Regresný nárok: Účtovanie a Príklady

Právny stav od 1. januára do 31. decembra.

Úvod do záväzkového práva

Ôsma časť Občianskeho zákonníka upravuje záväzkové právo. Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka

Vo štvrtom oddiele prvej hlavy ôsmej časti Občianskeho zákonníka je upravená problematika zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka. Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Záväzky možno zabezpečiť zmluvnou pokutou, ručením, prevodom práva (s rozväzovacou podmienkou, že zabezpečený záväzok sa splní) a pod.

Pohľadávky v obchodnom majetku

Aj keď Obchodný zákonník nevymedzuje pojem pohľadávka (iba pojem záväzok), možno zjednodušene uviesť, že v momente vzniku záväzku u dlžníka zároveň vzniká pohľadávka u veriteľa. Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne. Splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas. Veriteľ sa však môže s dlžníkom písomne dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo že dlh odpúšťa. Pohľadávky tvoria súčasť obchodného majetku. Obchodným majetkom na účely tohto zákona sa rozumie súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt), ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie. Obchodný majetok po odpočítaní záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním predstavuje čisté obchodné imanie.

Faktoring a Forfaiting: Alternatívy financovania

V zmysle zákona č. 483/2001 Z. z. úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov v akejkoľvek forme vrátane faktoringu a forfaitingu. Tieto pojmy sú bližšie vymedzené v opatrení Národnej banky Slovenska. Faktoringovou spoločnosťou sa rozumie právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania vykonáva faktoring ako svoju rozhodujúcu alebo podstatnú činnosť a ktorá nie je bankou alebo pobočkou zahraničnej banky, ani zahraničnou bankou.

Prečítajte si tiež: Vznik regresného nároku

Faktoring

Podstatou faktoringu je predaj krátkodobých pohľadávok v čase ich vzniku, pred lehotou ich splatnosti špecializovanej spoločnosti vykonávajúcej faktoringovú činnosť. Cena zaplatená za postúpenie v prvom momente je určená čiastočne. Celková cena (financovaná cena pohľadávok), ktorá je zaplatená za odkúpenie pohľadávok, dosahuje menovitú hodnotu pohľadávok; predávajúci ale platí tiež dohodnutú cenu za službu faktoringu. Cena za službu faktoringu znižuje výsledný ekonomický efekt z postúpených pohľadávok v rámci faktoringu. Platba za službu faktoringu sa realizuje započítaním vzájomných pohľadávok, rozdiel financovanej ceny oproti už vyplatenej časti pohľadávky po vykonaní započítania je faktoringovou spoločnosťou doplatený.

Vo väčšine prípadov faktoringovú činnosť vykonáva banka, prípadne jej dcérska spoločnosť alebo pobočka zahraničnej banky, v praxi výkon faktoringu uskutočňujú aj rôzne obchodné spoločnosti. Práva a povinnosti v rámci faktoringu sú určené vo faktoringovej zmluve. Ide o dvojstranný právny akt, účastníkmi ktorého sú faktor a klient. Aj keď faktoringovú zmluvu uzatvára faktor a klient, daný právny vzťah sa dotýka tiež dlžníka, dochádza k postúpeniu pohľadávok, ktoré majú u dlžníkov formu záväzkov. Prakticky nastáva situácia, keď záväzok bude dlžník uhrádzať nie pôvodnému veriteľovi, ale faktorovi. Uzavretím faktoringovej zmluvy z hľadiska dlžníka ide o zmenu v osobe veriteľa. Pri faktoringu sa postupujú už existujúce pohľadávky. Prvým krokom je dodanie tovaru alebo služby podnikateľom, dôsledkom dodania vzniká pohľadávka u dodávateľa (budúceho klienta) a záväzok u odberateľa, dlžníka. Na základe faktoringovej zmluvy je daná pohľadávka postúpená v rámci skupiny postupovaných pohľadávok na faktora. Ten zaplatí klientovi v krátkom časovom horizonte prvú časť financovanej časti pohľadávky vo výške dohodnutej v zmluve. Dlžník uhrádza záväzok faktorovi. Ak dlžník záväzok nezaplatí, faktor pohľadávku klientovi nevráti, vymáha ju od dlžníka.

