
Článok sa zaoberá regresným nárokom Sociálnej poisťovne, jeho podmienkami a rôznymi aspektmi, ktoré s ním súvisia. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku, a to od legislatívneho rámca až po praktické situácie a možné riešenia.
Regresný nárok Sociálnej poisťovne predstavuje právo poisťovne požadovať náhradu škody od tretích osôb, ak táto škoda vznikla v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania a Sociálna poisťovňa musela vyplatiť dávky poškodenému. Tento nárok je upravený zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
Právo Sociálnej poisťovne na náhradu škody voči tretím osobám upravuje § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Podľa tohto ustanovenia má Sociálna poisťovňa právo na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb. Výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky o výške vyplatených dávok.
Dôležité je tiež spomenúť zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorý upravuje náhradu škody na zdraví a nároky poškodeného, vrátane renty.
Aby Sociálna poisťovňa mohla uplatniť regresný nárok, musia byť splnené nasledovné podmienky:
Prečítajte si tiež: Vznik regresného nároku
Regresný nárok Sociálnej poisťovne sa vzťahuje na dávky vyplatené z nemocenského a dôchodkového poistenia. To znamená, že ak Sociálna poisťovňa vyplatí nemocenské dávky alebo invalidný dôchodok v dôsledku protiprávneho konania tretej osoby, môže si uplatniť regresný nárok voči tejto osobe. Naopak, regresný nárok nevzniká na úrazové dávky vyplácané z úrazového poistenia.
Ak osoba spôsobí dopravnú nehodu, pri ktorej dôjde k zraneniu inej osoby, a táto osoba je práceneschopná a poberá nemocenské dávky, alebo jej bol priznaný invalidný dôchodok, Sociálna poisťovňa môže uplatniť regresný nárok voči vinníkovi nehody na náhradu vyplatených dávok.
Ak zamestnávateľ poruší povinnosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a v dôsledku toho dôjde k pracovnému úrazu zamestnanca, Sociálna poisťovňa môže uplatniť regresný nárok voči zamestnávateľovi na náhradu vyplatených dávok.
Regresný nárok môže vzniknúť aj v iných prípadoch, napríklad ak osoba spôsobí škodu na zdraví inej osoby v dôsledku napadnutia, alebo ak osoba zanedbá svoju povinnosť a spôsobí tým škodu na zdraví inej osoby.
Sociálna poisťovňa uplatňuje regresný nárok písomnou výzvou na úhradu škody. Vo výzve uvedie výšku škody, právny základ nároku a lehotu na úhradu. Ak povinná osoba neuhradí škodu v stanovenej lehote, Sociálna poisťovňa môže podať na súd žalobu o zaplatenie.
Prečítajte si tiež: Podmienky regresného nároku
Povinná osoba sa môže proti regresnému nároku brániť tým, že spochybní splnenie podmienok pre jeho vznik. Môže napríklad tvrdiť, že nespôsobila škodu, že jej konanie nebolo protiprávne, alebo že neexistuje príčinná súvislosť medzi jej konaním a vznikom škody.
V niektorých prípadoch môže súd znížiť výšku regresnej náhrady, a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Súd pritom zohľadní najmä to, ako ku škode došlo, ako aj osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená.
Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku