Opatrovanie seniorov v Rakúsku ako živnosť: Podmienky a dôležité informácie

Opatrovanie seniorov v Rakúsku je dôležitá služba pre starnúcu populáciu. Ak uvažujete o práci opatrovateľa alebo opatrovateľky v Rakúsku, je dôležité poznať podmienky, práva a povinnosti, ktoré s touto prácou súvisia. Práca opatrovateľa/opatrovateľky je nielen povolaním, ale mnohokrát poslaním pomáhať. Mnohí opatrovatelia nachádzajú v tejto práci zmysel a uspokojenie, keď môžu zlepšiť kvalitu života seniorov. V Rakúsku, kde sa očakáva nárast počtu starších ľudí v budúcnosti, je táto služba čoraz dôležitejšia. Tento článok vám poskytne komplexný prehľad o tom, čo potrebujete vedieť, ak sa rozhodnete pre túto cestu ako živnostník.

Kto sa môže stať opatrovateľom v Rakúsku?

Ak radi pomáhate starším ľuďom a máte kurz opatrovania alebo zdravotnícke vzdelanie, môžete sa stať opatrovateľom v Rakúsku. Dôležité je mať potrebné vzdelanie a zručnosti, ale aj osobné vlastnosti ako trpezlivosť, empatia a zodpovednosť. V prvom rade musíte ovládať reč krajiny, v ktorej chcete pracovať. V posledných rokoch už aj Rakúsko zvýšilo požiadavky na znalosť nemeckého jazyka. Ak chcete opatrovať seniorov, musíte do nej zahrnúť množstvo výrazov z medicínskej oblasti. Potom bude pre vás veľmi výhodné, ak sa predtým, než začnete, niečo naučíte. Je lepšie vedieť o niečo viac, než v praxi budete potrebovať. Preto je výhodné absolvovať niektorý kurz, prejsť si nejaké knihy na tú tému. Navyše vám môže prospieť, ak si doplníte znalosti jazyka. Opatrovateľské kurzy a kurzy nemčiny (či inej reči) pre opatrovateľov sú veľmi užitočné.

Formy opatrovania: Zamestnanec vs. živnostník

Je dôležité rozlišovať medzi dvoma formami vykonávania opatrovateľskej činnosti:

• Závislá pracovná činnosť (zamestnanec): V tomto prípade ste zamestnaný a zamestnávateľ musí dodržiavať podmienky zákona týkajúce sa pracovného času, pracovného voľna a odvádzať odvody do sociálnej poisťovne.
• Nezávislá pracovná činnosť (živnostník): Ako živnostník si sami určujete pracovnú dobu a odmenu dohodou s pacientom alebo jeho rodinou.

Rozhodla si sa pracovať ako opatrovateľka v Rakúsku na rakúsku živnosť? Skvelé rozhodnutie - táto forma spolupráce ti umožní pracovať legálne, zarábať pravidelne a využiť všetky výhody podnikania v zahraničí.

Práva, oprávnenia a povinnosti opatrovateľov

Práva, oprávnenia a povinnosti opatrovateľov sú zakotvené vo viacerých zákonoch. V prvom rade je potrebné pripomenúť rozdiel medzi opatrovateľskou činnosťou vykonávanej na základe závislej prac. činnosti (zamestnanec) a opatr. Najdôležitejšie znaky závislej prac. zamestnávateľ musí dodržiavať podmienky zákona týkajúce sa prac. času, prac. odvody do soc. Najdôležitejšie znaky nezávislej prac. doba vykonávanej činnosti a odmena je určovaná dohodou príp. uzatvorenou zmluvou medzi dvoma zmluvnými stranami - opatrovateľ na jednej strane a pacient/príp. rod. opatrovateľ si musí sám zostaviť ročné zúčtovanie príjmu(Einnahme-Ausgaben-Rechnung), príp. §1 ods. 2 a §3 určujúce podmienky uzatvárania pracovnej zmluvy a podmienky pracovného času a prac. Ešte raz podotýkam: živnostníci sa nemôžu odvolávať na zákonom stanovený pracovný čas, pracovné voľno (ako je uvedené nižšie), prípadne nejaké príplatky, alebo zlepšenie podmienok pri výkone opatrovateľskej činnosti. Medzi najdôležitejšie patria:

