Príspevky členských štátov NATO: Výška a percento HDP

Severoatlantická aliancia (NATO) je dlhodobo založená na princípe kolektívnej obrany, kde sa členské štáty zaväzujú vzájomne si pomáhať v prípade napadnutia. Dôležitým aspektom tohto spojenectva sú finančné príspevky jednotlivých krajín, ktoré zabezpečujú jeho fungovanie a obranyschopnosť.

Financovanie NATO: Priame a nepriame príspevky

Členské štáty NATO sa na hradení nákladov na fungovanie aliancie podieľajú dvoma spôsobmi, priamo a nepriamo. Hlavnou formou financovania aktivít NATO je nepriamy spôsob, ktorý spočíva najmä vo financovaní vyzbrojovania, výcviku a nasadenia vlastných jednotiek členských krajín. Naopak, priama účasť spočíva v zasielaní príspevkov do rozpočtu NATO. NATO je financované z priamych príspevkov do kolektívnych rozpočtov a programov, ktoré tvoria iba 0,3 percenta celkových výdavkov spojencov na obranu (približne 3,3 miliardy eur v roku 2023). Národné (nepriame) príspevky sú najväčšou zložkou financovania NATO a ich výška záleží na obrannom rozpočte jednotlivých členských krajín.

Dve percentá HDP: Záväzok z Walesu

Lídri krajín NATO sa v septembri 2014 na summite vo Walese zaviazali, že vojenské rozpočty sa budú postupne zvyšovať tak, aby najneskôr v roku 2024 dosiahli dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP) v jednotlivých krajinách. V roku 2006 sa ministri obrany NATO zaviazali dosiahnuť cieľ vynakladať na obranu dve percentá rozpočtových výdavkov. Tento záväzok obnovili lídri spojeneckých krajín na summite vo Walese v septembri 2014 a ako záväzný pre splnenie tohto kritéria stanovili rok 2024. Česká Poslanecká snemovňa vlani v apríli schválila zákon, podľa ktorého bude Česko vynakladať každoročne najmenej dve percentá HDP na obranu.

Asi 20 členských štátov Severoatlantickej aliancie dosiahne v roku 2024 stanovený cieľ a na obranu poskytne dve percentá svojho hrubého domáceho produktu (HDP). Odhady o tohoročných výdavkoch na obranu by mal v stredu v Bruseli oznámiť generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Podľa odhadov NATO vlani sa nad úroveň dvoch percent výdavkov dostalo len 11 členských krajín. Dve a viac percent HDP vydalo na obranu v minulom roku podľa oficiálnych odhadov NATO 11 členských krajín, medzi ktorými je aj Slovensko, z 31. Pred piatimi rokmi to bolo päť krajín.

V roku 2024 osem členských štátov stále neplnilo záväzok a do obrany investovalo menej ako dve percentá.

Prečítajte si tiež: Včelárenie a EÚ fondy

Aktuálne výdavky na obranu: Popredné krajiny

Najviac vydalo na obranu v minulom roku Poľsko (3,90 percenta HDP), USA (3,49 percenta) a Grécko (3,01 percenta). Najviac na svoju obranu minulý rok vynakladalo Poľsko (4,12 percenta), Estónsko (3,43 percenta), Spojené štáty (3,38 percenta), Lotyšsko (3,15 percenta) a Grécko (3,08 percenta). V absolútnych sumách vydávajú na obranu najviac Spojené štáty (860 miliárd dolárov), Nemecko, Británia a Francúzsko.

Cieľ 5 percent HDP: Realita alebo utópia?

Na tohtotýždňovom summite Severoatlantickej aliancie v holandskom Haagu sa očakáva, že lídri členských štátov oficiálne potvrdia výrazné zvýšenie výdavkov na obranu až na päť percent HDP ročne. V súčasnosti žiaden členský štát do svojej obrany toľko neinvestuje. Cieľ 5 percent HDP do obrany sa javí ako čoraz komplikovanejší na splnenie. Stav ekonomiky viacerých štátov NATO otvára otázky o jeho udržateľnosti.

Zo sumy päť percent HDP by priamo na armádu malo ísť 3,5 percenta HDP a 1,5 percenta má byť určených na ďalšie výdavky spojené s obranou, napríklad s budovaním či rekonštrukciou infraštruktúry.

Nový záväzok však čelí viacnásobnej skepse už odvtedy, čo o ňom v januári prvýkrát začal hovoriť prezident Donald Trump. Bohaté štáty, ako Nemecko, by pri 5-percentných výdavkoch dávali na svoju obranu nepomerne viac, ako napríklad pobaltské krajiny, ktoré sú oveľa bezprostrednejšie ohrozené Ruskom. Zo strany bohatých krajín, ako je napríklad Nemecko, by sa mohli rovnať 200 miliardám eur.

Postoj Španielska: Výnimka alebo zodpovedný prístup?

Výnimku z tohto záväzku si vyjednalo Španielsko, ktoré avizovalo, že svoje výdavky na obranu ponechá maximálne na úrovni 2,1 percenta. Španielsko neočakáva žiadne následky za svoje rozhodnutie nevynakladať na obranu požadovaných päť percent HDP, povedal španielsky minister hospodárstva Carlos Cuerpo. Španielsky premiér Pedro Sánchez uviedol, že jeho krajina nebude na obranu vynakladať viac ako 2,1 percenta svojho HDP, keďže takáto miera výdavkov bude stačiť na splnenie španielskych záväzkov voči Aliancii.

