
Európsky platobný rozkaz (EPR) predstavuje efektívny nástroj na vymáhanie cezhraničných peňažných pohľadávok v rámci Európskej únie. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o podmienkach vykonateľnosti európskeho platobného rozkazu, ako aj o súvisiacich aspektoch konania.
Pomerne stručná vnútroštátna právna úprava európskeho platobného rozkazu je obsiahnutá v rámci CSP v časti upravujúcej osobitné procesné postupy, skrátené konania a skrátené rozhodnutia. CSP ustanovuje, že európsky platobný rozkaz je platobný rozkaz vydaný podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1896/2006, ktorých sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (ďalej len „nariadenie“). Vnútroštátna právna úprava v CSP upravuje dve oblasti, a to jazyk, v ktorom sa podáva návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu (ďalej len „EPR“) a odpor, a niektorým otázkam o odpore. V zmysle CSP sa návrh na vydanie EPR a odpor voči nemu podáva v štátnom jazyku.
Účel tohto konania je vyjadrený v čl. Nariadenie definuje v čl. Podľa bodu 10 nariadenia by malo toto konanie slúžiť ako doplnkový a voliteľný prostriedok pre navrhovateľa, ktorý má stále možnosť výberu iného konania dostupného podľa práva členského štátu alebo práva EÚ (čl. 1 nariadenia).
Rozsah pôsobnosti je vymedzený v čl. 1. Pozitívne: nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Cezhraničný spor, je taký spor v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci. Na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.
Vydanie európskeho platobného rozkazu možno žiadať len na splatné a vyčísliteľné peňažné pohľadávky vyplývajúce z občianskych a obchodných vzťahov pri cezhraničných sporoch (t. j. aspoň jedna zo strán bydlisko či sídlo alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci). Nariadenie sa nevzťahuje na daňové, colné alebo správne veci alebo na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.
Prečítajte si tiež: Všetko o predbežnej vykonateľnosti v CSP
Konanie o EPR je formulárovým konaním, ktoré spočíva v predkladaní vzorových tlačív príslušnému súdu. Tieto vzorové tlačivá sú uvedené v prílohách č. Nariadenie v čl.
Konanie o európskom platobnom rozkaze je založené na používaní vzorových tlačív. Návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu sa podáva prostredníctvom vzorového tlačiva A, ktoré je prílohou nariadenia. V návrhu musí byť pohľadávka tak opísaná a špecifikovaná, aby sa odporca na základe dostatočných informácií mohol rozhodnúť, či bude pohľadávku popierať alebo nie. V dodatku k návrhu môže navrhovateľ súd informovať, že v prípade podania odporu zo strany odporcu nesúhlasí s pokračovaním občianskeho súdneho konania ako riadneho konania. Návrh sa podáva v listinnej forme alebo akýmikoľvek inými komunikačnými prostriedkami vrátane elektronickej formy, ktoré akceptuje členský štát pôvodu a sú dostupné súdu pôvodu.
Nariadenie výslovne neprikazuje pripájať listinné dôkazy ako sú napríklad faktúry, zmluvy, dodacie listy a podobne. Listinné dôkazy je však vhodné pripojiť vo forme fotokópie, aby súd, ktorý rozhoduje o vydaní európskeho platobného rozkazu mohol hneď skonštatovať, že návrh nie je zjavne neopodstatnený. Listinné dôkazy sú potrebné aj v prípade, ak by žalovaný podal proti rozkazu odpor. V takom prípade súdne konanie spravidla pokračuje podľa riadneho vnútroštátneho práva, kde musí žalobca svoje právo dokázať, a to aj formou listinných dôkazov.
Navrhovateľ je oprávnený vopred v dodatku k návrhu uviesť, že v prípade, ak bude zo strany odporcu podaný odpor, nesúhlasí s pokračovaním občianskeho súdneho konania ako riadneho konania v zmysle čl. 17 nariadenia. Ďalej sa nariadenie venuje v čl.
Doplnenie a oprava návrhu prichádza do úvahy v prípade, ak požiadavky na návrh ustanovené nariadením nie sú splnené ale pohľadávka nie je zjavne neopodstatnená alebo návrh nie je neprípustný. Zmena návrhu prichádza do úvahy v prípade, ak požiadavky na návrh ustanovené nariadením sú splnené len sčasti. Súd o tejto skutočnosti informuje navrhovateľa (Tlačivo C) a vyzve ho, aby prijal alebo odmietol návrh EPR vo výške, ktorú určí súd, a poskytne mu informácie o následkoch jeho rozhodnutia. Navrhovateľ súdu odpovie vrátením Tlačiva C súdu v lehote, ktorú mu ustanoví súd obdobne ako pri doplnení alebo oprave návrhu.
