
Rekreačný príspevok predstavuje obľúbený zamestnanecký benefit, ktorého cieľom je podpora domáceho cestovného ruchu. Jeho poskytovanie sa riadi presnými pravidlami a podmienkami, ktoré upravuje Zákonník práce. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach nároku na príspevok, spôsoboch dokladovania výdavkov a aktuálnych zmenách v legislatíve.
Nárok na príspevok na rekreáciu nevzniká každému zamestnancovi automaticky. Základnou podmienkou je, že zamestnávateľ musí zamestnávať viac ako 49 zamestnancov. Tento počet sa určuje ako priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. Pri výpočte sa neberú do úvahy zamestnanci pracujúci na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ani zamestnanci na materskej alebo rodičovskej dovolenke.
Ďalšou podmienkou je trvanie pracovného pomeru u zamestnávateľa. Nárok na príspevok vzniká zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov. Dôležité je, že nárok majú len zamestnanci v pracovnom pomere, teda pracujúci na základe pracovnej zmluvy. Osoby pracujúce na dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nie sú oprávnené získať príspevok na rekreáciu.
Podmienky na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzujú ku dňu začatia rekreácie. To znamená, že ak zamestnanec splní podmienky (dĺžka trvania pracovného pomeru, počet zamestnancov u zamestnávateľa) v deň, kedy začína rekreáciu, má na príspevok nárok.
Zákonník práce rozoznáva dve formy poskytovania príspevku na rekreáciu:
Prečítajte si tiež: Všetko o rekreačnom príspevku
Výška príspevku zamestnávateľa na rekreáciu zamestnanca je 55 % oprávnených výdavkov na rekreáciu, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. Vypočítaná suma príspevku sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Zvyšných 45 % oprávnených výdavkov si platí zamestnanec.
Pre využitie maximálnej výšky príspevku na rekreáciu musí rekreácia alebo viacero rekreácií zamestnanca za kalendárny rok mať hodnotu aspoň 500 eur. Z tejto sumy totižto vypočítaný 55 % príspevok zamestnávateľa na rekreáciu dosahuje spomínanú hranicu 275 eur.
U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa maximálna suma príspevku na rekreáciu 275 eur za kalendárny rok znižuje v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.
Príklad: Zamestnanec v trvalom pracovnom pomere pracujúci u svojho zamestnávateľa viac ako 2 roky sa so svojou manželkou zúčastnil víkendového pobytu na Kysuciach s dvomi prenocovaniami. Za celý pobytový balík zaplatil spolu 300 eur a ubytovacie zaradenie mu k nemu vystavilo aj faktúru na jeho meno. Po skončení rekreácie ju predložil svojmu zamestnávateľovi. Ten predložený doklad skontroloval a vypočítal z neho 55 % oprávnených výdavkov. V tomto prípade bude výška príspevku 165 eur (55 % z 300 eur).
Za oprávnené výdavky sa považujú preukázané výdavky zamestnanca na:
Prečítajte si tiež: Praktické aspekty rekreačného príspevku
Je dôležité, aby všetky výdavky súviseli s rekreáciou a boli preukázané relevantnými účtovnými dokladmi.
Zamestnanec je povinný preukázať zamestnávateľovi oprávnené výdavky na rekreáciu predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Účtovný doklad musí spĺňať náležitosti podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
Medzi akceptovateľné doklady patria napríklad:
V prípade úhrady zálohovej platby je potrebné predložiť aj doklad o úhrade zálohovej platby, ktorého súčasťou bude aj označenie zamestnanca. Ak bola zálohová platba uhradená prostredníctvom sprostredkovateľa (napr. booking.com), je potrebné predložiť aj účtovný doklad priamo od ubytovacieho zariadenia.
Rekreácia na prelome rokov: Ak sa rekreácia začne v jednom roku a nepretržite trvá v nasledujúcom roku, príspevok na rekreáciu bude zamestnancovi zúčtovaný ešte ako príspevok na rekreáciu za rok, v ktorom sa rekreácia začala.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o rekreačnom príspevku
Rekreácia počas PN: Nárok na príspevok na rekreáciu má aj osoba, ktorá je dočasne pracovne neschopná, pretože podmienky podľa § 152a Zákonníka práce sa vzťahujú na dobu trvania pracovného pomeru ku dňu rekreácie. Avšak osoba, ktorá je dočasne pracovne neschopná, nemôže rekreáciou porušiť svoj liečebný režim. V prípade, ak je zamestnanec na liečení v kúpeľoch nariadenom zdravotnou poisťovňou, nejde o rekreáciu a nemožno aplikovať § 152a Zákonníka práce.
Rekreácia s rodinnými príslušníkmi: Zákonník práce umožňuje, aby zamestnanec na rekreáciu zobral so sebou svoju rodinu a aj tieto výdavky mu budú preplatené. Predpokladom oprávnenosti výdavkov na rodinného príslušníka je skutočnosť, že sa zúčastňuje rekreácie spolu so zamestnancom a zamestnanec priamo znáša tieto oprávnené výdavky.
Rekreácia u osoby, ktorá nemá živnostenské oprávnenie: Za oprávnené výdavky nemožno považovať úhrady vykonané na základe účtovného dokladu, ktorý zamestnancovi vystavila osoba, ktorá nemá živnostenské oprávnenie a príjem z prenájmu zdaňuje podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov.
Príspevok na rekreáciu a daňové hľadisko: Príspevky na rekreáciu, ktoré budú zamestnancovi poskytnuté jeho zamestnávateľom, sú oslobodené od dane z príjmov. Pre zamestnávateľa sú príspevky na rekreáciu poskytnuté v rozsahu a za podmienok ustanovených Zákonníkom práce daňovým výdavkom, ktorý znižuje jeho základ dane z príjmov.
Dňa 12. júna 2024 bola schválená novela Zákonníka práce (zákon č. 172/2024 Z. z.), ktorej cieľom je zintenzívniť podporu domáceho cestovného ruchu prostredníctvom rozšírenia foriem uplatňovania rekreačného poukazu zamestnanca.
S účinnosťou od 1.1.2025 sa rozšíril rozsah oprávnených výdavkov na rekreáciu aj na rodiča zamestnanca alebo jeho manžela. Dôvodová správa poukazuje na to, že prenositeľnosť rekreačného poukazu na rodiča zamestnanca by malo plošne podporiť možnosť využívania rekreačného poukazu zamestnanca a maximalizovať efektivitu pozitívnych vplyvov. Pobytu sa zamestnanec spolu s rodičom zúčastniť nemusí.
tags: #rekreačný #príspevok #podmienky #dokladovanie