Prečítajte si tiež: Cievne príhody a mozog

Nesúhlas so zvýšením výdavkov až na päť percent HDP minulý týždeň verejne vyjadril španielsky premiér Pedro Sánchez, podľa ktorého by to bolo „nerozumné a kontraproduktívne“. Sánchez ešte minulý týždeň označil takéto zvýšenie výdavkov na obranu za „nerozumné a kontraproduktívne“. Dodal, že navrhovaná výška výdavkov je „neprimeraná, zbytočná a nie je v súlade so zásadou sociálneho štátu“.

„Španielsko bude zodpovedným spojencom,“ deklaroval Cuerpo a zdôraznil, že Madrid splní svoje vojenské záväzky voči NATO. „Z plnenia našich záväzkov a z toho, že sme spoľahlivým spojencom NATO, by nemali plynúť žiadne dôsledky, pretože pokrývame spôsobilosti, ku ktorým sme sa zaviazali a ktoré sú potrebné na obranu NATO pred rôznymi hrozbami,“ vysvetlil.

Kritika a obavy: Trump a domáce politické vplyvy

Požiadavku vynakladať na obranu až päť percent HDP Trump vyslovil ešte pred opätovným nástupom do úradu prezidenta v januári tohto roka. Americký prezident pred niekoľkými dňami vyhlásil, že cieľ päť percent HDP by malo splniť všetkých 32 členských krajín NATO s výnimkou USA. Podľa Trumpa sa ostatné štáty dlho priživovali na úkor USA. Trump kritizoval postoj španielskej vlády, označil ho za otrasný a neférový voči ostatným členom NATO. „Ste jediný štát, ktorý nechce platiť. Neviem, kde je problém,“ povedal Trump s tým, že bude rokovať priamo so španielskym premiérom Pedrom Sánchezom. Prístup Španielska však označil za otrasný a neférový voči ostatným členom NATO.

„So Španielskom rokujeme o obchodnej dohode. Donútime ich zaplatiť dvakrát toľko. Myslím to vážne,“ varoval americký prezident.

V neskoršom vyhlásení povedal, že obchodných rokovaní sa zhostí osobne a postará sa o to, aby Španielsko vyšiel tento postoj draho.

Prečítajte si tiež: Severoatlantická zmluva a Slovensko

Reuters pripomína, že Španielsko ako člen Európskej únie o obchodnej dohode s USA nerokuje priamo, ale prostredníctvom Európskej komisie. Trumpova hrozba by sa mohla naplniť, len ak by bola táto otázka súčasťou širšej dohody medzi USA a EÚ. Španielske ministerstvo hospodárstva sa pre agentúru k tomu odmietlo vyjadriť.

Opozičné KDH víta zhodu členských štátov na samite NATO, hnutie Slovensko sa obáva utajených nákupov.„Schválené postupné zvyšovanie HDP do obranného priemyslu musíme využiť na vlastnú výrobu, rozvoj obranného priemyslu a následný export,“ zdôraznilo KDH.

Líder hnutia Slovensko a poslanec Národnej rady SR Igor Matovič upozorňuje, že minister obrany Robert Kaliňák sa už dva roky snaží presunúť výstavbu nemocníc, ciest a mostov pod rezort obrany, aby mohol investície realizovať v špeciálnom režime s utajeným režimom verejného obstarávania.„Napriek sľubom (premiéra) Roberta Fica sa výdavky na obranu budú navyšovať. A Kaliňákovi už teraz tečú slinky na tie miliardy, ktoré bude môcť míňať cez netransparentné nákupy a dohadzovanie kšeftov svojim kamarátom,“ komentoval bývalý minister vnútra a poslanec Národnej rady SR Roman Mikulec (Slovensko, Za ľudí, KÚ).

Efektívnosť a udržateľnosť: Otázky do budúcnosti

Podľa šéfa NATO Marka Rutteho vynakladaná výška HDP do obrany nehovorí o tom, či sa dané financie využívajú efektívne, alebo riešia nedostatky v spôsobilostiach. Ďalším otáznym faktorom je udržateľnosť takýchto vysokých investícií.

Európski spojenci v NATO by preto podľa Marônkovej mali začať uvažovať o takom finančnom prerozdelení, aby sa zabezpečilo budovanie kapacít tam, kde sú najviac potrebné.

Kandrík sa obáva, že nový 5-percentný záväzok podobné tendencie len urýchli. Podobného názoru je aj bezpečnostný analytik Vladimír Bednár: „Vojakov nezaujíma budovanie nemocníc a ciest, ich zaujíma budovanie spôsobilostí. Inštitút SIPRI upozorňuje, že tento nedostatok môže Európanov opäť donútiť obrátiť sa na producentov zbraní z ďalších krajín - najmä z USA. To je však v rozpore s cieľom EÚ dosiahnuť väčšiu strategickú nezávislosť a smerovať výdavky viac do Európy.

Podľa Kandríka z Adapt Institute nebude rast obranných rozpočtov a výdajov na modernizačné projekty sám osebe stačiť: „Ak však upravíme celkové regulačné prostredie, uvoľníme na tieto účely investičný kapitál pre priemysel a zjednodušíme proces samotných nákupov, tak si s tým firmy myslím poradia. „Zatiaľ by som bol veľmi opatrný pri pozitívnych prognózach, ako i pri hodnotení, či náš priemysel takýto nárast nových objednávok zvládne.

tags: #NATO #príspevky #členských #štátov #výška #percentá