Prečítajte si tiež: Možnosti zamestnania v Rakúsku a Nemecku

• Zákon o opatrovaní osôb v súkromných domácnostiach: Tento zákon platí pre opatrovanie osôb v ich súkromných domácnostiach, pričom opatrovanie môže byť vykonávané buď na základe samostatnej zárobkovej, alebo závislej pracovnej činnosti. Ustanovenia v tomto odseku č. Pracovná zmluva môže byť uzatvorená medzi opatrovateľom, ktorý dovŕšil 18. a. opatrovanou osobou, alebo jej rodinným príslušníkom, príp. b. má opatrovaná osoba priznaný nárok na opatrovateľský príspevok min. počas jedného 14 dňového pracovného turnusu nasleduje nepretržité pracovné voľno v dĺžke min. 3. 4.
• Zákon o zdravotníckej starostlivosti a ošetrovaní chorých (GuKG): § 3b Ods. 2 Z 1 až 5 des Gesundheits- und Krankenpflegegesetzes - (GuKG), definuje ďalšie činnosti, ktoré môže opatrovateľ vykonávať, pokiaľ sa nejedná o činnosti, ktorých vykonávanie si z medicínskeho hľadiska vyžaduje nariadenie odborného lekára, že tieto činnosti môže vykonávať aj osoba, ktorá nemá odbornú spôsobilosť na vykonávanie týchto činností. 5. Ďalšie činnosti zahŕňa §14 Ods. 2 až 4 a § 15 Ods. 1.
• Zákon o pomocných silách a zamestnancoch v domácnostiach (HGHAG): Na opatrovateľov, ktorí vykonávajú opatrovateľskú činnosť na základe pracovno-právneho vzťahu, sa vzťahujú práva podľa tohto zákona, s výnimkou §5 a §6 ods. 1-3 tohto zákona. (§5 a §6 ods.

Pracovný čas a voľno pre zamestnancov

Pre opatrovateľov, ktorí sú zamestnancami, platia nasledujúce pravidlá týkajúce sa pracovného času a voľna:

• V dvoch po sebe nasledujúcich týždňoch vykonávania opatrovateľskej činnosti(vrátane času pracovnej pohotovosti) nesmie pracovný čas prekročiť 128 hodín. 3. Opatrovateľ má počas pracovného dňa nárok na min. 3 hod. voľného času, počas ktorých nesmie byť ani v prac. pohotovosti. Z toho musia byť min. 4. 5. V prípade porušenia nariadení v ods.
• Pracovná zmluva končí smrťou pacienta a to aj v prípade, ak je zmluva uzatvorená s jeho s rodinným príslušníkom, alebo inou osobou v zastúpení pacienta. Aj u opatrovateľov, ktorý sú v pracovnom pomere s nejakým verejnoprospešným združením zaoberajúcim sa sprostredkovaní služieb v oblasti sociálnej a zdravotnej starostlivosti sa na prac. čas a prac. voľno vzťahujú ustanovenia §3 ods. 1. 2. Opatrovatelia v rámci pracovno-právneho pomeru sú voči zamestnávateľovi povinný dodržiavať dohodnuté usmernenia, obzvlášť čo sa týka informovanosti zamestnávateľa, rodinných príslušníkov, lekárov a zdravotných zariadení v prípade zhoršenia stavu jemu zverenej osoby. Tento zákon vstúpil do platnosti 1.

