Rehabilitácia telesne postihnutých: Druhy a postupy

Rehabilitácia telesne postihnutých je komplexný proces zameraný na zlepšenie kvality života a integráciu osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti. Zahŕňa rôzne druhy a postupy, ktoré sa prispôsobujú individuálnym potrebám a možnostiam každého jednotlivca.

Sociálna rehabilitácia

Sociálna rehabilitácia je zameraná na zabezpečenie zručností a schopností, ktoré umožnia človeku čo najlepšie fungovať v prostredí, kde žije. S týmto pojmom sa často stretávame v oblasti sociálnej práce a poskytovania sociálnej podpory a sociálnych služieb.

Habilitácia a rehabilitácia: V súčasnosti sú názvy habilitácia a rehabilitácia nejednoznačné. Často nie je jasné, ako máme tieto pojmy správne definovať. Rozdielnosť týchto vyjadrení je aj medzi podporou jednotlivých cieľových skupín v sociálnych službách.

Habilitácia vo všeobecnosti predstavuje rôzne druhy služieb a podpory s cieľom dosiahnutia čo najväčšej samostatnosti v bežnom živote. Proces habilitácie, kým sa dosiahnu stanovené ciele, je väčšinou dlhodobý. Zároveň sa predpokladá, že sa doň zapoja aj blízke osoby, tiež podporný personál - profesionáli. Postupy a metódy habilitácie by mali byť prispôsobené potrebám daného prijímateľa sociálnych služieb a mali by vychádzať z jeho možností a schopností.

Pojem rehabilitácia v povedomí bežných ľudí najčastejšie súvisí so zdravotnou rehabilitáciou. Ide hlavne o opätovné získavanie schopností a zručností, ktoré človek už v minulosti mal.

Prečítajte si tiež: Poradenstvo a rehabilitácia pre ľudí s telesným postihnutím

Komplexný model rehabilitácie v sebe zahŕňa zdravotné, vzdelávacie, pracovné, individuálno-psychologické i sociálne aspekty. Vychádzame z toho, že každý človek je spoločenská bytosť a každú činnosť vykonáva aj ako súčasť nejakej spoločenskej skupiny a pre skupinový osoh. Takéto najširšie vnímanie sociálnej rehabilitácie pomáha kombinovať jednotlivé aspekty habilitácie i rehabilitácie. Tiež získavať rozlične orientovaným odborníkom, občianskym združeniam a záujmovým skupinám angažujúcim sa v oblasti sociálnej rehabilitácie finančnú a organizačnú podporu z rôznorodých verejných či iných sociálnych programov.

Programy sociálnej rehabilitácie osôb so zdravotným postihnutím sú natoľko komplexné, že ich nemožno spájať s jedným rezortom alebo jednou inštitúciou. Napriek tomu, najmä z normatívnych dôvodov, sa ukazuje ako prospešné bližšie poznať špecifické možnosti, ktoré v tejto oblasti poskytujú jednotlivé rezorty a ich rezortná legislatíva. Normatívne dôvody vyplývajú zo štruktúry právnych systémov, sektorov, legislatívy a s tým spojeným financovaním.

Sociálna rehabilitácia predstavuje časovo ohraničené, plánované a koordinované procesy s jasnými cieľmi a prostriedkami. Rôzni účastníci spolupracujú pri poskytovaní konkrétnej podpory prijímateľovi sociálnych služieb tak, aby sa získali čo najvyššie funkčné schopnosti, zručnosti, samostatnosť a účasť v bežnom živote. Sociálnu rehabilitáciu v rámci krízovej intervencie musíme vnímať ako nástroj, ktorý je možné využívať vo všetkých troch prístupoch riešenia nepriaznivej sociálnej situácie. V takom prípade ide o prevenciu, krízovú intervenciu, ako aj o bývanie a podporu. V každom z týchto krokov je tento nástroj orientovaný na podporu a prípravu jednotlivcov v tom, aby získali dostatočné zručnosti na to, aby mohli fungovať čo najsamostatnejšie. Plánovanie procesu rehabilitácie je takmer totožné s individuálnym plánovaním.