Prečítajte si tiež: Rozhodcovské rozhodnutie a jeho vykonateľnosť
Ak návrh neobsahuje nariadením vyžadované náležitosti a zároveň pohľadávka nie je zjavne neopodstatnená alebo návrh nie je neprípustný, súd poskytne navrhovateľovi príležitosť doplniť alebo opraviť návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu. Súd pri tom používa tzv. tlačivo B, ktorého vzor sa nachádza v prílohe nariadenia. Ak súd požiada navrhovateľa o doplnenie alebo opravu návrhu, určí lehotu, ktorú považuje podľa okolností za primeranú. Keďže ide o tzv.
Čl. Navrhovateľ musí byť oboznámený s dôvodmi zamietnutia návrhu (Tlačivo D). Proti zamietnutiu návrhu neprichádza do úvahy žiadny opravný prostriedok. Pokiaľ by súd v konaní o európskom platobnom rozkaze zamietol návrh navrhovateľa, nebráni to navrhovateľovi, aby si prípadne uplatnil svoju pohľadávku opätovne, či už v zmysle niektorého z nariadení alebo vnútroštátneho práva.
Súd vydá EPR v prípade, ak sú splnené požiadavky na návrh ustanovené nariadením a pohľadávka sa javí byť opodstatnená a návrh prípustný, čo najskôr, spravidla do 30 dní od podania návrhu (Tlačivo E). Ak sú splnené požiadavky ustanovené nariadením, súd by mal vydať rozkaz do 30 dní od podania návrhu, a to vo forme tlačiva E, ako je uvedené v prílohe V nariadenia. Európsky platobný rozkaz sa vydáva spolu s vyhotovením tlačiva návrhu. Spolu s európskym platobným rozkazom musí súd odporcovi doručiť aj tzv.
Nariadenie neupravuje otázky týkajúce sa súdnych poplatkov v jednotlivých krajinách únie, a teda sa nezaoberá ani otázkou započítania či nezapočítania doby platenia poplatkov do lehoty na vydanie rozkazu. V tomto smere sa v plnom rozsahu odkazuje na vnútroštátne úpravy jednotlivých štátov, čiže bude sa postupovať tak, akokeby navrhovateľ nežiadal vydanie európskeho platobného rozkazu, ale inicioval riadne konanie podľa vnútroštátneho práva.
Súd je povinný zabezpečiť doručenie EPR odporcovi v súlade s vnútroštátnym právom spôsobom, ktorý spĺňa minimálne požiadavky uvedené v čl. Nariadenie ukladá členským štátom, aby rozkaz doručili odporcovi podľa vnútroštátneho práva, v nariadení stanovuje len minimálne požiadavky. Na Slovensku je touto vnútroštátnou úpravou ustanovenie § 174a ods.
Prečítajte si tiež: Podmienky vykonateľnosti rozhodnutia
Akýkoľvek spôsob doručenia založený na právnej fikcii by sa nemal považovať za dostatočný pre doručenie európskeho platobného rozkazu, to je jeden zo základných pilierov nariadenia. Z tohto dôvodu súdy v Slovenskej republike musia európsky platobný rozkaz doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené, čiže ustanovenia § 47 ods. 2 a § 48 ods. 2, 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku sa nemôžu aplikovať. Pri nemožnosti doručenia európskeho platobného rozkazu na Slovensku by sa malo postupovať podľa § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keďže podľa článku 26 nariadenia ako aj podľa § 174a ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku všetky procesné otázky, ktoré nie sú osobitne upravené v tomto nariadení, sa riadia vnútroštátnym právom. Súd by mal teda európsky platobný rozkaz zrušiť a ďalej pokračovať v riadnom občianskom konaní.
Proti vydanému EPR je odporca oprávnený podať na súd odpor (Tlačivo F zaslané odporcovi spolu s EPR), a to v lehote 30 dní od doručenia EPR odporcovi. Odporca v odpore uvedie, že pohľadávku popiera, nie je však povinný uviesť dôvody prečo. Nariadenie v čl.