Ako založiť živnosť v Rakúsku

Výkon a podmienky vykonávania živnosti v Rakúsku upravuje v prvom rade živnostenský zákon (GewO). V prípade, že je potrebné preloženie prevádzky (zmena sídla prevádzky) je potrebné to nahlásit na obvodnom úrade (Bezirkshauptmannschaft), alebo v mestách na magistráte. Na základe zákona je potrebné toto hlásenie vykonat do 3 týždnov po zmene miesta výkonu cinnosti. Pozastavenie ako aj neskoršie znovuprevádzkovanie živnosti je potrebné nahlásit v príslušnej pobocke hospodárskej komory (WKÖ). Takéto docasné pozastavenie je možné vykonat za istých podmienok aj spätne -to však môže mat rôzne následky na sociálne zabezpecenie a preto je dobré takýto postup prekonzultovat vopred. Formulár o pozastavení/znovuprevádzkovaní je možné poslat ako poštou tak aj faxom (odporúcame posielat doporucene a ponechat si doklad o zaslaní). Definitívne zrušenie živnosti je potrebné vykonat na príslušnom živnostenskom úrade. Nahlásením ukoncenia žinosti spravidla koncí aj povinné poistenie (odvody sa platia za celý mesiac). V prípade, že plánujete stiahnut sa z Rakúska úplne a je možné, že neboli ukoncené všetky konania resp. mohlo dôjst k vzniku nedoplatkov v Sociálnej poistovni živnostenského podnikania SVA, Vám odporúcame nahlásit zmenu adresy aj na danovom úrade, SVA príp. Hospodárskej Komore. Do mesiaca od ukoncenia živnosti je potrebné nahlásit túto skutocnost aj na príslušný danový úrad bud neformálne, alebo pomocou formulára Verf25. - opatrovateľ/ka vykonáva svoju činnosť na základe zmluvy (Werkvertrag) uzavretej medzi živnostníkom a opatrovanou osobou, resp.

Postup založenia živnosti

Založenie živnosti - nahlasuje sa v mestách na Magistráte, mimo miest na okresných úradoch Bezirkshauptmannschaft (BH) podľa miesta výkonu opatrovateľskej činnosti. Odosiela sa to na tlačive Gewerbeanmeldung spolu s príslušnými prílohami. Je potrebné, aby opatrovateľ/ka bola prihlásená na prechodný pobyt, bez tohto prihlásenia nie je možné založenie živnosti. Založenie živnosti príslušný BH oznámi na hospodárskej komore (WKO) a sociálnej poisťovni (SVS).

Hospodárska komora (WKO)

WKO - Wirtschaftskammer - Hospodárska komora - je to zoskupenie všetkých podnikateľských subjektov v Rakúsku. Každá spolková krajina má príslušnú hospodársku komoru. Každý opatrovateľ/ka sa založením živnosti stáva členom hospodárskej komory, je mu pridelené číslo WKO (Mitgliedsnummer) - toto číslo sa používa ako variabilný symbol pri úhrade členských poplatkov, ktoré sa platia raz ročne pre jednotlivé spolkové krajiny podľa miesta podnikania (Standortverlegung). Ak zmeníte miesto výkonu podnikateľskej činnosti v priebehu roka, napr. V prípade, že ste zaplatili členský poplatok vo viacerých spolkových krajinách, je možné si požiadať o započítanie.

Oznámenie podnikateľskej činnosti na Finančnom úrade

Oznámenie podnikateľskej činnosti sa oznamuje na tlačive Verf 24 (Fragebogen) - tento formulár slúži na oznámenie začatia podnikateľskej činnosti v Rakúsku. Fragebogen sa odosiela s prílohami a dotazníkom (Beiblatt) na príslušný finančný úrad podľa miesta podnikania (Standortverlegung). Je potrebné ho odoslať do 1 mesiaca od začatia podnikateľskej činnosti s príslušnými prílohami. Napr. Meldezettel - formulár na prihlásenie na prechodný pobyt v mieste trvalého bydliska opatrovanej osoby. Tento formulár je opatrovateľ/ka povinný odovzdať pri každom novom nástupe do novej rodiny opatrovanej osobe alebo splnomocnenému zástupcovi opatrovanej osoby, aby ho prihlásili na prechodný pobyt.