Zákon č. 448/2008 o sociálnych službách v paragrafe 21 definuje sociálnu rehabilitáciu. Tá sa zabezpečuje rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivovaním schopností a posilňovaním viacerých návykov. Najčastejšie pri sebaobsluhe či pri úkonoch starostlivosti o domácnosť. Ak je klient odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, sociálna rehabilitácia je zameraná na konkrétne činnosti. Ide najmä o nácvik používania pomôcky, nácvik prác v domácnosti, nácvik priestorovej orientácie a samostatného pohybu. Poslaním sociálnej rehabilitácie je poskytovanie podpory pri získavaní čo najvyššej miery sebestačnosti a integrácie do spoločnosti.

Praktické aspekty sociálnej rehabilitácie

Tento výcvik je potrebné rozdeliť na dve samostatné činnosti, ktoré sú rovnako dôležité. V interiéri zabezpečujeme nácvik samostatnej chôdze po vopred stanovenej trase, ktorá sa dá obmieňať. Vždy je však potrebné klienta vopred informovať o všetkých prekážkach, aby nebol dezorientovaný.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o telesne postihnutých

Výcvik v exteriéri je viacvrstvový. Začíname s výcvikom samostatného pohybu po blízkom okolí. V prípade presunu viacerých osôb poverujeme vybraného klienta, aby viedol skupinu, samozrejme pod dohľadom sociálneho pracovníka.

Rozvoj a tréning poznávacích schopností je komplexná činnosť zasahujúca do všetkých sfér bežného života. Zabezpečovať sa musí kontinuálne počas celého dňa, mnohokrát neformálnym spôsobom. Do tejto kategórie patrí aj poznávanie farieb, určovanie množstva, miery a váhy či charakteristika počasia a obliekanie sa podľa toho. Sem zaraďujeme aj riešenie jednoduchých matematických úloh či hospodárenie s peniazmi. Drvivú väčšinu vonkajších vnemov prijímame prostredníctvom zraku, sluchu a hmatu. Vekom tieto orgány strácajú svoju kvalitu. Pri zdravotnom postihnutí do tohto procesu môžu vstupovať aj ďalšie negatívne faktory, a to bez ohľadu na vek. Konkrétne ide o to, aby mal klient správne okuliare a s ich pomocou dokázal efektívne spracovávať zrakové vnemy.

Komunikácia nie je len hovorené slovo, ľudia môžu svoje myšlienky vyjadrovať aj inými spôsobmi. Predstavte si prvý kontakt s neznámym domorodým kmeňom. „Rozprávať“ sa dá aj s pomocou rôznych predmetov, obrázkov a symbolov. Jednou z podôb komunikácie je aj písomný prejav, preto nácvik písma či tréning písomného prejavu je tiež žiaducou aktivitou.

Duševné pohnutie (vzrušenie) môže mať pozitívnu i negatívnu podobu, takže tú prvú treba zvýrazňovať a tú druhú utlmovať. A to je úloha cvičení, ktoré sa v rámci sociálnej rehabilitácie v tejto oblasti uplatňujú. Autoagresia, zlosť, ale aj prejavy smútku nie sú žiaduce emócie. No hlavne u časti starších ľudí je to bežná forma správania sa, pretože sa urážajú, durdia aj pri bežnej komunikácii. Podporovanie citovej väzby k rodičom, súrodencom, k členom rodiny môže vyvolávať kladné i záporné emócie.

Oblasť spoločenského správania rozdeľujeme na sféru osvojovania si návykov spoločenského správania a na oblasť budovania vzájomných vzťahov. Ide o veľmi blízke prejavy vzájomných kontaktov, no z určitého pohľadu sú to samostatné kategórie. Budovanie dvojstranných vzťahov má všeobecný rozmer spoločenského správania sa na verejnosti. Osobnostný rozmer má budovanie vzájomných vzťahov s rodinnými príslušníkmi, známymi, medzi klientmi, vo vzťahu k pracovníkom domova. Nácvik v tejto oblasti je súčasťou každodenného života v zariadení sociálnych služieb. Konkrétne totiž ide o samostatnosť pri zabezpečovaní osobnej hygieny, úprave lôžka, príprave stolovania, pri chystaní nápojov. Nakupovanie patriace do tejto oblasti budovania aj nových návykov si vyžaduje kooperáciu viacerých postupov. V prvom rade je potrebné vedieť, čo daný obchod ponúka, potom nasleduje výber tovaru a nakoniec jeho zaplatenie.

