
Mnohí z nás už obdivovali ohybnosť gymnastov alebo jogínov v náročných polohách. Avšak, nadmerná pohyblivosť kĺbov, známa ako hypermobilita, nemusí byť vždy výhodou a môže viesť k rôznym zdravotným problémom. Tento článok sa zameriava na problematiku hypermobility, jej príčiny, prejavy, diagnostiku, liečbu a možnosti prevencie.
Slovo "hyper" znamená viac a "mobilný" znamená pohyb. Hypermobilita sa teda popisuje ako nadmerná kĺbna pohyblivosť v zmysle aktívneho, ale aj pasívneho pohybu v kĺbe. Zlou mobilitou - tzv. hypermobilitou nazývame stav, kedy je kĺb veľmi laxný (voľný). Hypermobilné kĺby sa dokážu ohnúť za hranicu typického rozsahu pohybu. Syndróm hypermobility kĺbov je stav, keď sú kĺby nadmerne mobilné (hypermobilné). Hypermobilita je pomerne častá odchýlka, vyskytuje sa u 8 až 21 % detí vo veku od 5 do 17 rokov, s vekom postupne mizne a u dospelých je výskyt okolo 5 %. Štatisticky je preukázané, že u dievčat sa s týmto syndrómom stretávame častejšie než u chlapcov.
Jednoznačná príčina nadmernej kĺbnej voľnosti nie je doteraz presvedčivo objasnená, preto v medicíne toto ochorenie zaraďujeme k tzv. idiopatickým, teda vzniknutým z neznámej príčiny. Hypermobilita je porucha kolagénu v kĺboch, kedy sú kĺby nadmerne uvoľnené. S tým súvisí aj hyperlaxicita, teda zvýšená voľnosť väziva. Môže sa vyskytovať v rámci celkových ochorení spojivového tkaniva, ale častejšie sa s ňou stretávame ako so samostatnou jednotkou bez pridruženého ochorenia. Opakovane býva výskyt hypermobility popisovaný u viacerých členov rodiny, takže určitú rolu vo vzniku ochorenia zohráva pravdepodobne aj genetika. U geneticky podmienenej hypermobility ide o poruchu kolagénu, čo spôsobuje zmenu v tkanive, ktoré je viac uvoľnené. Môže však vzniknúť aj sekundárne, napríklad pri určitých športoch ako sú gymnastika, balet či joga, kde sa vyžaduje väčší rozsah pohybu. Tiež môže nastúpiť po úrazoch, alebo vplyvom hormonálnych zmien najmä v tehotenstve. U dievčat sa vyskytuje častejšie ako u chlapcov.
Medzi ďalšie možné príčiny patria:
V zriedkavých prípadoch sa hypermobilné kĺby vyskytujú ako dôsledok iných zdravotných komplikácií:
Prečítajte si tiež: Zlepšite svoje zdravie rehabilitáciou
Samotná hypermobilita môže byť pre niektoré povolania aj istou výhodou. Huslisti, gymnasti a tanečníci určite využijú nadmernú pohyblivosť svojich kĺbov. V bežnom živote nadmerná pohyblivosť kĺbov môže a nemusí spôsobovať problémy.
Ak sa však už bavíme o hypermobilnom syndróme, tak prvým príznakom, ktorý privádza pacienta k lekárovi, býva práve bolesť kĺbov. Bolesť môže byť lokalizovaná v hypermobilnom segmente alebo je sekundárne prenesená do šliach a iných mäkkých tkanív. Z postihnutých kĺbov je na prvom mieste kolenný kĺb, ďalej malé ručné kĺby, bedrový, lakťový a členkový. Bolesť môže vychádzať priamo z kĺbu, ale aj z okolitých svalov a šliach, keďže práve tie musia zápasiť s nadmernou voľnosťou väzov. Problémy sa zhoršujú pri dlhom státí, chodení či pri nesprávnom držaní tela, kedy je váha tela nesprávne rozložená a zbytočne preťažujeme niektorú oblasť viac. Bolesti kĺbov, šliach či natrhnuté väzy môžu mať príčinu v poruche kolagénu. Pomôcť môže pravidelný a správny pohyb.