Faktor zaplatí klientovi časť celkovej dohodnutej financovanej časti pohľadávky. Po prijatí platby od dlžníka doplatí klientovi rozdiel znížený o cenu svojej služby. Pri nezaplatení dlžníkom nemôže pohľadávku klientovi vrátiť (pravý faktoring uplatňuje postup bez regresie), vymáha jej zaplatenie od dlžníka. Financovanie klienta je zabezpečené okamžitým (do 24 až 72 hodín) vyplatením časti pohľadávky „preddavkovo“ v hodnote 60 % - 90 % menovitej hodnoty; vyplatená časť pohľadávky až do momentu inkasovania pohľadávky faktorom má charakter poskytnutého úveru. Faktor za svoje služby požaduje dohodnutú cenu vo forme úroku z poskytnutého úveru a poplatku. Až po úhrade dlžníka faktor zaplatí klientovi rozdiel medzi vyplatenou časťou ceny za pohľadávku a zmluvne dohodnutou (financovanou) sumou znížený o cenu služby faktora.

Vzhľadom na to, že u faktora ide o podnikateľskú činnosť, faktor vychádza pri kalkulácii ceny svojej služby z klasickej štruktúry kalkulačného vzorca, ktorý aplikuje na výkon faktoringu ako na špecifický druh služby. Klient za službu faktora platí cenu dohodnutú vo faktoringovej zmluve.

Zložky ceny faktoringu

1. Faktoringová provízia, ktorá zahrnuje prvú zložku pokrývajúcu faktoringovej spoločnosti náklady na spracovávanie faktoringu, odvíja sa od rozsahu a prácnosti činností spojených s faktoringom.
2. Druhú rizikovú zložku vyplývajúcu z prevzatia úverového rizika faktoringovou spoločnosťou - ako už bolo uvedené, táto sa odvíja od bonity dlžníka (niektoré zdroje uvádzajú hodnotu faktoringovej provízie až 3 % z menovitej hodnoty pohľadávok).
3. Faktoringový úrok/úrok - ide o odmenu za službu poskytovania faktoringu súvisiacu s prípravou, zaistením a realizáciou akéhokoľvek financovania zo strany faktora, ktorá je kalkulovaná ako úrok p. a.

Ďalšie poplatky:

Prečítajte si tiež: Podmienky regresného nároku

1. Úroky zo skutočných čiastok zaplatených faktorom klientovi - úroky sa účtujú zo skutočne čerpaného preklenovacieho úveru kontokorentným spôsobom z denných zostatkov, úrokové sadzby sa pohybujú na úrovni bežnej pre kontokorentné financovanie. Ide v podstate o zobrazenie nákladov na požičanie si faktora za účelom následného financovania klienta a jeho prirážku (používa sa aj pojem marža). Ak je faktorom banka, potom sa úrok odvíja od sadzby určenej pre medzibankové financovanie, t. j. napr. „úverovaní“ odo dňa prijatia do dňa splatnosti, t. j. Úrok = 100 000 x 80 % x 60 dní x (0,12 + 2) % p. a. : 360 = 282,66 €.
2. Faktoringový poplatok - účtuje sa za prevzatie správy pohľadávok vrátane monitorovania odberateľov, zabezpečenia inkasa a zasielania upomienok, výška poplatku je ovplyvnená hlavne predpokladanou výškou obratu, rizikovosťou odvetvia, ktorého sa pohľadávky týkajú a čiastočne prácnosťou. Faktoringový poplatok je určený v % z celkovej menovitej hodnoty skupiny postúpených pohľadávok, klientom s nízkym obratom sa účtuje najvyšší poplatok (napríklad 1,4 %), pri stúpajúcom obrate faktoringový poplatok klesá, konkrétna výška poplatku je stanovená individuálne. Poplatok je možné stanoviť aj odstupňovane, pokiaľ nie je klient schopný vývoj svojho obratu dopredu odhadnúť.
3. Poplatok za prevzatie rizika nezaplatenia (je potrebné zdôrazniť, že má logické opodstatnenie len v prípade neregresného faktoringu) - poplatok je stanovený percentuálne z celkovej hodnoty postúpených pohľadávok (napr. 0,2 %, 0,3 %).