Prečítajte si tiež: Zlepšite svoje zdravie rehabilitáciou

Cvičenie je základom aktivít, ktoré súvisia s oblasťou fyzického vývinu. Azda najčastejšie sú plánované zdravotné prechádzky, ktoré môžu byť kombinované s krátkymi poklusmi. Dôležité je v tejto súvislosti uvedomiť si kategóriu klientov, s ktorými sociálna pracovník rieši dané úlohy. V čase, kedy sa nedá chodiť vonku (dážď, zima), sú veľmi atraktívne skupinové cvičenia. Ich obsahová charakteristika sa môže upravovať podľa jednotlivých cvičencov. Pre tých, ktorí radšej posilňujú individuálne, sú k dispozícii trenažéry chôdze a stacionárne bicykle.

Legislatívny rámec sociálnej rehabilitácie

Pri osobách so zdravotným postihnutím ide hlavne o ich integrácie do spoločnosti. Vychádzať musíme z Ústavy SR, ktorá v čl. 12 ods. 2 zaručuje všetkým rovnaké práva a slobody bez ohľadu na pohlavie, rasu… alebo iné postavenie. Na spomínané ústavné princípy nadväzujú viaceré ďalšie legislatívne normy slovenského vnútroštátneho práva. Uveďme dve najdôležitejšie. Zákon 448/2008 o sociálnych službách upravuje právne vzťahy pri ich poskytovaní. Rieši tiež financovanie sociálnych služieb a dohľad nad ich poskytovaním. Spomeňme aj Zákon č. 447/2008 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

Slovensko ako súčasť Európskej únie musí dodržiavať aj právne normy schválené jej orgánmi. Jednou z najdôležitejších je Charta základných práv Európskej únie, ktorá bola prijatá v decembri roku 2009. Podľa čl. 21 ods. 1 Charta zakazuje akúkoľvek diskrimináciu, včítane dôvodu zdravotného postihnutia. Slovensko rovnako musí akceptovať aj medzinárodné normy, zmluvy ktorých ratifikovalo. Medzi ne patrí aj Dohovor o právach ľudí so zdravotným postihnutím, ktorý Organizácia spojených národov prijala v roku 2006. Slovensko ho ratifikovalo v roku 2010. Avšak mnohé jeho ustanovenia ani po desiatich rokoch Slovensko nedodržiava a poškodzuje tak mnohé oprávnené nároky ľudí so špecifickými potrebami. Rovnako je v niektorých častiach ignorovaná aj legislatíva Európskej únie.

Ucelená rehabilitácia a jej prvky

Ucelená rehabilitácia zahŕňa komplexný prístup k rehabilitácii, ktorý integruje rôzne prvky:

1. Liečebná rehabilitácia
2. Pracovná rehabilitácia
3. Pedagogická rehabilitácia
4. Sociálna rehabilitácia

Liečebná rehabilitácia

Liečebná rehabilitácia spočíva v lekárskom odstraňovaní postihnutia orgánového alebo funkčného defektu:

• medikamentóznou terapiou, pri psychických a psychosociálnych narušeniach aj psychoterapiou a psychokorekciou
• podpornou liečbou - fyzikálna, vodoliečba, liečebná TV a liečebnou prácou (ergoterapiou).

Cieľom liečebnej rehabilitácie je obnova alebo náhrada porušenej funkcie, ktorá v rámci procesu rehabilitácie osoby so zdravotným postihnutím vytvorí základné predpoklady pre jej integráciu.

Pracovná rehabilitácia

Pracovná rehabilitácia sa zaoberá rehabilitáciou, odstránením diskriminácie a rovnosťou príležitostí. Medzinárodná organizácia práce (ILO) sa venuje tejto oblasti. Na Slovensku boli základy riešenia zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím položené v roku 1996 Koncepciou politiky zamestnanosti. Liečba prácou je zameraná na rozvoj manuálnych zručností a sociálnych spôsobilostí. Napomáha obnovovať schopnosti, ktoré boli narušené alebo stratené v dôsledku traumy, choroby alebo vrodeného postihnutia, a tak opätovne buduje samostatnosť človeka.

