Rast a vývin mentálne postihnutých detí

Mentálne postihnutie je komplexná problematika, ktorá si vyžaduje multidisciplinárny prístup. Tento článok sa zameriava na pedagogické aspekty rastu a vývinu detí s mentálnym postihnutím, pričom zohľadňuje rôzne stupne postihnutia a ich špecifické potreby.

Psychopédia: Veda o výchove a vzdelávaní mentálne postihnutých

Psychopédia je špeciálnopedagogická disciplína, ktorá sa zaoberá výchovou, vzdelávaním a vyučovaním jedincov s mentálnym postihnutím. Táto oblasť špeciálnej pedagogiky chápe mentálne postihnutie ako obmedzenú schopnosť transformovať poznatky do myšlienok a udalostí.

Mentálna retardácia: Súborné označenie pre podpriemernú inteligenciu

Mentálna retardácia je súborný termín, ktorý označuje výrazne podpriemernú úroveň všeobecnej inteligencie, s IQ pod 70. Prejavuje sa v ranom detstve a delí sa na oligofréniu a demenciu.

Oligofrénia: Slabomyseľnosť ako obmedzenie psychických funkcií

Oligofrénia, alebo slabomyseľnosť, je stav obmedzeného vývinu všetkých psychických funkcií, najmä rozumových, a narušenia intelektu. Je zdedená alebo vrodená, prípadne vzniká v ranom detstve (do 2 rokov). Tento stav je trvalý a nemožno ho odstrániť. Príčiny môžu byť biologické (poškodenie mozgu) alebo sociálne (extrémna výchovná zanedbanosť).

Demencia: Získaná porucha mentálnych schopností

Demencia je neskôr získaná porucha mentálnych, povahových a duševných schopností, ktorá vzniká ako následok ochorenia alebo úrazu po 2. roku života.

Prečítajte si tiež: Kariérny rast a štúdium

Stupne mentálnej retardácie

Stupeň mentálnej retardácie sa určuje pomocou testov inteligencie a vyjadruje sa číselným kvocientom IQ. Norma je okolo 100 IQ.

1. Debilita (ľahká mentálna retardácia): IQ 50-70. Deti sú vychovávateľné a vzdelávateľné. Navštevujú špeciálne školy.
2. Imbecilita (stredná mentálna retardácia): IQ 35-49. Deti nie sú vzdelávateľné, iba vychovávateľné.
3. Idiocia (ťažká a hlboká mentálna retardácia): IQ 0-34. Deti nie sú vzdelávateľné ani vychovávateľné.

Autizmus: Neschopnosť nadväzovania kontaktov

Autizmus je vrodená neschopnosť nadväzovania kontaktu s ostatnými ľuďmi.

Školstvo pre mentálne postihnuté deti

V mestách existujú osobitné a pomocné školy pre deti s mentálnym postihnutím.

Formy duševnej zaostalosti

• Mierna duševná zaostalosť (Debilita): IQ 50-70. Deti sú vychovávateľné, vzdelávateľné, svojprávne a navštevujú špeciálne školy. Existujú dva typy: eretická forma (nekľud, pohyblivosť) a … (druhý typ nebol uvedený).
• Stredne ťažká duševná zaostalosť (Imbecilita): IQ 35-49. Výrazné obmedzenie schopností. Deti sú nevzdelávateľné a čiastočne vychovávateľné. Obyčajne sú v ústavoch. Znaky: primitívne myslenie, oneskorená reč, manuálna nešikovnosť, agramatická reč, poruchy výslovnosti. Výchova: osvojenie hygienických návykov, sebaobsluha, základné spoločenské návyky. Sú nesamostatné a vyžadujú stálu starostlivosť.
• Ťažká duševná zaostalosť (Idiocia): IQ 20-34.
• Hlboká duševná zaostalosť (Hlboká idiocia): IQ menej ako 20. Ani v dospelosti nedosahujú rozumové schopnosti 2-ročného dieťaťa. Komunikácia prebieha cez neverbálne znaky a posunky. Vyžadujú lekársku opateru a dožívajú sa veku do 30 rokov. Príčiny: genetické, v tehotenstve, ožiarenie.

Populácia s mentálnou retardáciou v SR

V Slovenskej republike trpí mentálnou retardáciou 2-2,5% populácie bez komplikácií a 0,3-0,4% s komplikáciami.

Downov syndróm

Downov syndróm je choroba spôsobená chromozómovou chybou (nadpočetný chromozóm u chromozómového páru 21). Choroba sa nedá liečiť, ale je potrebné ísť po najvyššiu možnú hranicu (aj na strednej škole). Vyžadujú si starostlivosť rodiny a školy. Intelektový rast sa zastavuje okolo 15. roku života. Deti s Downovým syndrómom radi nadväzujú kontakt, nemajú radi zmenu, napodobňujú a dajú sa ľahko zlákať na hlúposti.