Koncentrácia na odberateľa - číslo v %, ktoré pokiaľ je uvedené vo faktoringovej zmluve, tak znamená a vyjadruje maximálnu prípustnú koncentráciu na 1 odberateľa z hľadiska vyplateného predfinancovania, t. j.

Forfaiting

Podstatou forfaitingu je predaj strednodobej alebo dlhodobej (so splatnosťou od 90 dní) zabezpečenej pohľadávky voči zahraničnému odberateľovi vysokej menovitej hodnoty budúcim vývozcom (exportérom) dohodnutý pred vznikom pohľadávky (pred uskutočnením samotnej dodávky). Predaj pohľadávky sa uskutoční na základe uzavretej zmluvy v čase po vzniku pohľadávky, ale pred lehotou jej splatnosti, a to v špecializovanej spoločnosti vykonávajúcej forfaitingovú činnosť, ktorá sa zriekla spätného postihu v prípade, ak dlžník nezaplatí (neregresný prístup). Odkupujú sa jednotlivé pohľadávky, odkúpenie prebieha ihneď; cena za postúpenie je vyplácaná po znížení o cenu služby forfaitingu, t. j. po vykonaní započítania vzájomných pohľadávok.

Vo väčšine prípadov forfaitingovú činnosť vykonáva banka, prípadne jej dcérska spoločnosť alebo pobočka zahraničnej banky, v praxi výkon forfaitingu uskutočňujú aj rôzne obchodné spoločnosti. Základom forfaitingu rovnako ako faktoringu je postúpenie pohľadávky, cesia. Postupované sú pohľadávky zabezpečené (zabezpečovacím prevodom práva, zmenkou a pod.), ide zvyčajne o pohľadávky vysokej menovitej hodnoty, odberateľom (dlžníkom) je zahraničný subjekt. Forfaitingová zmluva sa uzatvára pred vznikom samotnej pohľadávky, t. j. pred vykonaním exportu. Vzhľadom na to, že pravý forfaiting predstavuje odkúpenie pohľadávky bez spätného postihu a preberané riziko je vysoké, súčasťou forfaitingu je požadovanie zabezpečenia pohľadávky niektorým zo zabezpečovacích inštrumentov (zmenky vlastné, cudzie, avalované alebo zaručené bankou, akreditívy s odloženou splatnosťou).

Práva a povinnosti v rámci forfaitingu sú určené vo forfaitingovej zmluve. Ide o dvojstranný právny akt, účastníkmi ktorého sú forfaiter a klient. Forfaitingovú zmluvu uzatvára forfaiter a klient, avšak daný právny vzťah sa dotýka tiež dlžníka, dochádza k postúpeniu pohľadávky, ktorá má u dlžníka formu záväzku. Záväzok nebude dlžník uhrádzať pôvodnému veriteľovi, ale forfaiterovi. Uzavretím faktoringovej zmluvy nastáva z hľadiska dlžníka zmena v osobe veriteľa. Forfaiting je jednou z alternatív financovania. Forfaitingová zmluva sa uzatvára pred vznikom samotnej pohľadávky. Klient (podnikateľ - exportér) v zmluve dohodne budúci predaj ešte nevzniknutej strednodobej alebo dlhodobej pohľadávky vo vysokej menovitej hodnote. Ihneď po vzniku pohľadávky, pred lehotou jej splatnosti predá pohľadávku forfaiterovi, ktorý za ňu zaplatí v krátkom časovom horizonte. V rámci forfaitingu zvyčajne dochádza k postúpeniu pohľadávky vznikajúcej voči zahraničnému odberateľovi, pričom pohľadávka je zabezpečená, forfaiter môže vyžadovať od klienta navyše aj poistenie pohľadávky. Základným modelom forfaitingu je postúpenie pohľadávky bez možnosti forfaitera pohľadávku klientovi vrátiť, v prípade nezaplatenia dlžníkom forfaiter sám pristupuje k jej vymáhaniu.