Odpor sa podáva v listinnej forme alebo akýmikoľvek inými komunikačnými prostriedkami, vrátane elektronickej formy, akceptovanými členským štátom pôvodu a dostupnými súdu pôvodu. To závisí od legislatívy každého štátu únie. V Slovenskej republike je odpor proti európskemu platobnému rozkazu spoplatnený rovnako ako odpor proti platobnému rozkazu, čiže podľa položky 1 písm. a/ sadzobníka (t. j. 6% z istiny).
Nariadenie ukladá súdom členských štátov povinnosť oboznámiť navrhovateľa o podaní odporu, rovnako ako musí byť oboznámený o akomkoľvek pokračovaní konania ako riadneho občianskeho súdneho konania, napríklad v prípade nemožnosti doručenia rozkazu. Súd môže ako formu oboznámenia napríklad zaslať odpor na vyjadrenie navrhovateľovi čo najskôr po jeho doručení. Voči európskemu platobnému rozkazu je možné na Slovensku podať aj odvolanie proti výroku o trovách konania, o ktorom rozhoduje súd formou uznesenia. Proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o odvolaní proti výroku o trovách v európskom platobnom rozkaze odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 písmeno m/ OSP). Postupuje sa rovnako ako pri podaní odvolania proti trovám platobného rozkazu (pozri § 174a ods.
Účinkom včasného podania odporu je skutočnosť, že konanie pokračuje na príslušnom súde členského štátu pôvodu v súlade s pravidlami riadneho občianskeho súdneho konania, pokiaľ navrhovateľ vyslovene nepožiadal o ukončenie konania v takomto prípade. Pokračovanie konania ako riadneho občianskeho súdneho konania sa riadi právom členského štátu pôvodu.
Čl. EPR je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na podanie odporu s prihliadnutím na primeranú lehotu na doručenie odporu, čo súd vyhlási bezodkladne (Tlačivo G); súd pôvodu je povinný overiť deň doručenia. Ak nebol proti európskemu platobnému rozkazu podaný odpor v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia, súd počká ešte pár dní na prípadné doručenie odporu (čiže nevyhlasuje rozkaz za vykonateľný ihneď po uplynutí 30 dní), následne vyhlási európsky platobný rozkaz za vykonateľný, a to vo forme tlačiva typ G. A keď je európsky platobný rozkaz už vykonateľný, súd ho zároveň zasiela navrhovateľovi (doručuje mu teda súčasne tlačivo E - rozkaz a G - vyhlásenie vykonateľnosti). Bez toho, aby bola predchádzajúca veta dotknutá, sa formálne požiadavky na vykonateľnosť riadia právom členského štátu pôvodu.
Cieľom nariadenia je, aby bol európsky platobný rozkaz, ktorý bol vydaný v jednom členskom štáte a ktorý sa stal vykonateľným, považovaný za rozkaz vydaný v členskom štáte, v ktorom sa o výkon žiada.
Vykonávacie konania sa riadia právom členského štátu výkonu (t. j. Uvedené je v kompetencii národnej legislatívy štátu, ktorý exekúciu vykonáva, teda postupuje sa podľa vnútroštátneho práva, avšak nariadenie upravuje osobitný prostriedok obrany, ktorým je návrh na odmietnutie výkonu európskeho platobného rozkazu. Výkon sa na návrh odporcu príslušným súdom v členskom štáte výkonu odmietne, ak je európsky platobný rozkaz nezlučiteľný so skorším rozhodnutím alebo predtým vydaným rozkazom v akomkoľvek členskom štáte alebo v tretej krajine, za predpokladu, že skoršie rozhodnutie alebo rozkaz sa týkalo toho istého predmetu sporu medzi tými istými stranami a skoršie rozhodnutie alebo rozkaz spĺňa podmienky potrebné pre jeho uznanie v členskom štáte výkonu a nezlučiteľnosť sa nemohla vzniesť ako námietka v súdnom konaní v členskom štáte pôvodu.
Prerušenie alebo obmedzenie výkonu prichádza do úvahy v prípade, ak odporca požiada o preskúmanie EPR vo výnimočných prípadoch.