Pri pracovnej rehabilitácii rozlišujeme:

• Poradenstvo pre voľbu povolania
• Príprava na prácu
• Sprostredkovanie
• Vytváranie vhodných podmienok na výkon zamestnania

Chránené dielne: Sú to pracoviská zriadené právnickou alebo fyzickou osobou, v ktorých pracuje najmenej 50 % občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Výrobný program je prispôsobený zdravotnému stavu zamestnancov.

Podporované zamestnávanie: Cieľom je pomôcť občanom so zdravotným postihnutím prekonávať prekážky spojené s nástupom do práce a adaptáciou na nové prostredie. Štát zvýhodňuje zamestnávateľov, ktorí prejavia záujem o podporované zamestnávanie. Naopak, ak zamestnávateľ nezamestná povinný podiel zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou, odvádza odvod do štátneho rozpočtu.

Pedagogická rehabilitácia

Pedagogická rehabilitácia má pomôcť ľuďom s postihnutím dosiahnuť čo najvyššiu úroveň osobného rozvoja, získať zručnosti potrebné na nezávislý, prípadne samostatný život a pomôcť k nadobudnutiu schopností riešiť každodenné problémy a sociálnu, pracovnú a kultúrnu integráciu postihnutého do spoločnosti.

Sociálna rehabilitácia (opakované zdôraznenie)

Predmetom sociálnej rehabilitácie nie je iba človek s postihnutím, ale aj jeho vzťahy k prostrediu. Jej základné úlohy:

• Zabezpečovať pracovné miesta pre osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou, potrebné úpravy pracoviska, bývania a dopravy do zamestnania.
• Zabezpečovať ich záujmové, kultúrne a športové činnosti, monitorovanie a podpora kvality života.

Princípy sociálnej rehabilitácie:

• Zásada aktivácie:
  • Postupná zmena človeka s postihnutím na subjekt rehabilitácie.
  • Zapájanie ľudí s postihnutím do funkcií kvalifikovaných inštruktorov a expertov.
  • Vytváranie podmienok na autorehabilitáciu.
• Zásada tesnej zomknutosti všetkých zložiek rehabilitácie: liečebnej, sociálnej a pracovnej.
• Zásada uplatnenia reedukačných postupov: požaduje používanie a rozvoj poškodených a náhradných funkcií.
• Zásada rozvíjania technických podmienok rehabilitácie: požaduje úpravu prostredia, odstraňovanie fyzických prekážok, použitie protetiky, pomôcok.
• Zásada skupinového pôsobenia: vyžaduje používanie skupinových foriem sociálnej rehabilitácie a ovplyvňovanie jedinca neformálnou rehabilitačnou skupinou.
• Zásada diferencovaného prístupu a individuálneho pôsobenia: požaduje vyrovnávanie nedostatkov pôsobenia prostredníctvom diferencovaného prístupu rešpektujúcim individuálne zvláštnosti.

Proces a prostriedky sociálnej socioterapie

Socioterapia je zameraná na nápravu alebo usmernenie vzťahov jedinec-komunita a naopak, posilnenie statusu jedinca, rodiny, minoritnej skupiny prostredníctvom prípadovej štúdie. Prostriedky pomoci môžu mať materiálny, informačný, organizačný, pracovný a iný charakter. Techniky majú skôr taktický charakter. Ku kľúčovým prostriedkom radíme pedagogické, psychologické a osvetové prostriedky, ako aj podporné prostriedky pracovnej rehabilitácie a v neposlednom rade depistáže, diagnostiky, kontroly.

Špecifické terapie v sociálnej rehabilitácii:

• Ergoterapia: Liečebný postup vychádzajúci z poznatkov, že poškodený orgán sa lieči cvičením určitých svalových skupín hravou formou. Pre ergoterapiu detí je nevyhnutnou metódou spojenie slova, zrakovej a pohybovej predstavy. Nevyhnutnou metódou učenia je použitie špecifických pomôcok, usmerňovanie a dopomáhanie.
• Muzikoterapia
• Dramatoterapia
• Arteterapia
• Hipoterapia
• Canisterapia