Financovanie klienta je zabezpečené okamžitým vyplatením menovitej hodnoty pohľadávky zníženej o cenu za forfaiting, vo výške ktorej sa vykoná započítanie vzájomných pohľadávok. Vyplatená pohľadávka až do momentu inkasovania pohľadávky forfaiterom má síce z pohľadu forfaitera charakter poskytnutého úveru, ktorý bude zaplatený dlžníkom (odberateľom), vo vzťahu ku klientovi však ide o okamžitý obchod, ktorého cenu, t. j. diskont, forfaiter stanovuje jednorazovo. Stanovenie úroku pre strednodobé a dlhodobé ciele je podstatne viac rizikovejšie ako pre krátkodobé ciele. Forfaiter kalkuluje a inkasuje za úverové riziko tiež v súvislosti so spôsobom nákladnosti jeho získavania zdrojov na tento účel. Výsledkom je určenie diskontnej sadzby. Predmetom forfaitingu sú len pohľadávky zabezpečené, a to z dôvodu eliminácie rizika na najnižšiu možnú mieru. Ak je miera rizika pre forfaitera neprijateľná aj po výkone zabezpečenia pohľadávky klientom, požaduje poistenie pohľadávky.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

Vzhľadom na to, že u forfaitera ide o podnikateľskú činnosť, vychádza pri kalkulácii ceny svojej služby z klasickej štruktúry kalkulačného vzorca, ktorý aplikuje na výkon forfaitingu ako špecifický druh služby. Klient za službu forfaitera platí cenu dohodnutú v zmluve.

Cena forfaitingu

Cena forfaitingu je daná diskontom, čiastkou, o ktorú je znížená menovitá hodnota pohľadávky. Diskontná sadzba - alebo tzv. refinančná sadzba forfaitingovej spoločnosti. V prípade požiadavky forfaitera pohľadávku poistiť vzniká klientovi aj náklad poistenia platený poisťovni.

Typy a druhy faktoringu a forfaitingu

Jednotlivé typy faktoringu sú v praxi vytvárané kombináciou možných súčastí faktoringovej zmluvy, pričom za rozhodujúcu možno považovať časť dojednania o bezregresnom alebo o regresnom postupe. Ide o súčasť faktoringovej zmluvy, ktorá ho definuje ako pravý (bez regresie) alebo nepravý (s možnosťou regresie) faktoring. Regresia, t. j. vrátenie pohľadávky nezaplatenej dlžníkom v určenej lehote, vedie k strate najvýznamnejšieho dôvodu klienta uzavrieť faktoringovú zmluvu.

Pravý a nepravý faktoring

• Pravý faktoring bez spätného postihu klienta (bez regresie) - riziko nezaplatenia je prenesené na príslušného faktora, to znamená, že faktor preberá pohľadávku a s ňou i riziko z nezaplatenia. Klient, ktorý príslušnú pohľadávku predal, nie je nijako postihnuteľný v prípade nezaplatenia dlžníkom, za čo zaplatí faktorovi príslušnú cenu. Ide o postúpenie pohľadávky v pravom slova zmysle.
• Nepravý faktoring so spätným postihom klienta (s regresiou) - ak nezaplatí pohľadávku primárny dlžník, faktor požaduje hodnotu nezaplatenej odkúpenej pohľadávky od klienta, riziko z nezaplatenia zostáva na strane klienta, faktor na seba preberá výlučne správu pohľadávok, ktorá je spojená aj s vymáhaním príslušných pohľadávok.

Ďalšie formy faktoringu

• Úplný faktoring je najrozšírenejšou formou faktoringu. Okrem faktoringu - odkúpenia pohľadávok a prevzatia rizika z ich nezaplatenia, obsahuje zabezpečenie všetkých služieb spojených s pohľadávkami.
• Dôverný faktoring znamená určitý výber odkupovaných pohľadávok, odmietanie pohľadávky na tovar s rizikom častých reklamácií, neposkytuje žiadne doplnkové služby, odmieta pohľadávky voči opakovane neplatiacim odberateľom. Časť pohľadávok sa odkupuje a časť nie - ten, ktorý pohľadávky predáva, si musí ich časť inkasovať sám.
• Tichý faktoring je faktoring, pri ktorom je faktor dlžníkovi neznámy, tento často dokonca ani nevie, že jeho pohľadávky voči nemu boli odpredané. Dlžník potom uhrádza pôvodnému vlastníkovi pohľadávky svoj záväzok a tento inkasovanú sumu postupuje banke alebo faktoringovej spoločnosti.
• Zjavný faktoring sa v praxi používa často v spojení s úplným faktoringom. Je opakom tichého faktoringu. O uzavretí faktoringovej zmluvy veriteľom je dlžník informovaný.