Prečítajte si tiež: Ako získať invalidný dôchodok v Rakúsku

Formulár E-106

Tento formulár slúži na to, aby OP mohla byť ošetrená na Slovensku, aj v Rakúsku, aj keď už na Slovensku nie je zdravotne poistená. Formulár sa odosiela elektronicky na SVS a SVS už vyplnenú E-106 posiela elektronicky na príslušnú zdravotnú poisťovňu na Slovensku, ktorú opatrovateľ/ka pred vycestovaním mala. S E106 si môžete vybaviť plnú zdravotnú starostlivosť aj na Slovensku, hoci platíte odvody len v Rakúsku.

Dane a odvody

Ak sa do zahraničia presťahuje živnostník, môže mať problém s tým, či si má ponechať slovenskú živnosť alebo rakúsku. Ak svoje služby poskytuje len na Slovensku, vystačí si aj naďalej so slovenskou živnosťou. Človek, ktorý podniká na Slovensku a nemá iný príjem, platí všetky odvody a dane na Slovensku. To znamená, že aj keď sa presťahuje do zahraničia, nemusí nič riešiť. No ak má živnostník zapísané sídlo podnikania na svojej trvalej adrese, napríklad v byte, ktorý pri presťahovaní do zahraničia predá, musí si nájsť nové sídlo podnikania. Mnohí ľudia, ktorí sa odsťahovali do zahraničia, to vyriešili tak, že sídlo podnikania si dali k svojej rodine. Samozrejme, možnosťou je aj prenajať si sídlo firmy. Živnostníci, ktorí bývajú v Rakúsku, sú vo výhodnejšej situácii ako zamestnanci, ktorí sa sem presťahovali a stále pracujú na Slovensku. Toto pravidlo platí od začiatku roka 2020. Neznamená to však, že by firma platila dane za zamestnanca dvakrát. Rakúsku by mala platiť len za tie dni, keď tu zamestnanec pracuje. Za ostatné dni by mala odviesť daň na Slovensku. Ak majú prevádzku len na Slovensku, platia dane na Slovensku a nemusia sa v Rakúsku registrovať. Živnostník, ktorý chce svoje služby ponúkať aj v Rakúsku, si môže vybrať, či ich bude poskytovať na základe slovenskej živnosti alebo rakúskej. Ľudia, ktorí majú slovenskú živnosť, sú prvý rok oslobodení od platenia sociálnych odvodov. Tie zvyčajne začínajú platiť až v júli nasledujúceho roka na základe svojho príjmu, ktorý uviedli v daňovom priznaní. Ak niekto vlani zarobil menej, nemusí ani v tomto roku platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Živnostníci musia na Slovensku platiť povinné odvody na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie. Keďže minimálny vymeriavací základ je v tomto roku vo výške 506,50 €, najnižšie možné poistné predstavuje 167,89 €. Takúto sumu platí väčšina živnostníkov. Výška zárobku však rozhoduje o tom, akú sumu bude živnostník zdravotnej poisťovni posielať. Aj tu však musí každý platiť odvody aspoň z minimálneho vymeriavacieho základu. V Rakúsku platia živnostníci odvody na penzijné poistenie, zdravotné poistenie, úrazové poistenie a dôchodkové zabezpečenie. Po podaní daňového priznania rakúska sociálna poisťovňa zisťuje, či príjem podnikateľa nebol v skutočnosti vyšší než suma, z ktorej sa mu vypočítali odvody. Ak to tak je, musí jej doplatiť rozdiel. Prvé dva roky pritom živnostníci platia nižšie odvody, ktoré dosahujú približne 19 % ich zisku. Od tretieho roka musia platiť 28 %. Na rozdiel od Slovenska sa v Rakúsku neplatia odvody každý mesiac, ale štvrťročne.

Daňové priznanie

Daňové priznanie sa podáva do 31. mája nasledujúceho roka.