Metódy a techniky sociálnej rehabilitácie

• Metóda reedukácie: Súhrn postupov zameraných na využívanie a rozvoj uchovaných potencií poškodenej funkcie. Teda postupy zacielené na rozvoj, zlepšenie tých funkcií, ktoré sa v dôsledku orgánového poškodenia nerozvinuli. Dôležité je rozvíjať postihnuté funkcie čo najskôr, teda najlepšie už v predškolskom veku alebo čím skôr od vzniku postihnutia alebo narušenia. Dôležité je tiež použitie vhodných techník. U nepočujúcich plní kompenzačné ciele. Patria sem:
  • Technika hovoreného slova: tvorí podstatnú časť persuázie - presvedčovania a vysvetľovania.
  • Technika meditácie
  • Technika pohybového rozvoja a orientácie
  • Technika rehabilitačného pôsobenia pracovnými činnosťami (od sebaobslužných činností cez domáce práce, rôzne záujmy, koníčky až po pracovnú prípravu a pracovné techniky)
  • Techniky rekreácie a rekondície prepojené s technikami situačných hier a aplikáciou humoru + technika súťaživosti formou individuálnou, skupinovou, krátkodobou/dlhodobou, ambulantnou, terénnou, pobytovou, semirezidenciálnou, zážitkovou.

Zámery sociálnej rehabilitácie:

• Sociálna rehabilitácia je proces učenia sa žiť v spoločenstve ľudí nezávislý život, proces prekonávania znevýhodnení v individuálnych aj v spoločensky významných činnostiach.
• Je to proces prevencie a odstraňovania bariér.
• Konečným výsledkom je prijatie seba samého v kontexte s prostredím, životná pohoda a v najvyššom stupni tiež integrácia.

Vyrovnávanie sa rodičov s vývinovými poruchami detí

• Akceptovanie dieťaťa
• Odmietavá reakcia (popieranie faktu)
• Nadmerné ochranárstvo (hyperprotektivita)
• Skryté zavrhovanie.

Integrácia a inklúzia

• Integrácia: Spojenie určitých častí do jedného celku. Vyjadruje proces scelenia, ucelenia, zjednotenia. Sociálna integrácia je otázkou sociálnych vzťahov, môžeme ju považovať za cieľ, ale aj za prostriedok vzájomného vzťahu medzi ľuďmi. Tým, že človek získava možnosť zúčastňovať sa niečoho, vstupovať do interpersonálnych vzťahov, osvojí si spôsob, ako vystupovať v týchto vzťahoch.
• Inklúzia: Definovaná ako vyšší stupeň integrácie postihnutých alebo znevýhodnených jedincov do spoločnosti.

Podmienky rozvoja sociálnej rehabilitácie

• Rodina a jej vplyv na človeka so zdravotným postihnutím
• Inštitúcie rehabilitácie: rehabilitačné centrá, DSS, špeciálne školy zahŕňajúce aj voľno-časovú rehabilitáciu, kultúru, šport a pod.
• Inžiniering: pomocou protetických, kompenzačných a reedukačných pomôcok rozvíja schopnosti občanov so zdravotným postihnutím (úprava obytných plôch, kompenzačné pomôcky a pod.)

Modely skúmania zdravotného postihnutia

• Medicínsky model ZP
• Sociálny model ZP

Stupne socializačného modelu

• Integrácia: Plné začlenenie osoby so zdravotným postihnutím do spoločnosti, predpokladá nezávislosť, samostatnosť osoby so zdravotným postihnutím.
• Adaptácia: Nižší stupeň socializácie, ide o individuálnu schopnosť človeka s handicapom prispôsobiť sa sociálnemu prostrediu.
• Utilita: Ide len o upotrebiteľnosť, kde sú schopnosti osoby so zdravotným postihnutím do značnej miery obmedzené, takáto osoba nie je samostatná a je závislá na iných ľuďoch.
• Inferiorita: Najnižší stupeň socializácie, ide o nepoužiteľnosť, kedy osoby so zdravotným postihnutím potrebujú pomoc aj pri najzákladnejších životných potrebách a tým disponujú vysokým stupňom odkázanosti na pomoc inej osoby.

