatran Turzovka, ČH Žilina, Gumár Púchov, Dynamo Žilina, Bytčica a Pruské. B-mužstvo dospelých a dorastenci boli v okresnej súťaži.

Volejbalový oddiel - muži - hrali do roku 1958 okresnú súťaž. Po príchode Štefana Smatanu zo Žiliny, kde hral druhú volejbalovú ligu, hra rajeckých volejbalistov sa podstatne zlepšila. Rajec postúpil do krajskej súťaže a začala sa 15-ročná séria úspechov. Rajeckí volejbalisti viackrát vyhrali krajskú súťaž, ale do II. ligy nepostúpili ani raz z dôvodu nedostatku financií potrebných pre účasť v takejto súťaži.

Pri novej zmene štátneho územného členenia bol okres Rajec zrušený, a tým zanikol aj Okresný výbor ČSZTV v Rajci. V dôsledku toho nastal v Rajci postupný úpadok športovej činnosti, ktorá zaznamenala svoje druhé prerušenie, zánik TJ Iskra Rajec v roku 1963.

TJ Jednota Rajec a jej prínos

Zánik TJ Iskra Rajec v prvom polroku 1963, prerušenie činnosti na 3 mesiace, znamenalo vyradenie všetkých družstiev TJ Iskra z pravidelných súťaží a nový začiatok mohol nastať iba zaradením do najnižších okresných súťaží. Napriek trestu, ktorý bol dôsledkom zrušenia TJ Iskra Rajec, túžba novej generácie futbalistov, ktorí vyrástli v dorasteneckých družstvách zrušenej telovýchovnej jednoty a chceli hrať futbal bola silnejšia, ako nezáujem bývalých funkcionárov Iskra Rajec obnoviť v meste športovú činnosť.

Z toho dôvodu skupina mladých futbalistov vo veku 20-25 rokov oslovila niekoľkých futbalových fanúšikov so žiadosťou o pomoc a spoluprácu pri založení novej telovýchovnej jednoty. Štyria z týchto fanúšikov prejavili ochotu prijať funkcie v novej telovýchovnej jednote. Ďalších 11 zakladajúcich členov novej telovýchovnej jednoty boli aktívni futbalisti.

Týchto 15 futbalových nadšencov sa na svojej prvej schôdzi uznieslo, že podajú prihlášku do okresnej futbalovej súťaže ako nová telovýchovná jednota pod názvom TJ JEDNOTA Rajec. Za predsedu TJ bol zvolený p. Adam Hajšo, za tajomníka p. Foltán Ondrej. Pokladníkom bol Ondrej Kavec, Miloš Goljer bol zdravotník a p. Anton Rybárik bol vedúci mužstva. Trénera v jesennej časti súťaže nemali z čoho zaplatiť. Nový začiatok činnosti TJ bol veľmi ťažký. Okrem futbalového ihriska, šatní a obrovskej túžby hrať futbal hráči nemali celkom nič. Preto požiadali vtedajší Mestský národný výbor o finančnú pomoc na zakúpenie dresov, trenírok, štucní, chráničov a teplákov. Kopačky si každý hráč kúpil za vlastné peniaze. Prvé peniaze zo svojej činnosti získali futbalisti zo vstupného, z poriadania zábav a z príležitostnej finančnej podpory od podnikov v meste.

Svoj nový názov organizácie si zakladajúcich 15 členov stanovilo s jednoznačným cieľom - dosiahnuť spoluprácu a zjednotenie všetkých podnikov na území mesta pre podporu a nový rozvoj športu pre potreby a potešenie občanov Rajca. O tom bol názov Jednota. Tento cieľ vďaka vytrvalej činnosti v rozširovaní členskej základne, úspešným výsledkom futbalového mužstva v súťaži, vytvoreniu mládežníckych družstiev vo futbale, ale aj v dôsledku ústretového prístupu vedúcich pracovníkov v podnikoch a závodoch mesta, boli v priebehu 10 rokov uzatvorené zmluvy o kolektívnom členstve v TJ Jednota Rajec so všetkými hospodárskymi organizáciami v meste.

Rozhodujúcou mierou na populárnosti futbalu v Rajci sa v tom období podieľali samotní hráči A-mužstva, keď po viacerých umiestneniach v popredí súťažnej tabuľky, v roku 1968 znovu postúpili do krajskej súťaže.

V novej telovýchovnej jednote pokračoval vo svojej činnosti aj volejbalový oddiel. Tak isto ako futbalisti museli…

Klub dôchodcov

Klub dôchodcov v Rajci začal po prvýkrát svoju činnosť 15. mája 1978. Pôvodne sa nachádzal na Námestí SNP, ale z asanačných dôvodov bol v roku 1986 presťahovaný na Nádražnú ulicu. Pri klube dôchodcov sa uskutočnila prístavba, ktorá bola otvorená 26. januára 1990. Klub dôchodcov sa považuje za denné centrum podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách účinného od 1. januára 2009. V súčasnosti má vyše 100 členov. Členovia sa tu stretávajú každý deň (okrem piatka a soboty) od 14.00 h. do 17.00 hod.

Rezbárstvo v Rajeckej doline

Do žilinskej kotliny vyúsťuje známa Rajecká dolina. Vyznačuje sa nielen zaujímavým prírodným prostredím, ale aj bohatými remeselnými tradíciami. Mesto Rajec bolo v polovici 19. storočia väčšie ako Žilina, pôsobili tu stovky remeselníkov. Keď však Rajec obišla dôležitá železničná trasa, dochádza k hospodárskemu úpadku. Na prelome 19. a 20. storočia sa začína rozvíjať v tejto lokalite rezbárstvo, ktorého hlavným predstaviteľom sa stal Jozef Brieštenský. Nebol však úplne prvý, pretože najstaršie správy o rezbárstve v tejto lokalite pochádzajú z roku 1774 a sú spojené s menom Jána Zeranoviča, remeselného rezbára. V 19. storočí sa objavujú práce vychádzajúce z tvorivosti bežných ľudí, ktorí umelecky stvárňujú napríklad črpáky, formy na syr a iné veci každodennej potreby. Z tohto prostredia vyšiel aj Ladislav Rúčka, ktorý vyrezával figurálne práce s náboženskou tematikou. Z týchto všetkých koreňov vyrástlo ľudové a remeselné rezbárstvo v Rajci a v celej doline.

Z významných mien treba ešte spomenúť Jozefa Matušíka, pôvodne vyučeného za holiča. Najprv tvoril iba pre vlastné potešenie, neskôr začal vyrábať rozličné figúrky a postavičky na predaj. Občas pracoval i pre Jozefa Brieštenského. Ten svoje skúsenosti nadobudol v Poľsku a v bývalej Juhoslávii. Keď sa v roku 1903 vrátil do Rajca, založil si vlastnú dielňu, ktorá si čoskoro získala dobré meno. Zaslúžil sa taktiež o vybudovanie Rajeckého rezbárskeho družstva v roku 1908.

Rezbárske práce starých i nových majstrov si neustále získavajú srdcia návštevníkov Rajeckej doliny, najmä pre svoju jednoduchú krásu a precízne spracovanie. Treba spomenúť aj odchovanca nového rezbárskeho družstva Jozefa Pekaru, ktorý na seba upriamil pozornosť už v mladých rokoch, a ktorý na sklonku svojho života vytvoril unikátny slovenský pohyblivý betlehem v Rajeckej Lesnej. Obdivujú ho dnes turisti zo všetkých kútov sveta. Aj vďaka nemu stúpa záujem návštevníkov o túto lokalitu.

tags: #rajec #socialny #dom #história