
Zmluva o pôžičke je bežný právny nástroj, ktorý umožňuje prenechať finančné prostriedky alebo iné veci určené podľa druhu medzi dvoma stranami. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na rámcovú zmluvu o pôžičke, vrátane jej právnej úpravy, podstatných náležitostí, rozdielov oproti iným typom zmlúv a praktických rád pre jej uzatvorenie.
Zmluva o pôžičke predstavuje dôležitý nástroj v oblasti finančných vzťahov, ktorý umožňuje jednej strane (veriteľovi) poskytnúť druhej strane (dlžníkovi) peňažné prostriedky alebo iné veci určené podľa druhu, s tým, že dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Táto forma dohody sa použije pre existujúci záväzkový vzťah, napr. pri nezaplatenej faktúre (faktúrach) po lehote splatnosti medzi podnikateľskými subjektmi.
Zmluva o pôžičke je upravená v ustanoveniach § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka. Uzatvárajú ju dve fyzické osoby, ale taktiež aj podnikatelia. Obchodný zákonník neupravuje zmluvu o pôžičke. Aj v prípade uzatvorenia zmluvy medzi dvoma podnikateľmi sa táto zmluva uzatvára podľa Občianskeho zákonníka.
Zmluvnými stranami sú veriteľ a dlžník. Veriteľ je osoba, ktorá poskytuje pôžičku, a dlžník je osoba, ktorá si peniaze alebo veci požičiava.
Podstatou zmluvy je záväzok veriteľa požičať dlžníkovi veci určené podľa druhu. Najčastejšie sú to peniaze. Požičať je možné taktiež aj iné veci určené podľa druhu, napr. kávové zrná odrody Arabica. Dlžník sa naopak zaväzuje vrátiť veriteľovi vec toho istého druhu. Veci určené druhovo sú charakterizované určitými znakmi, že ide o veci nejakého druhu. Nemusí ísť o tú istú vec, ktorú si dlžník požičal. Dlžník však musí vrátiť veriteľovi vec rovnakého druhu. Napr. ak si požičal peniaze, nie je povinný vrátiť veriteľovi presne tie peniaze, ktoré si požičal, ale môže vrátiť iné peniaze rovnakej meny. Pri príklade s kávou odrody Arabica nie je dlžník povinný vrátiť tie isté kávové zrná, ale môže vrátiť iné kávové zrná rovnakého druhu, v tomto prípade kávové zrná odrody Arabica. Dlžník nevracia tú istú vec, ktorú si požičal, ale vracia inú vec toho istého druhu.
Prečítajte si tiež: Význam rámcových zmlúv
Občiansky zákonník nevyžaduje, aby zmluva o pôžičke bola písomná. Na pôžičku stačí ústna dohoda. V záujme predchádzania možných sporov, prípadne zvýšenia šancí na vymoženie požičaných vecí, je vhodnejšie uzatvoriť písomnú zmluvu o pôžičke. Je veľa prípadov, kedy jedna osoba požičala peniaze priateľovi, prípadne rodinnému príslušníkovi a neuzatvorili písomnú zmluvu o pôžičke. Následne je problematické domôcť sa vrátenia požičaných peňazí.
Zmluva o pôžičke by mala obsahovať nasledovné náležitosti:
Zmluva o pôžičke môže byť úročná alebo bezúročná. Ak sa zmluvne strany nedohodnú na úroku, platí, že sa uzatvorila zmluva o pôžičke bez úrokov. Úrok predstavuje cenu za poskytnutie pôžičky. Pre veriteľa znamená zisk za to, že sa dočasne, po dobu splatnosti pôžičky, vzdáva dispozície s požičanými vecami, ktoré by mohol využívať a zhodnocovať, ak by ich nepožičal a mal by ich tak vo svojej dispozícii. Výšku úrokov právne prepisy SR neupravujú, nakoľko nejde o spotrebiteľskú zmluvu (pri spotrebiteľskej zmluve je zákonom limitovaná výška úrokov). Veriteľ s dlžníkom sa tak môžu dohodnúť na akejkoľvek výške úrokov. Je však potrebné povedať, že výška úrokov nie je absolútne neobmedzená. Nemala by byť v hrubom nepomere s poskytnutými vecami. Ak by sa dojednali príliš vysoké úroky, išlo by o úžeru a rozpor s dobrými mravmi. To by malo za následok neplatnosť zmluvy.
Od dohodnutých úrokov je potrebné odlišovať úroky z omeškania. Úrok z omeškania predstavuje pre dlžníka sankciu za to, že sa omešká s vrátením pôžičky. Výška úrokov z omeškania je stanovená nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., a to tak, že je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V súčasnosti je výška úrokov z omeškania 5 % ročne.