Potvrdenie PD A1

Ak tu niekto odpracuje kratší čas, no minimálne 12 mesiacov, môže mu po splnení podmienok vzniknúť nárok na dôchodok zo Slovenska, pričom slovenská Sociálna poisťovňa mu započíta aj obdobie poistenia v Rakúsku. Na základe tohto dokumentu sa živnostník sám vyšle na prácu do zahraničia. Na jeho získanie je potrebné preukázať, že v zahraničí bude vykonávať rovnakú alebo podobnú činnosť ako na Slovensku. „Ak SZČO o vyslanie požiada, Sociálna poisťovňa jej žiadosť schváli a následne vystaví o tom potvrdenie PD A1, povinnosti v sociálnom zabezpečení si aj počas zárobkovej činnosti v zahraničí SZČO plní na Slovensku. Predpokladom na vydanie tohto tlačiva je splnenie podmienok vyslania, ku ktorým patrí predovšetkým požiadavka, aby samostatne zárobkovo činná osoba pred pôsobením v zahraničí vykonávala určité obdobie činnosť na Slovensku. Aktívne živnostenské oprávnenie by teda živnostník mal mať aspoň dva mesiace, počas ktorých by mal aj reálne činnosť vykonávať. „Na Slovensku musia pritom samostatne zárobkovo činnej osobe naďalej ostať prostriedky, ktoré jej umožnia vykonávať svoju činnosť aj po návrate,“ tvrdí Sociálna poisťovňa. Bez potvrdenia PD A1 by rakúske úrady mohli slovenského živnostníka, ktorý pracuje v Rakúsku, obviniť z toho, že tam pracuje na čierno. Ak chce slovenský živnostník pracovať v niektorej z krajín EÚ, musí splniť tamojšie požiadavky, ktoré sa kladú na živnostníkov. To znamená, že v prípade viazaných živností musí preukázať, že má potrebnú kvalifikáciu na vykonávanie tejto činnosti a aj prax. Ak má napríklad na Slovensku živnosť, ktorá je viazaná na splnenie nejakých podmienok, neznamená to, že môže automaticky rovnakú činnosť vykonávať aj v Rakúsku. Najprv bude musieť preukázať, že spĺňa tamojšie podmienky na vykonávanie tejto živnosti.

Voľná živnosť vs. viazaná živnosť

Typickou voľnou živnosťou, ktorú môže vykonávať každý, je predaj tovaru. Práca na slovenskú živnosť je určená len pre ľudí, ktorí chcú v inej krajine ponúkať svoje služby len výnimočne. Ak chce niekto pracovať na slovenskú živnosť, musí hľadať klientov z domu. Do Rakúska už príde len vykonať danú službu. Ak by si niekto založil kanceláriu či servisné stredisko v Rakúsku, už sa to považuje za založenie pobočky. A kto tu chce mať pobočku, potrebuje si vybaviť rakúske živnostenské oprávnenie. Služby môžu v krajinách Európskej únie poskytovať aj projektanti či architekti s potrebným povolením. Ak je niekto na Slovensku členom komory architektov alebo projektantov, môže podľa európskych pravidiel ponúkať svoje služby aj v iných krajinách únie. Zahraničné úrady o tejto možnosti vedia a nerobia s tým problémy, a ak projekt spĺňa všetky náležitosti, akceptujú aj pečiatku od slovenského architekta. Vyslať zamestnancov do iných krajín môžu aj firmy. Podľa Európskeho súdneho dvora si tak musí firma na Slovensku zachovať svoje sídlo a vedenie, musí tu naďalej pracovať aspoň štvrtina zo všetkých zamestnancov firmy či prevažná časť zmlúv musí byť uzatvorená so slovenskými zákazníkmi. Ak sa niekto rozhodne založiť si rakúsku živnosť, môže tak urobiť v pobočke Hospodárskej komory (Wirtschaftskammer).