Medzi ďalšie príznaky hypermobilného syndrómu patria:
Pre diagnostiku tohto syndrómu je dôležité v prvom rade vylúčenie iného ochorenia. Priama diagnostika hypermobility je daná vyšetrením určitých kĺbov. Na testovanie hypermobility využívame niekoľko klinických testov ako napr. Na stanovenie diagnózy hypermobilného syndrómu sa najčastejšie sa používa škála Beighton and Horan score, v ktorej je vyšetrenie kĺbov bodované a podľa súčtu bodov je určený stupeň a závažnosť hypermobility. Hodnotíme vždy obidve končatiny. Za každý úkon je možné dostať jeden bod, maximum bodov v škále je 9.
Zo sledovaných znakov je to napríklad:
Prečítajte si tiež: Liečba a rehabilitácia po špirálovej zlomenine stehennej kosti
Ak zisťujete, či máte hypermobilné kĺby, vyskúšajte 5 nasledujúcich testov, ktoré vám napovedia Beighton skóre:
Ak sa vám hypermobilita potvrdí, nezúfajte. Liečba je volená konzervatívne, pohybom. Na syndrómy hypermobility neexistuje žiadny univerzálny liek. Vyhliadky závisia predovšetkým od celkového zdravia človeka, liečebného režimu, ale predovšetkým od typu hypermobility, ktorú má. Vo väčšine prípadov sa liečba zameriava skôr na zvládnutie príznakov ako na základné ochorenie. Liečba hypermobility nie je potrebné riešiť medikamentami ani operatívne.
Niektoré možnosti liečby zahŕňajú:
Z hľadiska terapie sú dôležité stabilizačné cvičenia v správnom centrovanom postavení v jednotlivých segmentoch s nácvikom správnych pohybových stereotypov s dôrazom na trupovú stabilitu. Cvičiť treba pravidelne, aby sa vybudovali správne pohybové návyky. Súčasne treba posilniť svaly, ktoré stabilizujú kĺby v správnej polohe. Pozornosť je nutné venovať hlbokému stabilizačnému systému so správnym držaním tela v sede aj v stoji a pri rôznych pohybových aktivitách. Na posilnenie stredu tela možno využiť aj rôzne nestabilné plošiny i balančné cvičenia. Nevhodné sú švihové cviky, ktoré ešte zväčšujú rozsah pohybu. Pri naťahovaní sa je správne „nevyťahovať“ končatinu z kĺbu, ale udržať kĺb v centrovanom postavení. Skrátené svaly je dôležité uvoľniť jemne a v krajných polohách nezväčšovať rozsah pohybu.
Ak sa vám hypermobilita potvrdí, nezúfajte. Liečba je volená konzervatívne, pohybom. fyzioterapeut po dôkladnom zvážení "ušije na mieru" cvičebný plán. Strach o ohybnosť mať nemusíte.
Prečítajte si tiež: Moderné rehabilitačné metódy
O tom, ako veľmi vás bude hypermobilita v živote obťažovať a obmedzovať, môžete z veľkej časti rozhodnúť práve vy. Ľudské telo nie je naprogramovaný stroj a niekedy bohužiaľ nefunguje tak, ako by sme si predstavovali. Pri liečbe tohto syndrómu je dôležité pochopiť, že bez samotnej snahy pacienta nie je možné nič zlepšiť a dané problémy sa budú len stupňovať.
Či už trpíme hypermobilitou, alebo nie, treba dodržiavať určité zásady, ktoré pomáhajú udržiavať kĺby zdravé či umožňujú predchádzať zhoršovaniu zdravotného stavu.
Ďalšie odporúčania:
Medzi nevhodné športy radíme také, pri ktorých dochádza k náhlym zmenám smeru pohybu alebo rotáciám - tenis, hádzaná, volejbal, futbal, gymnastika, balet a tanec. Vždy je ale potrebné individuálne športy vyskúšať a odsledovať si, či sa vám pri danom športe problémy zhoršujú, alebo nie. Za ideálne sa považuje plávanie, turistika a cyklistika. Pri plávaní sa však treba vyhýbať štýlu prsia, pretože záber nohami namáha kolenné väzy. Pri behu sa odporúčajú kratšie kroky, pretože pri dlhých bežeckých krokoch je tendencia k väčšiemu “prelomeniu” kolien, čo je u hypermobility, samozrejme, nežiadúce. Pri posilňovaní vo fitnescentrách je nutné zvoliť správnu techniku cvičenia. Pred plnou záťažou je potrebné sa pomaličky rozcvičiť a postupne pridávať ľahšiu záťaž a cielene cvičiť potrebné svalové skupiny.
tags: #rehabilitacia #syndróm #hypermobility