Konanie o EPR sa uskutočňuje prostredníctvom vzorových tlačív, ktoré sú dostupné vo všetkých jazykoch členských štátov. Napríklad návrh na začatie konania je dostupný v úradnom jazyku daného členského štátu a navrhovateľ teda nie je povinný zabezpečiť preklad do iného jazyka, napríklad ak odporca nepozná tento jazyk. Navrhovateľ je povinný zabezpečiť preklad len EPR, ktorý je už vykonateľný, a to v prípade potreby a na účely výkonu EPR v inom členskom štáte (čl. 21 Nariadenia o EPR). V prípade potreby uvedené treba vykladať tak, že každý štát má právomoc určiť, ktorý jazyk bude akceptovať. V zmysle uvedeného, každý členský štát poskytuje informácie týkajúce sa o. i. aj komunikačných prostriedkov a jazykov. SR akceptuje v rámci výkonu EPR len slovenský jazyk na vyhotovenie osvedčenia. Napríklad ČR označuje za prijateľné jazyky okrem češtiny aj angličtinu a slovenčinu.
Rok prináša zmeny nielen vo vnútroštátnej úprave týkajúcej sa zmeny spôsobu vymáhania a uplatňovania nárokov veriteľov voči dlžníkom, ale aj v úprave v rámci práva Európskej únie. V sérii článkov vás postupne oboznámime so zmenami v rôznych naradeniach EÚ.
Nariadenie č. 2015/2421 s účinnosťou od 14. 7. 1. Článok 7 ods. 4 Nariadenia o EPR oprávňuje navrhovateľa pred vydaním platobného rozkazu informovať súd formou dodatku o nasledovnom želanom postupe v prípade, ak by odporca podal odpor. Konsolidované Nariadenie zakotvuje nový čl. 17, ktorý dopĺňa a rozširuje možnosti navrhovateľa v prípade, ak by mal záujem na využití tohto ustanovenia týkajúceho sa poskytnutia informácie o budúcom (prípadnom) priebehu konania po podaní odporu. Pri podávaní návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu navrhovateľom je teda tento oprávnený v súlade s čl. 7 ods. 4 prostredníctvom dodatku k návrhu informovať súd, ktoré z konaní žiada uplatniť v prípade, ak odporca v stanovenej lehote podá odpor proti európskemu platobnému rozkazu. Možnosti navrhovateľa sú zakotvené v zmysle nového znenia čl. 17. V tomto čl. 17 Nariadenia sú vymedzené možnosti postupu navrhovateľa v prípade, ak odporca podá odpor, a to - žiada ukončiť konanie alebo má záujem pokračovať v konaní, ktoré bude prebiehať buď na vnútroštátnej úrovni podľa vnútroštátneho práva [čl. 17 ods. 1 písm. b)], alebo za predpokladu splnenia podmienok pre európske konanie s nízkou hodnotou sporu môže žiadať o takýto postup [čl. 17 ods. 1 písm.
Nariadenie č. 2015/2421 pozmeňuje Nariadenie NHS s účinnosťou od 14. 7. 2017 (okrem čl. 25, ktorý je účinný od 14. 1. 1. V rámci rozsahu pôsobnosti v zmysle čl. 2 ods. 1 sa maximálna výška pohľadávky zvyšuje z 2 000 eur na 5 000 eur bez akýkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. 2. 3. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2421 zo 16. decembra 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, a nariadenie (ES) č.
Výhodou európskeho platobného rozkazu je rýchlosť, časová nenáročnosť a jednoduchosť konania, ktorá spočíva v komunikácii so súdom na základe vzorových tlačív. Tým sa zaručuje aj minimalizovanie nákladov spojených s konaním, keďže vyplnenie formulára zabezpečuje schopnosť uplatniť nárok aj bez osobitnej znalosti právnej úpravy príslušného členského štátu, ktorého súd je na prejednanie veci príslušný, čo sa odráža v eliminácii potreby advokátskeho zastúpenia. Ďalším nepopierateľným prínosom je aj dostupnosť takéhoto konania, ktorá sa prejavuje v možnosti použitia takéhoto prostriedku na vymáhanie pohľadávky bez nutnosti znalosti cudzieho jazyka.
Konanie o európskom platobnom rozkaze nesmie byť v žiadnej krajine EÚ drahšie než je riadne občianske súdne konanie podľa vnútroštátnej legislatívy každej krajiny. Nemôže byť teda poplatkovo znevýhodnené.
