Rozdiel medzi zasielateľskou a komisionárskou zmluvou

V podnikateľskom prostredí sa často využívajú rôzne typy zmlúv na zabezpečenie obchodu a služieb. Medzi zmluvy obstarávateľského charakteru patria najmä zmluva o obchodnom zastúpení, zmluva o sprostredkovaní, mandátna zmluva, komisionárska zmluva, ale aj zmluva príkazná. Dve z týchto zmlúv, zasielateľská a komisionárska, majú svoje špecifiká a rozdiely, ktoré je dôležité poznať pre správne uplatnenie v praxi.

Obstarávateľské zmluvy

Obstarávateľské zmluvy sú bežne používané nielen v obchodnom styku, ale aj v rámci súkromnoprávnych vzťahov, pričom ich spoločným znakom je zastúpenie osoby pri obstaraní určitej záležitosti, či už v jej mene a/alebo na jej účet. Obchodný zákonník upravuje štyri základné druhy zmlúv o zastúpení medzi podnikateľmi, konkrétne ide o zmluvu o obchodnom zastúpení, zmluvu o sprostredkovaní, mandátnu zmluvu a komisionársku zmluvu. Vo všetkých štyroch prípadoch je predmetom zmluvy obstaranie určitej obchodnej záležitosti (obchodu), resp. príležitosti k uzavretiu obchodu. Na základe zmluvy o obchodnom zastúpení obchodný zástupca vyvíja činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv alebo priamo uzatvára obchody (zmluvy) v mene zastúpeného, pričom ide o sústavnú činnosť (t.j. nie len jednorazové dojednanie obchodu). Na to, aby obchodný zástupca uzatváral obchody, resp.

Komisionárska zmluva

Komisionárskou zmluvou komisionár zariaďuje obchodnú záležitosť pre komitenta na jeho účet, ale vo vlastnom mene (uvedené znamená, že vzťahy vznikajú medzi komisionárom a treťou osobou, nakoľko konaním komisionára komitentovi nevznikajú práva ani povinnosti voči tretím osobám), čo je zároveň základným rozdielom oproti mandátnej zmluve. Osobitosťou zmluvy o obchodnom zastúpení je, že obchodným zástupcom môže byť iba osoba, ktorá podniká v oblasti, ktorej sa zariadenie obchodnej záležitosti týka, pričom zákon vyžaduje pre dojednanie zmluvy písomnú formu. Nakoľko ide o obchodnoprávne vzťahy, čo znamená, že spravidla dochádza k uzatvoreniu vyššie uvedených obstarávateľských zmlúv v rámci výkonu podnikateľskej činnosti konkrétnych subjektov, všetky zmluvy sú odplatné, pričom zástupcovi môže vzniknúť nárok na odmenu (províziu) i) vykonaním činnosti, na ktorú bol povinný bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok (mandátna zmluva), ii) po zariadení určitej obchodnej záležitosti (komisionárska zmluva), iii) zaobstaraním príležitosti uzavrieť určitú zmluvu (zmluva o sprostredkovaní, pokiaľ nebolo dohodnuté, že nárok vzniká až splnením záväzku zo sprostredkúvanej zmluvy), iv) za uskutočnené obchody a podľa ich rozsahu (zmluva o obchodnom zastúpení).

Príkazná zmluva

Takmer totožný zmluvný typ ako mandátnu zmluvu upravuje aj Občiansky zákonník, a to príkaznú zmluvu. Prvý rozdiel je v zmluvných stranách, mandátna zmluva počíta s podnikateľmi, pričom v príkaznej zmluve pôjde spravidla o nepodnikateľský subjekt, ktorý obstaráva určitú záležitosť alebo vec. Predmetom mandátnej zmluvy je obstaranie obchodnej záležitosti, čo pri príkaznej zmluve nie je pravidlom (t.j. nemusí ísť o obchodnú záležitosť, ale môže). Pri mandátnej zmluve ide vždy o priame zastúpenie mandanta (v mene zastúpeného na jeho účet), ale pri príkaznej zmluve je možné aj nepriame zastúpenie (vo vlastnom mene na cudzí účet).

Rozdiely a použitie zmlúv

Vyššie uvedené rozdiely v základných obstarávateľských zmluvách môžu napomôcť k výberu najvhodnejšej zmluvy pre konkrétnu situáciu, avšak je potrebné upozorniť na to, že väčšina zákonných ustanovení obsiahnutých v obchodnom zákonníku vo vzťahu k obstarávateľským zmluvám je dispozitívna, teda strany majú tiež možnosť upraviť si obsah práv a povinností podľa vlastného uváženia, resp. môžu uzavrieť tzv. z 5. zákona. predpisov občianskeho práva.

Prečítajte si tiež: Pohľad na súčasnú generáciu a jej správanie

Prečítajte si tiež: Tipy na úspešné zdieľanie príspevkov na sociálnych sieťach

Prečítajte si tiež: Denné svietenie a bezpečnosť

tags: #zasielateľská #zmluva #vs #komisionárska #zmluva #rozdiel