Metódy a techniky reedukácie

Sociálno-rehabilitačné kurzy na obnovu fyzických a psychických síl (kurzy na zlepšenie mobility a priestorovej orientácie), na zlepšenie jemnej motoriky, kurzy asertivity, kurz poradenstva a sebaobhajoby ľudských práv (týka sa ho aj odstraňovanie architektonických bariér). Nácvik zručností pre zvládanie starostlivosti o vlastnú osobu, sebestačnosti, výchovné, vzdelávacie a aktivizačné činnosti. Edukácia v oblasti sociálno-právnej tematiky. Kariérne poradenstvo. Demonštrácia kompenzačných, rehabilitačných a ortopedických zdravotných pomôcok.

Metódy a techniky kompenzácie

Budovanie fyzickej kondície - fyzioterapia, hiporehabilitácia, canisterapia, ergoterapia. Výcvik v používaní protetických a kompenzačných pomôcok.

Metódy a techniky akceptácie

Sociálne poradenstvo, psychoterapia, arteterapia, muzikoterapia, dramatoterapia, animoterapia, šport, svojpomocné skupiny, voľnočasové aktivity, individuálny rozvoj.

Sociálna rehabilitácia osôb s mentálnym postihnutím

Metódy a techniky edukácie a reedukácie - na tréning sebaobsluhy, komunikačných spôsobilostí a sociálnych kompetencií. Vhodné je vzdelávanie v podobe pravidelných skupinových stretnutí (ambulantná forma), ale i semináre a sústredenia či pobytové aktivity.

Mentálne postihnutie

Pojem, ktorý sa používa pre všetky osoby s IQ pod 85, teda osoby v pásme mentálnej retardácie a osoby v pásme hlbokého podpriemeru.

Metódy: Ľahko čitateľné texty umožňujú ľuďom s mentálnym postihnutím čítať s porozumením, čím otvárajú priestor pre edukáciu. Sebaobhajovanie ľudí s mentálnym postihnutím je súčasťou celoživotného vzdelávania. Druh podpory, ktorý má umožniť ľuďom s určitým druhom postihnutia predchádzať problémom v osobnom i verejnom živote a hájiť vlastné práva.

Sociálna prevencia - formy: Vyhľadávacia činnosť a mainstreaming - zapojenie problematiky občanov s mentálnym postihnutím do plánovania politík na rôznych úrovniach (obec, región).

Metódy a techniky kompenzácie

Podporované bývanie (definované v zákone č. 448/2008 Z.z.), chránené dielne a chránené pracovisko a podporované zamestnávanie.

Metódy a techniky akceptácie

Sociálne poradenstvo, psycho/ arte /muziko /drama/ergo/animoterapia, šport, voľnočasové aktivity - individuálne rozvojové plány pre osoby s mentálnym postihnutím.

Sociálna rehabilitácia s ľuďmi so sluchovým postihnutím

Definície: Nepočujúci ako kultúrna a jazyková menšina. Auditívno-verbálny tréning (metóda reedukácie), sluchový tréning. Nácvik odzerania (metódy kompenzácie), rozvoj a tréning jazykových kompetencií.

Sociálna rehabilitácia ľudí so zrakovým postihnutím

Definície, metódy, techniky.

Sociálna rehabilitácia v kontexte medzinárodných a národných dokumentov

• Štandardné pravidlá OSN na vytváranie rovnakých príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím
• Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím
• Revidovaná Európska sociálna charta
• Koherentná politika rehabilitácie ľudí so zdravotným postihnutím
• Akčný plán na podporu práv a plného zapojenia osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti
• Národný program rozvoja životných podmienok občanov so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach života
• Zákon č. 448/2008 z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zák.č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení nesk. predpisov
• Zákon č. 447/2008 z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP
• Zákon č. 5/2004 z.z. o službách zamestnanosti
• Zákon č. 461/2003 z.z. o sociálnom poistení
• Zákon č. 311/2001 z.z.
• Ministerská deklarácia z Malagy o zdravotne postihnutých
• Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii ľudí so zdravotným postihnutím v rozšírenej Európskej únii
• Uznesenie Európskeho parlamentu o zdravotnom postihnutí a rozvoji

Chránené dielne a chránené pracoviská

Chránená dielňa a chránené pracovisko sú pracoviská zriadené právnickou osobou alebo fyzickou osobou, v ktorých pracuje najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, alebo pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím zaškoľujú alebo pripravujú na prácu a v ktorých sú pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotnému stavu občanov so zdravotným postihnutím. Za zriadenie chráneného pracoviska sa považuje aj zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré právnická osoba alebo fyzická osoba vytvorila alebo prispôsobila zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím.

