
Tento článok sa zameriava na komplexný pohľad na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, s dôrazom na zdaňovanie príjmu a zmeny, ktoré nadobudli účinnosť od 1. januára. Cieľom je poskytnúť ucelený prehľad pre zamestnávateľov aj zamestnancov, ktorí využívajú túto formu pracovného pomeru.
Pracovnoprávne vzťahy založené dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru upravuje Zákonník práce. Z tohto dôvodu sú poistné pomery pri výkone prác na základe dohôd upravené inak ako poistné pomery pri zamestnávaní osôb v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy. S účinnosťou od 1. januára sa zaviedla povinnosť zamestnávateľa a zamestnanca platiť preddavky na poistné na zdravotné poistenie. Zákon o dani z príjmov ustanovuje naďalej aj od 1. januára postup pri zdaňovaní príjmov dosahovaných na základe dohôd rovnako ako príjmov, ktoré daňovník dosahuje na základe pracovnej zmluvy.
Dohody sa uzatvárajú výnimočne, ak ide o prácu, ktorej výkon nemôže zamestnávateľ zabezpečiť v pracovnom pomere, pretože by bol výkon práce z hľadiska záujmov zamestnávateľa neúčelný alebo nehospodárny z iných dôvodov. Naďalej zostávajú v platnosti podmienky uzatvárania dohôd o vykonaní práce (DVP) a dohôd o pracovnej činnosti (DPČ) tak, ako boli ustanovené do 31. decembra.
DVP môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ak predpokladaný rozsah práce nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do tohto rozsahu sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre toho istého zamestnávateľa na základe inej DVP. V dohode musí byť vymedzená pracovná úloha a dohodnutá doba, v ktorej sa má vykonať. Odmena za vykonanie pracovnej úlohy je splatná po jej dokončení a odovzdaní.
DPČ sa uzatvára na určitú dobu alebo na neurčitý čas. V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len na prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer.
Prečítajte si tiež: Príjem a jeho vplyv na daňové a odvodové povinnosti
DBPŠ môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku.
Podľa spôsobu vyplácania odmeny rozlišujeme pravidelný a nepravidelný príjem. Rozlíšenie je dôležité pre určenie povinností v oblasti sociálneho poistenia.
Príklad: Ak zamestnávateľ uzavrie DPČ so zamestnancom od 01. 08. do 20. 08., vzhľadom na to, že dohoda trvá menej ako jeden kalendárny mesiac, ide o nepravidelný príjem.
Od 1. januára sa rozširuje pracovnoprávna ochrana osôb, ktoré sú zamestnané na základe dohôd. Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami sa vzťahujú ustanovenia prvej a šiestej časti Zákonníka práce. Zmena nastala aj v oblasti pracovného času a doby odpočinku. Pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín (u mladistvého zamestnanca 8 hodín). Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť prestávky v práci a nepretržitý denný a týždenný odpočinok.
Od 1. januára sa na zamestnancov pracujúcich na základe dohôd vzťahuje ustanovenie o minimálnej mzde. Vzťahuje sa na nich len § 119 ods. 1 ZP. Zabezpečuje sa poskytovanie minimálnej mzdy na hodinu.
Prečítajte si tiež: Výpočet dôchodku: Úloha stredoškolského a vysokoškolského štúdia
Príklad: Ak má zamestnanec uzatvorenú DVP v rozsahu 100 hodín, minimálna odmena predstavuje sumu 100 x minimálna mzda na hodinu.
Ak ide o dôvody neprítomnosti zamestnanca v práci uvedené v § 141 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až g), ktoré zasiahli do času, na ktorý zamestnávateľ určil výkon práce, zamestnávateľ je povinný ospravedlniť túto neprítomnosť zamestnanca v práci. Za tento čas zamestnancovi náhrada odmeny nepatrí.
Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe DBPŠ a DPČ, tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu. Pri DVP sa vedie evidencia vykonanej práce, v ktorej sa zaznamenáva dĺžka časového úseku, v ktorom sa práca vykonávala.
V súvislosti so zavedením platenia poistného na sociálne poistenie aj z odmien, ktoré sú osobám vyplácané na základe dohôd, sa s účinnosťou od 1. januára dopĺňa § 227a ZSP a menia sa ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 ZSP, § 4 ods. 5 ZSP, § 7 ods. 3 ZSP, § 20 ods. 2 ZSP a § 231 ods. 1 písm. b) ZSP. Vyplýva z nich povinnosť platiť poistné na účely ZSP v závislosti od toho, či osoba vykonávajúca prácu na základe dohody dosahuje pravidelný alebo nepravidelný príjem, či ide o poberateľa dôchodku, alebo či žiak strednej školy a študent vysokej školy uplatňuje odvodové zvýhodnenie pri výkone práce na základe DBPŠ.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre minimálny dôchodok