Prečítajte si tiež: Ako podať daňové priznanie v Rakúsku

Daňové výhody a nevýhody rakúskej živnosti

Ľudia, ktorí si založia v Rakúsku živnosť, môžu predovšetkým pri nižšom zisku v porovnaní so Slovenskom výrazne ušetriť na daniach. Pri vyšších príjmoch tak živnostník môže zaplatiť výrazne viac ako na Slovensku. Ak niekto zarobí napríklad 40 000 € za rok, bude spadať až do štyroch daňových pásiem. Z prvých 11 000 € nezaplatí žiadnu daň, z ďalších 7000 bude platiť 25 % daň, z nasledujúcich 13 000 € zaplatí 35 % a zo zvyšných 9 000 € odvedie 42 %. Ak by mal slovenskú živnosť, musel by daňovému úradu odviesť z celého zisku 15 % daň, čo je 6 000 €. No ak niekto za rok dosiahne zisk 20 000 €, musí v Rakúsku zaplatiť daň 2 450 €. Je len prechodné a príležitostné vyváženie objednaných podnikateľských služieb (práca) zahraničnými firmami, ktoré nemajú ani sídlo, ani pobočku v Rakúsku. Pri prácach, ktoré v Rakúsku spadajú pod regulované živnosti, sa musí podať hlásenie o cezhraničnom podnikaní na rakúskom Ministerstve hospodárstva, rodiny a mládeže. Formuláre so všetkými informáciami o povinných prílohách sa nachádzajú na webových stránkach Ministerstva hospodárstva, rodiny a mládeže. Pri prihlásení regulovanej živnosti je potrebné dodať doklad o spôsobilosti - to je možné aj predložením potvrdenia o uznaní diplomu.

Potrebné dokumenty a potvrdenia

1. Ak sami donesiete potvrdenie o spôsobilosti (napr. učňovská skúška atď.), potrebujete cestovný pas, výpis zo slovenského registra trestov (toto platí pre osoby, ktoré žijú v Rakúsku menej ako päť rokov), doklad o spôsobilosti (napr. učňovská skúška, resp.
2. Konateľ v rámci živnostenského práva musí zároveň predložiť: cestovný pas, výpis zo slovenského registra trestov (platí pre osoby, ktoré žijú v Rakúsku menej ako päť rokov), potvrdenie sociálnej poisťovne (GKK) o tom, že je prihlásený ako pracujúci aspoň na 24 hodín týždenne pri ohlasovateľovi živnosti, doklad o spôsobilosti (napr. učňovská skúška, resp. Ani ohlasovateľ živnosti, ani konateľ v súlade so živnostenským právom nesmie byť vylúčený z vykonávania živnosti. Ohlásením živnosti získavate členstvo v Hospodárskej komore so zodpovedajúcou povinnosťou platiť príspevky. Existencia zmlúv, v ktorých je určený obsah a trvanie práce a ktoré preukazujú, že samostatná zárobková činnosť sa bude vykonávať na území iného členského štátu (ak samostatne zárobkovo činná osoba neuzatvorila priamo zmluvu, resp. Zaplatenie poistného na sociálne poistenie za celý čas registrácie ako povinne sociálne poistená samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako dobrovoľne poistená osoba. d) Vedenie knihy domácnosti so zaznamenávaním výdavkov uskutočnených pre opatrovanú osobu (nutná súčasť zmluvy podľa § 160 ods.

Povinnosti opatrovateľa

Opatrovateľ/opatrovateľka sa pri poskytovaní služieb má starať o predchádzanie nebezpečenstvám pre zdravie a život opatrovanej osoby. Opatrovateľskú starostlivosť môžete vykonávať na základe voľnej živnosti. V prípade, že takéto živnostenské oprávnenie nemáte, nemusíte sa obávať. Súčasťou našich služieb je aj zabezpečenie živnostenského oprávnenia na vykonávanie opatrovateľskej činnosti v Rakúsku.

Koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia v rámci EÚ

1. 5. 2010 vstúpilo do platnosti nové NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (zmenené a doplnené o NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 988/2009) a NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia (ES) č. Tieto nové nariadenia nahradili staré Nariadenie Rady (ES) č. 1408/71 a jeho vykonávacie nariadenie 574/1972. Prípady posúdené ešte podľa starého nariadenia ostávajú v platnosti(max. však po dobu 10 rokov), pričom ak dôjde k prehodnocovaniu uplatnenia si nároku poberania dávok v rámci týchto nariadení, bude sa brať do úvahy nové nariadenie. Každý zamestnanec ako aj samostatne zárobková osoba podlieha v rámci ES právnym predpisom len jedného štátu. To znamená, že každý môže byť sociálne poistený len v jednom členskom štáte, aj keď pracuje súčasne v dvoch alebo aj vo viacerých členských štátoch. Nové nariadenie č. Každá osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, musí byť v ňom minimálne zdravotne poistená. Ak, ale dosahuje príjmy v inom členskom štáte, automaticky podlieha právnym predpisom štátu, v ktorom tieto príjmy dosahuje. Keďže každá osoba môže podliehať právnym predpisom len jedného členského štátu, musí túto skutočnosť ohlásiť v druhom členskom štáte. Výnimky, kedy mohla byť osoba za určitých podmienok poistená v dvoch členských štátoch, sú zrušené. Výnimky sa vzťahujú už len na prípady, ktoré boli posúdené podľa starého nariadenia č. 1408/71 a ktoré ešte ostávajú v platnosti. Takou výnimkou je napr. V tomto článku uvediem najbežnejšie príklady uplatňovania právnych predpisov v rámci ES, ktoré sa týkajú nielen opatrovateliek v Rakúsku, ale aj iných pracovníkov, ktorý dosahujú svoje príjmy v inom štáte ako je štát, v ktorom majú bydlisko príp.

Formulár PD S1

Najčastejšie využívaným formulárom u osôb pracujúcich v Rakúsku, či už pracujú na živnosť, alebo ako zamestnanci, je formulár PD S1. Formulár vystavuje príslušná inštitúcia zdravotného a sociálneho poistenia v štáte, v ktorom osoba pracuje, takže sa na ňu vzťahujú právne predpisy tohto štátu. Aby osoba mohla byť zdravotne ošetrená aj v štáte, v ktorom ma svoje bydlisko, musí oznámiť zdravotnej poisťovni v mieste svojho bydliska, že je zdravotne poistená v inom štáte. Osoba s bydliskom na Slovensku a vykonávajúca závislú príp. samostatnú zárobkovú činnosť v Rakúsku, kde je aj prihlásená k pobytu, podlieha automaticky právnym predpisom Rakúska. Žiadosť o vystavenie PD S1 je najlepšie požiadať v príslušnej pobočke zdravotnej poisťovne v mieste Vášho bydliska. Pôvodne sa žiadal priamo v príslušnej poistovni štátu, kde bol poistenec povinne zamestnaný (v Rakúsku). Rakúska poisťovňa ale odmieta vystaviť formulár poistencovi, preto je ho potrebne požiadať cez príslušnú pobočku zdr. poisťovne v mieste bydliska. Tento formulár je potvrdením, že osoba podlieha právnym predpisom Rakúska, kde je aj sociálne a zdravotne poistená. Poistencovi bude vydaná európska kartička zdravotného poistenia, s ktorou má poistenec nárok na každé zdravotné a zubárske ošetrenie na Slovensku, aj keď už nie je zdravotne poistená na Slovensku. Lekárovi prepláca všetky úkony príslušná poisťovňa v Rakúsku. Živnostník vykonáva živnostenskú činnosť na Slovensku aj v Rakúsku. Podľa starého nariadenia podliehal živnostník automaticky právnym predpisom štátu, v ktorom mala aj svoje bydlisko.

#

tags: #rakusko #opatrovanie #živnosť #podmienky