Vekové kategórie

• 0-14 rokov - detský vek
• 15-29 rokov - mladý vek
• 30-44 rokov - dospelý vek
• 45-59 rokov - stredný vek
• 60-74 rokov - starší vek (presénium)
• 75-89 rokov - starý vek (sénium)
• nad 90 rokov - dlhovekosť

Zariadenia pre ľudí odkázaných na pomoc inej osoby a pre ľudí, ktorí dovŕšili dôchodkový vek

Medzi zariadenia pre ľudí odkázaných na pomoc inej osoby a pre ľudí, ktorí dovŕšili dôchodkový vek patrí: zariadenie podporovaného bývania, zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby, rehabilitačné stredisko, domov sociálnych služieb, špecializované zariadenie a denný stacionár.

Zariadenie podporovaného bývania

Zariadenie podporovaného bývania je určené pre ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc inej osoby, ak sú odkázaní na dohľad, pod ktorým sú schopní viesť samostatný život. Takýto dohľad predstavuje usmerňovanie a monitorovanie pri zabezpečovaní sebaobslužných úkonov, úkonov starostlivosti o svoju domácnosť v rámci zariadenia a základných sociálnych aktivít.

Zariadenie pre seniorov

V zariadení pre seniorov sa poskytuje pomoc pri odkázanosti na pomoc inej osoby, sociálne poradenstvo, sociálna rehabilitácia, ošetrovateľská starostlivosť, ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva a osobné vybavenie, utvárajú podmienky na úschovu cenných vecí a zabezpečuje záujmová činnosť.

Zariadenie opatrovateľskej služby

V zariadení opatrovateľskej služby sa na určitý čas poskytuje sociálna služba plnoletej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej osoby, ak jej nemožno poskytnúť opatrovateľskú službu. V zariadení opatrovateľskej služby sa poskytuje pomoc pri odkázanosti na pomoc inej osoby, sociálne poradenstvo, sociálna rehabilitácia, ošetrovateľská starostlivosť, ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva a utvárajú podmienky na úschovu cenných vecí.

Rehabilitačné stredisko

V rehabilitačnom stredisku sa poskytuje sociálna služba ľuďom, ktorí sú odkázaní na pomoc inej osoby, slabozrakým, nepočujúcim a ľuďom, ktorí majú ťažkú obojstrannú nedoslýchavosť. V rehabilitačnom stredisku sa poskytuje sociálna rehabilitácia, sociálne poradenstvo, pomoc pri odkázanosti na pomoc inej osoby, ubytovanie, stravovanie, pranie, upratovanie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva. Ak sa v rehabilitačnom stredisku poskytuje ambulantná sociálna služba, zariadenie nie je povinné poskytovať stravovanie, ubytovanie, pranie, žehlenie a údržbu bielizne a šatstva. Ak sa v rehabilitačnom stredisku poskytuje pobytová sociálna služba, možno ju poskytovať len na určitý čas. Sociálne poradenstvo sa v rehabilitačnom stredisku poskytuje aj rodine alebo inej osobe, ktorá zabezpečuje pomoc osobe odkázanej na pomoc v domácom prostredí, na účel spolupráce pri sociálnej rehabilitácii.

Domov sociálnych služieb

V domove sociálnych služieb sa poskytuje sociálna služba osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej V, alebo osobe, ktorá je nevidiaca alebo prakticky nevidiaca a jej stupeň odkázanosti je najmenej III. V domove sociálnych služieb sa poskytuje pomoc pri odkázanosti na pomoc inej osoby, sociálne poradenstvo, sociálna rehabilitácia, ošetrovateľská starostlivosť, ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva, osobné vybavenie a vreckové a vecné dary dieťaťu s nariadenou ústavnou starostlivosťou, ktorému sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba, zabezpečuje pracovná terapia a záujmová činnosť a utvárajú podmienky na vzdelávanie a úschovu cenných vecí. Deťom sa v domove sociálnych služieb poskytuje aj výchova.

#

tags: #rehabilitácia #telesne #postihnutých #druhy #a #postupy