
Vláda Slovenskej republiky si stanovila za cieľ znížiť nezamestnanosť v najmenej rozvinutých okresoch krajiny. Jedným z nástrojov na dosiahnutie tohto cieľa je poskytovanie regionálnych príspevkov. Tento článok sa zameriava na regionálny príspevok pre okres Trebišov a na porovnanie s ďalšími okresmi, ktoré boli zaradené medzi najmenej rozvinuté. Analyzuje podmienky, ciele a očakávané výsledky tejto podpory.
Vláda schválila akčný plán rozvoja okresu Trebišov, ktorý predpokladá vytvorenie 1540 nových pracovných miest do roku 2020. S cieľom znížiť vysokú nezamestnanosť schválil vládny kabinet na výjazdovom zasadnutí v Trebišove regionálny príspevok pre okres do roku 2020 vo výške 5 815 000 eur. Celková odhadovaná finančná investícia v regióne v priebehu piatich rokov dosahuje 114 426 000 eur.
Premiér uviedol, že je reálna šanca, že do roku 2020 sa vytvorí 1540 nových pracovných miest. Región potrebuje podporu predovšetkým v oblasti poľnohospodárstva, potravinárstva a ovocinárstva. Z podporených projektových zámerov spomenul aj 500 000 eur na oblasť priemyslu a služieb - investície v polygrafickom priemysle, triedenie komunálneho odpadu či expanziu strojárskej firmy vyrábajúcej pekárenské pece.
Akčný plán zahŕňa podporu vzniku podnikateľského inkubátora v Kráľovskom Chlmci, vybudovanie salónu tokajských vín či zriadenie minimálne šiestich sociálnych podnikov v Trebišove, Kráľovskom Chlmci, Veľkom Horeši, Veľatoch, Vojčiciach a Kuzmiciach s celkovou podporou 1 850 000 eur. Peniaze pôjdu aj na vybudovanie tréningových centier pri sociálnych podnikoch a regionálnych centier vzdelávania v Sečovciach, Kráľovskom Chlmci a Pribeníku. Podpora zahŕňa zriadenie materskej školy a rekonštrukciu krytej plavárne v Trebišove i amfiteátra v Kráľovskom Chlmci.
Podľa primátora Trebišova Mareka Čižmára akčný plán vytvára podmienky na podporu projektov, ktoré môžu priniesť trvalo udržateľné miesta. Mesto Trebišov disponuje silným potenciálom stredného školstva. Vytvorením tréningových centier a ich prepojením s výrobou budú odborné školy pružne reagovať na potreby trhu práce.
Prečítajte si tiež: Kritika regionálneho príspevku
Okrem Trebišova vláda schválila akčné plány aj pre ďalšie okresy s vysokou mierou nezamestnanosti. Medzi tieto okresy patria:
Regionálny príspevok vláda nasmerovala do viacerých oblastí:
Cieľom týchto investícií je znížiť mieru nezamestnanosti, podporiť ekonomický rast a zlepšiť kvalitu života v najmenej rozvinutých okresoch Slovenska.
Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) vykonal v roku 2020 kontrolu zameranú na napĺňanie cieľov definovaných v zákone o podpore najmenej rozvinutých okresov. Zistil, že podpora štátu prostredníctvom regionálneho príspevku najmenej rozvinutým okresom nepomáha. Proces tvorby a schvaľovania projektov nie je transparentný, je byrokratický a zdĺhavý.
NKÚ konštatuje, že nástroje štátu na podporu týchto regiónov nie sú dostatočne efektívne a účinné. Systém podpory chudobných regiónov je byrokratický a v procesoch boli identifikované riziká spojené s nedodržiavaním princípov transparentnosti. Zložité a zdĺhavé rozhodovanie okresných úradov až po vládu sa negatívne premietlo do skutočnosti, že potenciálni prijímatelia dokázali využiť len necelých 62 z alokovaných 74 miliónov eur.
Prečítajte si tiež: Diplomové práce zamerané na regionálny rozvoj
Namiesto aktívnej pomoci štátu najmenej rozvinutým okresom prevažovali pasívne nástroje v podobe poskytovania príspevkov, ktoré primárne neriešili výzvy trhu práce, podpory zamestnanosti a s tým previazaný sociálno-ekonomický rast regiónu. Z prvých 12 okresov zapísaných do zoznamu problematických regiónov až jedenásť zostáva aj po piatich rokoch v kategórii najmenej rozvinutého okresu.
Závažným nedostatkom bolo, že pre poskytnutie regionálneho príspevku neboli stanovené žiadne merateľné ukazovatele, dokonca ani povinnosť vytvoriť minimálny počet pracovných miest. Takto bolo zazmluvnených až 40 % projektov v objeme 23 miliónov eur. Cez regionálny príspevok sa neraz financovala chýbajúca infraštruktúra, alebo sa riešili dlhodobo zanedbané investičné aktivity miestnej samosprávy.
NKÚ považuje systém poskytovania príspevku za komplikovaný, byrokratický, zdĺhavý a vyvolávajúci pochybnosti aj o transparentnosti. Výzvy boli zverejňované veľmi neprehľadným a často skrytým spôsobom v podstránkach okresných úradov v rámci webového sídla ministerstva vnútra. Vo výzvach chýbali aj transparentné kritériá.
NKÚ odporúča gestorskému ministerstvu investícií a regionálneho rozvoja (MIRRI), aby zjednodušilo celý proces prideľovania príspevkov, nastavilo jasné a merateľné kritériá zamerané na zvýšenie zamestnanosti a cielene kontrolovalo prijímateľov finančnej pomoci.
Prečítajte si tiež: VÚC a rozvoj regiónov
tags: #regionálny #príspevok #okres #Trebišov #podmienky