Zmluva o pôžičke zaniká predovšetkým splnením, teda okamihom, keď dlžník vráti veriteľovi požičané veci spolu s dohodnutým úrokom. Ďalším spôsobom, kedy môže prísť k zániku zmluvy o pôžičke, je odpustenie dlhu, čiže v prípade, ak veriteľ odpustí dlžníkovi jeho dlh.
Prečítajte si tiež: Flexibilné obstarávanie s rámcovou zmluvou
V prípade, ak dlžník vráti požičané veci, môže si od veriteľa vyžiadať tzv. kvitanciu. Ide o potvrdenie o tom, že dlh bol úplne alebo čiastočne splatený. Veriteľ je povinný odovzdať dlžníkovi kvitanciu, ak ten ju od veriteľa požiada. Kvitancia poskytuje dlžníkovi právnu istotu, že dlh bol splatený. Kvitancia slúži na úspešné bránenie sa, ak niekedy v budúcnosti bude veriteľ požadovať od dlžníka opätovne vrátenie pôžičky, napriek tomu, že pôžička už bola splatená.
Aj keď sa to môže zdať podobné ba až rovnaké, medzi zmluvou o úvere a zmluvou o pôžičke je rozdiel.
Prvým rozdielom je, že pôžička je upravená v Občianskom zákonníku, kdežto zmluva o úvere v Obchodnom zákonníku. Predmetom úveru môžu byť len peniaze, no požičať možno akúkoľvek vec určenú druhovo. Zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, čo znamená, že na vznik pôžičky sa vyžaduje reálne odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Nestačí spísanie zmluvy, ale musí dôjsť k faktickému požičaniu vecí. Pôžička vzniká až reálnym odovzdaním predmetu pôžičky. Úver je konsenzuálnym kontraktom, čo znamená, že na vznik zmluvy o úvere stačí dohoda a k odovzdaniu predmetu úveru (peňažných prostriedkov) môže dôjsť až v budúcnosti na požiadanie dlžníka. Podpísaním zmluvy o úvere vzniká dlžníkovi právo (nie povinnosť) čerpať úver.
Posledným rozdielom je, že pri pôžičke je dobrovoľné, či sa dohodnú úroky alebo bude pôžička bezúročná. Pri zmluve o úvere je platenie úrokov povinným znakom úveru. Pre úplnosť je potrebné dodať, že slovenský právny poriadok pozná aj tzv. spotrebiteľský úver. O ten ide v prípade, ak peniaze požičiava podnikateľ, ktorý podniká v oblasti poskytovania úverov, fyzickej osobe, ktorá nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti. V porovnaní so štandardným úverom je potrebné pri spotrebiteľskom úvere dodržať aj zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Ďalšou podobnou zmluvou v porovnaní s pôžičkou je výpožička. Opäť sa pre mnohých z nás môže zdať výpožička to isté ako pôžička, no nie je tomu tak, pretože výpožička sa v mnohom odlišuje od pôžičky. Vypožičiava sa totiž individuálne určená vec, ktorá má charakteristické znaky, ktoré túto vec odlišujú od iných veci. Predmetom výpožičky tak môže byť napr. automobil. Ten istý automobil je po skončení výpožičky dlžník povinný vrátiť veriteľovi. Dlžník pri výpožičke nemôže vrátiť tú istú vec rovnakého druhu, ako pri pôžičke. Ak si vypožičia automobil, musí vrátiť ten konkrétny automobil, a nie iný automobil rovnakého druhu.
Prečítajte si tiež: Cezhraničná spolupráca – právny kontext
Ďalším výrazným rozdielom medzi pôžičkou a výpožičkou je bezodplatnosť výpožičky. Za výpožičku dlžník nič neplatí veriteľovi. Ak by napr. veriteľ vypožičal dlžníkovi automobil a dohodli by sa na odplate napr. 100 eur/mesiac, nešlo by o výpožičku, ale o nájom automobilu.
Pre lepšiu predstavu o tom, ako by mala zmluva o pôžičke vyzerať, uvádzame vzor s potrebnými náležitosťami:
uzatvorená podľa § 657 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
Článok I.Zmluvné strany
Článok II.Predmet zmluvy
Článok III.Úroky
Článok IV.Spôsob vrátenia pôžičky
Článok V.Úroky z omeškania
V prípade omeškania s vrátením pôžičky alebo jej časti, je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania v zmysle platných právnych predpisov.
Článok VI.Záverečné ustanovenia
V , dňa
………………………………………Podpis veriteľa
………………………………………Podpis dlžníka