Naopak, konanie na úrovni Európskej únie umožňuje kombinovanie jednotlivých vhodných druhov konaní, napríklad konanie o európskom platobnom rozkaze a konanie s nízkou hodnotou sporu v prípade, ak výška pohľadávky nepresahuje výšku 5 000 eur. V takomto prípade má veriteľ v zásade tri možnosti uplatnenia si svojho práva na vymáhanie pohľadávky v cezhraničnom spore, a to vnútroštátnou cestou určením právomoci súdu podľa nariadenia Brusel I bis, konaním na európskej úrovni, uplatnením európskeho platobného rozkazu alebo podaním návrhu na európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
V cezhraničných sporoch môžete využiť európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu alebo európsky platobný rozkaz, ktoré vám umožnia zjednodušeným a časovo nenáročným spôsobom prístup k vašim právam za pomoci súdnej autority. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu môžete použiť v prípade existencie pohľadávky (teda práva na plnenie na vašej strane) do výšky 5 000 EUR bez úrokov voči spoločnostiam, ktoré majú sídlo v inej krajine EÚ s výnimkou Dánska. Toto konanie sa uplatňuje na pohľadávky peňažné aj nepeňažné, teda napr. Európsky platobný rozkaz môžete použiť na vymáhanie peňažných pohľadávok vzniknutých v inej krajine EÚ s výnimkou Dánska. Vzťahuje sa na občianske a obchodné pohľadávky za predpokladu, že ide o splatné pohľadávky. na začatie konania musíte vyplniť tlačivo A v ktorom uvediete všetky podrobnosti o procesných stranách, povahe a výške pohľadávky, označenie dôkazov.
Riešenie nespokojnosti s cezhraničnou službou má svoje špecifiká. Pri výbere subjektu, ktorý oslovíte so žiadosťou o poskytnutie pomoci s riešením problému, zohľadňujte krajinu, v ktorej má finančný subjekt sídlo. Kompetentné orgány vašej krajiny majú právomoc do procesu riešenia vášho prípadu vstúpiť iba vtedy, ak im táto možnosť vyplýva z príslušných právnych predpisov.
Pred kontaktovaním poskytovateľa služby by ste si mali ujasniť dôvod vašej nespokojnosti so službou a želaný spôsob nápravy stavu. Tieto skutočnosti oznámte finančnému subjektu spôsobom dohodnutým v zmluve, prípadne prostredníctvom kontaktných údajov dostupných na jeho webovej stránke. Rešpektujte pokyny poskytovateľa služby pre proces podávania reklamácií a nezabudnite pripojiť aj ďalšie dokumenty identifikujúce reklamovanú službu, preukazujúce reklamovanú vadu, príp. odôvodňujúce požadovaný spôsob nápravy neželaného stavu.
V prípade problémov s cezhraničnou finančnou službou máte možnosť mimosúdne vyriešiť spor prostredníctvom subjektov pôsobiacich v rámci siete FIN-NET. Táto sieť združuje subjekty mimosúdneho riešenia sporov ako sú napr. ombudsmani, mediátori z členských štátov EÚ a 3 krajín EHS (Nórsko, Island a Lichtenštajnsko).
Pri výbere konkrétneho člena FIN-NET siete nezabúdajte na to, že príslušný subjekt si treba vybrať podľa krajiny, v ktorej má sídlo poskytovateľ služby a podľa charakteru finančnej služby. Pri písaní sťažnosti rešpektujte pokyny člena FIN-NET siete týkajúce sa spôsobu jej podania a komunikačného jazyka. V každom prípade by vám mala byť umožnená komunikácia minimálne v jazyku cezhraničného poskytovateľa finančnej služby.
Ak máte problémy s určením člena siete FIN-NET, môžete kontaktovať aj člena tejto siete vo vašej krajine, ktorý vám poskytne pomoc a usmerní vás v ďalšom postupe. V prípade, ak si nie ste istí ani subjektom, ktorý by Vám mohol pomôcť pri mimosúdnom riešení cezhraničného sporu, obráťte sa na Európske spotrebiteľské centrum, ktoré vám poskytne kontaktné údaje subjektu, ktorý pomôže pri riešení vášho problému. Ide o subjekt, ktorý patrí do siete európskych spotrebiteľských centier vytvorených v rámci EÚ, ktoré poskytujú informácie a poradenstvo o cezhraničnom nakupovaní a zaoberajú sa sťažnosťami spotrebiteľov.