Regresné Právo v Kontexte Zdravotnej Starostlivosti

Právo postihu (tzv. regresné právo), ktorým je v danom prípade právo zdravotnej poisťovne uplatniť si voči tretej osobe nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, je hmotnoprávnym nárokom zdravotnej poisťovne.

Príklad z praxe

Navrhovateľka sa návrhom proti odporcovi domáhala zaplatenia 1 142,90 € titulom náhrady nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť. Okresný súd Trenčín návrh zamietol, odporcovi náhradu trov konania nepriznal a vyslovil, že sa mu vráti súdny poplatok z odporu vo výške 68,52 € prostredníctvom Daňového úradu Trenčín po právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že dňom 1.7.2005, kedy došlo k zániku navrhovateľky a jej pretransformovaniu na akciovú spoločnosť, boli uhradené náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pri porušení zdravia zavinením treťou osobou - odporcom vo výške 1 142, 90 €. Predmetom konania bolo posúdenie, či navrhovateľka má právny nárok na ich úhradu. Dospel k záveru, že v prípade nákladov na zdravotnú starostlivosť poskytovanú v dôsledku zavineného protiprávneho konania, ktoré bolo navrhovateľkou vynaložené od 1.7.2005 do 31.8.2005 nie je daný právny základ na uplatňovanie regresu proti odporcovi podľa § 57 ods. 1 zákona č. 273/1994 Z.z. Nie je to možné ani podľa § 420 Občianskeho zákonníka, pretože náklady navrhovateľky ako tretej osoby nemožno považovať za vecnú škodu a navrhovateľka vyplatením nákladov si plnila len svoje povinnosti zmluvným partnerom, teda nedošlo k porušeniu žiadneho predpisu a u navrhovateľky nedošlo k vzniku škody.

Verejná obchodná spoločnosť a ručenie

Verejná obchodná spoločnosť je osobná spoločnosť, v ktorej aspoň dve osoby (fyzická ako aj právnická) podnikajú pod spoločným obchodným menom a ručia za záväzky spoločnosti celým svojím majetkom. Maximálny počet spoločníkov nie je obmedzený. Táto právna forma má veľmi blízko združeniu, má však právnu subjektivitu. Verejná obchodná spoločnosť môže byť založená len na podnikateľské účely a nesmie vykonávať nepodnikateľskú činnosť.

Obchodné meno

Obchodné meno musí obsahovať označenie "verejná obchodná spoločnosť", ktoré môže byť nahradené skratkou "ver. obch. spol." alebo "v.o.s.". Ak obchodné meno obsahuje priezvisko aspoň jedného zo spoločníkov, postačí dodatok "a spol.". Ak obchodné meno spoločnosti tvorí priezvisko spoločníka a ten prestane byť spoločníkom, môže v.o.s. používať jeho meno ďalej len s jeho súhlasom (v prípade smrti len so súhlasom dediča).

Založenie a vznik

Verejnú obchodnú spoločnosť môžu založiť fyzická aj právnická osoba a zakladá sa spoločenskou zmluvou. Spoločenská zmluva musí obsahovať:

• obchodné meno a sídlo spoločnosti,
• určenie spoločníkov uvedením názvu a sídla právnickej osoby alebo mena a bydliska fyzickej osoby,
• predmet podnikania spoločnosti.

Na platnosť spoločenskej zmluvy sa vyžaduje úradne overený podpis spoločníkov. Napriek týmto minimálnym zákonným požiadavkám na obsah spoločenskej zmluvy, by mali spoločníci vo vlastnom záujme zvážiť riešenie nasledovných skutočností v spoločenskej zmluve:

• Prijímanie rozhodnutí v spoločnosti. Ak túto oblasť spoločníci nevyriešia v spoločenskej zmluve, bude platiť mechanizmus jednomyseľného súhlasu spoločníkov.
• Konanie v mene spoločnosti. Spoločenská zmluva by mala upraviť, kto a v akom rozsahu môže konať v mene spoločnosti, inak je oprávnený konať v mene spoločnosti každý zo spoločníkov. Dôležité je spomenúť rozdiel v pojmoch obchodné vedenie v.o.s. a konanie za spoločnosť navonok.
• Vklady do spoločnosti. V prípade, že sa spoločníci dobrovoľne rozhodnú vložiť do spoločnosti určité vklady - peňažné alebo nepeňažné, mali by v spoločenskej zmluve vyriešiť všetky súvislosti - omeškanie, predkupné právo a iné. Je dôležité upozorniť na fakt, že v.o.s. sa stáva vložením vkladu jeho vlastníkom danej veci (ak ide o nepeňažný vklad) a spoločník k nej stráca vlastnícke právo. Ak si chce nárok na obnovenie vlastníckeho práva do budúcnosti zachovať, je nutné upraviť túto skutočnosť v spoločenskej zmluve - predkupné právo.
• Delenie zisku. Ak v spoločenskej zmluve nebude upravená deľba zisku, zisk sa delí rovným dielom, bez ohľadu na prípadné vklady spoločníkov alebo iné skutočnosti.
• Prevod podielov. Vzhľadom na nejednoznačnosť výkladov zákona o možnosti prevodov podielov spoločníkov, by bolo vhodné upraviť túto oblasť v spoločenskej zmluve. Rovnako je dobré riešiť aj otázku pristúpenia nového spoločníka.
• Menovanie a odvolávanie štatutárnych zástupcov. Zákon neurčuje, kto menuje členov štatutárnych orgánov, malo by to byť upravené v spoločenskej zmluve.
• Vystúpenie zo spoločnosti. Mali by byť vyšpecifikované podmienky vystúpenia zo spoločnosti a tiež spôsob určenia vyrovnávacieho podielu.

Spoločnosť vzniká zápisom do obchodného registra. Návrh na zápis spoločnosti do obchodného registra podávajú a podpisujú všetci spoločníci.

Riadenie

Na obchodné vedenie spoločnosti je oprávnený každý spoločník, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Ak sa spoločníci rozhodnú sčasti alebo úplne poveriť jedného alebo viacerých obchodným vedením, ostatní toto oprávnenie v tomto rozsahu strácajú. Poverenie na obchodné vedenie je odvolateľné, ale pripúšťa sa aj neodvolateľné. V prípade odvolateľného poverenia na vedenie možno toto poverenie zrušiť dohodou ostatných spoločníkov. Spoločník poverený obchodným vedením je povinný informovať o všetkých záležitostiach obchodného vedenia ostatných spoločníkov. Každý spoločník je oprávnený nahliadať do všetkých dokladov spoločnosti.

Štatutárnym orgánom v.o.s. sú zo zákona všetci spoločníci. Právna úprava umožňuje nasledovné varianty:

• všetci spoločníci sú zároveň štatutármi a konajú spoločne,
• všetci spoločníci sú zároveň štatutármi a konajú samostatne,
• niektorí spoločníci sú zároveň štatutármi a konajú spoločne,
• niektorí spoločníci sú zároveň štatutármi a konajú samostatne,
• konateľom je osoba stojaca mimo spoločnosti - ak spoločníci prejavia takúto vôľu, môžu ustanoviť prokuristu na všetky právne úkony spojené s prevádzkou podniku.

Štatutárny zástupca zastupuje spoločnosť vo vzťahu k tretím osobám a preto ak nie je zhodný s osobou poverenou obchodným vedením, je nutné upraviť dôkladne vzťahy a kompetencie.

Rozdelenie zisku a znášanie straty

Ak táto oblasť nie je upravená v spoločenskej zmluve platia nasledovné skutočnosti. Zisk určený na rozdelenie sa delí medzi spoločníkov rovným dielom. Podiel na zisku určený na základe ročnej účtovnej závierky je splatný do troch mesiacov od jej schválenia. Ak sa delí zisk medzi spoločníkov rovným dielom, majú spoločníci nárok na úroky z hodnoty svojho splateného vkladu v dohodnutej výške, inak na úroky určené podľa § 502. Nárok na tieto úroky má prednosť pred nárokom na podiel na zisku podľa odseku 1 a vzniká aj pri strate zistenej ročnou účtovnou závierkou.

Riziká v tejto oblasti spočívajú najmä v tom, že spoločníci sa môžu v rôznej miere podieľať na dosahovaní zisku spoločnosti a ak tento fakt nezohľadnia v spoločenskej zmluve a pri tvorbe mechanizmu rozhodovania môže dochádzať k problémom.

