Rast priemerného dôchodku na Slovensku: Realita a výzvy

Úvod

Dôchodkový systém je komplexný mechanizmus, ktorý má zabezpečiť dôstojnú životnú úroveň občanov po ukončení ich pracovného života. V európskom kontexte sa často diskutuje o adekvátnosti dôchodkov a ich schopnosti udržať životný štandard z obdobia pred odchodom do dôchodku. Slovensko sa v tomto smere javí ako zaujímavý prípad, kde pomer priemerného dôchodku k priemernej mzde vykazuje nadpriemerné hodnoty.

Dôchodky v Európe: Porovnanie a trendy

V mnohých krajinách Európskej únie (EÚ) dosahujú dôchodky približne tri pätiny príjmu pred odchodom do dôchodku. V niektorých prípadoch však táto úroveň klesla pod 50 percent, čo pre dôchodcov predstavuje značnú výzvu pri udržiavaní ich životnej úrovne. Alarmujúci je aj fakt, že takmer každý šiesty dôchodca v EÚ je ohrozený chudobou, pričom miera rizika sa zvýšila z 12 percent v roku 2013 na 15,5 percenta o desať rokov neskôr.

Ukazovateľ Aggregate Replacement Ratio, ktorý zverejňuje Eurostat, slúži na hodnotenie efektívnosti dôchodkových systémov pri zabezpečovaní životnej úrovne po odchode do dôchodku. V roku 2023 dosahoval tento ukazovateľ v EÚ priemerne 58 percent, čo znamená, že osoba, ktorá v období 50 až 59 rokov zarábala 100 eur, dostávala po odchode do dôchodku vo veku 65 až 74 rokov 58 eur.

Slovensko: Nadpriemerný pomer dôchodku k príjmu

Pre Slovákov však táto európska realita neplatí úplne. Po odchode do dôchodku im pripadá 62 percent príjmu z konca kariéry, čo je viac než bol európsky priemer. V rámci EÚ sa tento pomer v roku 2023 pohyboval od 35 eur v Chorvátsku po 78 eur v Grécku. Medzi krajiny s najvyššími dôchodkami v pomere k príjmom pred odchodom do penzie patrili ešte Španielsko (77 percent) a Taliansko (75 percent). Portugalsko tiež prekročilo priemer EÚ s úrovňou 61 percent.

Dobrá správa s varovným prstom

Nadpriemerný výsledok slovenských dôchodcov koreluje s vývojom pomeru priemerného starobného dôchodku k priemernej mzde, ktorý prudko rastie. Podľa finančného analytika OVB Allfinanz Slovensko Mariána Búlika je to súčasne dobrá aj zlá správa. Pre zamestnancov je pozitívne, že je miera náhrady dôchodku voči hrubej mzde vysoká.

Prečítajte si tiež: Kariérny rast a štúdium

Avšak, M. Búlik zároveň upozorňuje, že skokový nárast náhrady je zlá správa, keďže podčiarkuje neudržateľnosť slovenského dôchodkového systému. V roku 2023 sa vývoj začal otáčať a minulý rok miera náhrady výrazne vystrelila smerom nahor.

Neudržateľnosť a deficit

Deficit rozpočtu Sociálnej poisťovne narástol z 1,74 miliardy eur v roku 2023 na odhadované tri miliardy eur za rok 2024. Pritom ešte v roku 2022 bol deficit 425 miliónov eur. Tento alarmujúci nárast je dôsledkom neúmerne vysokej valorizácie, keď sa dôchodky zvyšovali vysoko nad úroveň inflácie. Zároveň sa uvoľňovali pravidlá pre predčasné dôchodky a pribudli aj 13. dôchodky vo výške priemerného vyplácaného dôchodku pre všetkých penzistov.

Hrozba pre budúcnosť

Expert na financie varuje, že takto neúmerne štedro nastavený sociálny systém je neudržateľný. Je podľa neho isté, že bez reformy sa rýchlejšie približuje čas, kedy bude musieť štát dramaticky znížiť výšku dôchodkov. Vysoko pravdepodobne na to doplatia novo priznané dôchodky, keďže si ťažko predstaviť vládu, ktorá by siahla na už schválené penzie početne silnej skupine dôchodcov.

Prečítajte si tiež: Rozpočtové obmedzenie a rast príjmu

Prečítajte si tiež: Súvislosti medzi PCC a dôchodkom

tags: #rast #priemerného #dôchodku #Slovensko