Prečítajte si tiež: Rozpočtové obmedzenie a rast príjmu

Pojem mentálne postihnutie

Mentálne postihnutie je stav zastaveného, oneskoreného alebo neúplného vývinu intelektu, charakterizovaný podpriemernou inteligenciou. Vzniká v dôsledku pôsobenia dedičnosti a prostredia, ktoré ovplyvňujú vývin centrálnej nervovej sústavy. Celková mentálna schopnosť zaostáva od priemeru populácie, čo spôsobuje prekážky v samostatnej realizácii života. Mentálne postihnutie nie je definitívny a nemenný stav. Môže byť podmienené organicky (oligofrénia a demencia) alebo sociálne. Ak dieťa nemá organické poškodenie mozgu a má nenarušenú nervovú sústavu, mentálne postihnutie je možné vylúčiť, pretože jeho nervové procesy prebiehajú normálne a duševný vývin sa môže stať normálnym.

Klasifikácia mentálnej retardácie

Klasifikácia podľa etiológie

• Po infekciách a intoxikáciách
• Po úrazoch alebo iných fyzikálnych činiteľoch (prenatálne poškodenie)
• Pri poruchách metabolizmu, rastu a výšky (fenylketonúria)
• Pri makroskopických léziách mozgu (novotvary, degenerácia)
• Pri chorobách a stavoch spôsobených inými a nešpecifickými prenatálnymi vplyvmi (vrodený hydrocefalus)
• Pri chromozomálnych abnormalitách (Downov syndróm)
• Pri nezrelosti (bez zmienky o iných chorobných stavoch)
• Po vážnej duševnej poruche
• Pri psychosociálnej deprivácii (vplyv nepriaznivých sociálno-ekonomických, kultúrnych, psychologických, výchovných podmienok)
• Iné podmienky (nespadajúce do predchádzajúcich kategórií)

Delenie podľa príčin vzniku

• Oligofrénia
• Demencia
• Sociálne podmienená mentálna retardácia

Psychické osobitosti mentálne postihnutých

Existujú dve koncepcie:

1. Mentálne postihnuté dieťa si osvojuje jednoduché veci, ale nedosiahne vyššiu úroveň zovšeobecnenia, abstrakcie ani vysokú mravnú kultúru.
2. Mentálne postihnuté dieťa je schopné dosiahnuť pomerne vysokú úroveň vývinu aj vyšších kognitívnych procesov a morálneho správania, ale tento proces je komplikovanejší, dlhšie trvá a vyžaduje vyššie výchovné úsilie (zohľadňujúc vážnosť a druh postihnutia).

Vnímanie

Zrakové vnímanie

• Spomalené tempo zrakového vnímania (potreba dlhšieho času na vytvorenie adekvátneho vnemu)
• Znížený rozsah zrakového vnímania (nedostatočné postihovanie vzťahov a súvislostí)
• Nedostatočná diferenciácia podobných predmetov (stotožnenie rozdielnych predmetov, napr. kompas-hodinky)
• Porucha diferenciácie figúry a pozadia
• Rigidita vnímania (neschopnosť zmeniť stereotyp, nepružnosť)
• Porucha elementárno-syntetickej funkcie (neschopnosť štruktúrovania tvarov)
• Porucha integrácie (zmenený rozsah a celostnosť vnímania)
• Výberovosť vnímania (zameriavanie sa na výrazné, výnimočné predmety)

Hmatové vnímanie

Táto oblasť je najmenej postihnutá, výkony sa približujú výkonom normálnych. Rozdiel je v časových charakteristikách (dlhší čas na identifikáciu podnetu). Problém je s pomenovaním predmetu, nie s jeho identifikáciou.

Predstavivosť

• Znížená schopnosť produkcie predstáv, znížené množstvo predstáv
• Strata originality, spodobňovania predstáv (združovanie znakov rôznych predmetov, predmety strácajú originálnosť)
• Fragmentárnosť (úryvkovitosť) predstáv
• Predstavy sú "bezfarebné"
• Narušený proces fantázie

Myslenie

Mentálne postihnuté dieťa je schopné rozvíjať svoje vyššie psychické funkcie.

• Konkrétno-názorné myslenie
• Nedostatky v myšlienkových operáciách (analýza, syntéza, abstrakcia, porovnávanie)
• Porucha organizácie myšlienkovej činnosti (neurčovanie si postupu, stratégie riešenia úlohy)
• Tendencia k stereotypnému mysleniu (opakovanie použitých spôsobov riešenia)
• Nedôslednosť myslenia (nesystematický postup)
• Nekritičnosť myslenia (nepochybovanie o správnosti domnienok)
• Proces utvárania pojmov prebieha pomalšie

Rečový prejav

• Nižšia slovná zásoba
• Neprimeraný spôsob používania slovnej zásoby (tým istým slovom označujú mnohé vlastnosti)
• Používanie veľkého počtu nevýznamových slov oproti relatívne menšiemu počtu významových slov (prevaha podstatných mien nad slovesami)
• Pretrvávanie foriem reči, ktoré sú dominantné pre deti predškolského veku ešte aj v rokoch školskej dochádzky.

Výchova a vzdelávanie detí s mentálnym postihnutím

Výchova a vzdelávanie detí s mentálnym postihnutím si vyžaduje individuálny prístup a zohľadnenie špecifických potrieb každého dieťaťa. Dôležitá je úzka spolupráca medzi rodinou, školou a odborníkmi (psychológ, špeciálny pedagóg, lekár). Cieľom je rozvíjať ich schopnosti a zručnosti, aby sa mohli čo najviac integrovať do spoločnosti a viesť plnohodnotný život.

Prečítajte si tiež: Súvislosti medzi PCC a dôchodkom

tags: #rast #a #vyvin #mentalne #postihnutých #detí