Orgány dohľadu jednotlivých členských štátov v oblasti ochrany spotrebiteľa spolupracujú v cezhraničných prípadoch prostredníctvom siete, ktorá im umožňuje výmenu informácií o porušení alebo možnom porušení právnych predpisov v rámci EÚ a spoluprácu pri zastavení takýchto protiprávnych konaní (napr. porušenie pravidiel pri poskytovaní finančných služieb na diaľku alebo poskytovaní spotrebiteľských úverov, používanie nekalých obchodných praktík a neprijateľných podmienok pri poskytovaní cezhraničných finančných služieb). Musí sa však jednať o také porušenie právnych predpisov, ktoré poškodzuje alebo môže poškodiť kolektívne záujmy spotrebiteľov (teda záujmy určitého počtu spotrebiteľov) s bydliskom v inom členskom štáte než je členský štát, v ktorom takéto konanie vzniklo alebo v ktorom je usadený poskytovateľ služby.
Pán Juraj spolu s manželkou na začiatku tohto roku uzatvoril zmluvu s cestovnou kanceláriou z Českej republiky. Vzhľadom na mimoriadnu situáciu spôsobenú šírením vírusu COVID-19 a po vyhodnotení všetkých rizík sa rozhodol letnú dovolenku zrušiť už začiatkom februára 2020. Pán Juraj sa zmieril s tým, že z kúpnej ceny 3000 EUR, ktorú zaplatil, mu vrátia iba 70 % platby. Na zrušenie zájazdu sa uplatňoval storno poplatok. V tomto prípade pri zrušení zájazdu postupoval spotrebiteľ v súlade so zmluvnými podmienkami a príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ČR. Cestovná kancelária mala podľa zákona vrátiť platbu do 2 týždňov. Európsky platobný rozkaz je možné použiť len na cezhraničné peňažné pohľadávky. Pre toto konanie nie je rozhodujúce, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu a postup je pre všetkých rovnaký. Účelom európskeho platobného rozkazu je zjednodušiť a zrýchliť súdne konanie a znížiť náklady na takéto konanie v cezhraničných sporoch. Spotrebiteľov často odrádzajú náklady na súdne konanie. O cezhraničný spor ide vtedy, ak dlžník má bydlisko/obvyklý pobyt / sídlo v inom členskom štáte EÚ (okrem Dánska). Vydanie európskeho platobného rozkazu prebieha v zjednodušenom konaní upravenom priamo európskym nariadením a pravidlá sú úplne rovnaké vo všetkých členských štátoch.
Každá krajina EÚ s výnimkou Dánska, kde sa nariadenie neuplatňuje, si určuje príslušné súdy na rozhodovanie o návrhoch na vydanie európskeho platobného rozkazu sama. Niektoré štáty určili jeden súd pre obvod celého štátu, to znamená, že pokiaľ návrh smeruje do tohto štátu, o vydaní rozkazu rozhoduje vždy len jeden určený súd (napríklad Rakúsko či Nemecko), niektoré štáty aplikujú všeobecné ustanovenia o príslušnosti zo svojich procesných kódexov (napríklad Česko a Slovensko) a podobne. Európsky justičný atlas pre občianske a obchodné veci obsahuje podrobný vyhľadávač pre určenie príslušných súdov v jednotlivých členských štátoch. O návrhoch rozhodujú vo väčšine prípadov okresné súdy, pričom ich príslušnosť sa riadi miestom bydliska alebo sídla žalovaného. Na konkrétnych súdoch sa veci prejednávajú v oddeleniach občianskoprávnych vecí, teda tzv. „C" a v prípade obchodnej agendy sa veci rozhodujú v obchodných senátoch, tzv. „Cb".
Celé konanie je písomné, neuplatňuje sa ústne pojednávanie. Výnimkou je len situácia, pokiaľ dôjde zo strany odporcu k podaniu odporu resp.
Áno, v návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu je potrebné o. i. uviesť aj sumu súdnych poplatkov, ktorých náhradu si navrhovateľ uplatňuje na odporcovi. Navrhovateľ si teda musí vyčísliť súdny poplatok a návrh podať už s vyplnenou sumou poplatku. Nedá sa však vylúčiť situácia, kedy veriteľ nemá vedomosť o výške súdnych poplatkov v inej krajine únie. Nariadenie nerieši poplatkové otázky, preto sa tieto otázky plne spravujú vnútroštátnym právom každej krajiny. Ak je však navrhovateľ nemajetný a objektívne nemá na zaplatenie súdnych poplatkov, aplikuje sa vnútroštátna legislatíva priznávania úľav resp. oslobodení od súdnych poplatkov. V rámci celej EÚ platí, že objektívny nedostatok peňažných prostriedkov nemôže spôsobiť odopretie práva na prístup k súdu, teda odopretie spravodlivosti.
tags: #vykonatelnost #europskeho #platobneho #rozkazu #podmienky