Stratu zistenú ročnou účtovnou závierkou znášajú spoločníci rovným dielom. Aj túto skutočnosť je možné riešiť v spoločenskej zmluve iným spôsobom.

Zákaz konkurencie

Bez dovolenia ostatných spoločníkov nesmie spoločník podnikať v rovnakej oblasti, ako je predmet podnikania spoločnosti. Spoločenská zmluva môže upraviť zákaz konkurencie inak - rozšíriť aj zúžiť. V prípade, že dôjde k porušeniu zákazu konkurencie je spoločnosť oprávnená požadovať, aby osoba, ktorá zákaz porušila, vydala prospech z obchodu, pri ktorom porušila zákaz konkurencie, ako aj náhradu škody.

Ručenie

Verejná obchodná spoločnosť zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom. Spoločníci ručia za záväzky spoločnosti celým svojím majetkom spoločne a nerozdielne. Ručenie spoločníkov nastupuje zo zákona a na jeho vznik sa nevyžaduje písomné vyhlásenie o ručení. Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ktoréhokoľvek zo spoločníkov. Spoločníkovi, ktorý splnil záväzok spoločnosti a uspokojil pohľadávku veriteľa, vzniká regresný nárok voči ostatným spoločníkom. Ak zanikne účasť spoločníka za trvania spoločnosti, ručí len za záväzky, ktoré vznikli pred zánikom jeho účasti. Spoločník, ktorý do spoločnosti pristúpil, ručí aj za záväzky spoločnosti vzniknuté pred jeho pristúpením. Môže však požadovať od ostatných spoločníkov, aby mu poskytli náhradu za poskytnutie tohto plnenia a nahradili náklady s tým spojené. Po zániku spoločnosti ručia spoločníci do výšky svojho podielu na likvidačnom zostatku, ktorý dostali, najmenej do výšky, v akej ručili počas trvania spoločnosti. To znamená, že výmazom spoločnosti z Obchodného registra ručenie spoločníkov nezaniká.

Zrušenie a zánik

Zrušenie verejnej obchodnej spoločnosti nastáva uplynutím doby, na ktorú bola založená (ak bola založená na dobu určitú), rozhodnutím spoločníkov, resp. výpoveďou spoločníka, zánikom právnickej osoby, ktorá je spoločníkom, smrťou spoločníka, ak spoločenská zmluva nepripúšťa, aby sa spoločníkom stal dedič, rozhodnutím súdu, doručením exekučného príkazu na podiel spoločníka, zmenou spôsobilosti na právne úkony niektorého zo spoločníkov, z iných dôvodov určených v spoločenskej zmluve.

Ak spoločenská zmluva neurčuje inak, pri zrušení spoločnosti s likvidáciou majú spoločníci nárok na podiel na likvidačnom zostatku. Likvidačný zostatok sa rozdelí medzi spoločníkov najprv do výšky hodnoty ich splatených vkladov. Zvyšok likvidačného zostatku sa rozdelí medzi spoločníkov rovným dielom.

Zánik spoločnosti nastáva dňom výmazu z obchodného registra.

Primeranosť Regresnej Náhrady

Regresná náhrada má plniť výchovný a nie likvidačný účel, a má zohľadniť okolnosti, za ktorých došlo k vzniku škody. Primeranosť náhrady možno ustáliť skúmaním výšky sumy vyplatenej z titulu poistenia (pri zohľadnení, či ide o sumu konečnú alebo o sumu, ktorá sa v budúcnosti bude zvyšovať), zohľadnením okolností, za ktorých škoda vznikla, a tiež skúmaním osobných, zárobkových a majetkových pomerov toho, kto škodu spôsobil. Až posúdením týchto troch komponentov možno dospieť k záveru o tom, či regresná náhrada je primeraná. Aplikácia dvoch komponentov - výšky plnenia a miery jej percentuálneho zníženia a okolností, za ktorých došlo ku škode - nie je dostatočným podkladom pre záver o primeranosti regresnej náhrady. Je nevyhnutné aplikovať súčasne aj tretí komponent, t. j. konkrétne pomery toho, kto škodu spôsobil, lebo len tak možno dosiahnuť účel regresnej náhrady.

#

tags: #regresný #nárok #účtovanie #príklady