
Udržiavanie rovnováhy medzi pracovným a osobným životom je v dnešnej dobe čoraz náročnejšie. Hranica medzi prácou a voľným časom sa stiera, čo ovplyvňuje produktivitu a pracovné výsledky zamestnancov. Preto je dôležité motivovať zamestnancov nielen mzdou, ale aj benefitmi, ako je rekreačný príspevok. Cieľom jeho zavedenia bola podpora domáceho cestovného ruchu a zníženie nákladov zamestnancov na dovolenku absolvovanú v Slovenskej republike.
Nárok na rekreačný príspevok má každý zamestnanec, ktorý spĺňa určité podmienky. Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytuje zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených nákladov, najviac však v sume 275 € za kalendárny rok. Firmy, ktoré majú 49 a menej zamestnancov, nie sú povinné poskytovať rekreačné poukazy, avšak môžu na dobrovoľnej báze.
Dôležité je, že nárok na príspevok na rekreáciu majú len zamestnanci v pracovnom pomere, teda pracujúci na základe pracovnej zmluvy. Tí, ktorí pracujú na dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nie sú oprávnení získať príspevok na rekreáciu. Nárok na príspevok na rekreáciu nemá napríklad štatutárny zástupca spoločnosti (napr. konateľ v s. r. o.) bez pracovnej zmluvy.
U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku za kalendárny rok zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Zamestnávateľ je povinný poskytovať príspevok aj zamestnancovi, ktorý pracuje na skrátený úväzok.
Splnenie týchto podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie.
Prečítajte si tiež: Všetko o rekreačnom príspevku
Podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov sa za počet zamestnávaných zamestnancov považuje priemerný evidenčný počet zamestnancov zamestnávateľa za predchádzajúci kalendárny rok. Pri jeho výpočte je potrebné postupovať podľa metodiky štatistického výkazu Práca 2-04, čo znamená, že do počtu zamestnancov sa neberú do úvahy napríklad zamestnanci pracujúci na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru či zamestnanci na materskej alebo rodičovskej dovolenke. Ak by aj zamestnávateľ začal zamestnávať viac ako 50 zamestnancov počas roka, prípadne by počet zamestnancov počas roka klesol pod ustanovenú hranicu, tak tento rast/pokles počtu zamestnancov nemá vplyv na vznik alebo zánik povinnosti v priebehu daného kalendárneho roka.
Ďalšou z podmienok poskytnutia príspevku na rekreáciu je to, že naň má nárok len zamestnanec, ktorého pracovný pomer trval nepretržite najmenej 24 mesiacov. Za nepretržité trvanie pracovného pomeru sa podľa § 110 ods. 3 Zákonníka práce považuje aj prípad dlhodobého uvoľnenia zamestnanca na výkon verejnej funkcie a odborovej funkcie podľa § 136 ods. 1 a 2 Zákonníka práce.
Okrem samotného zamestnanca majú na rekreačný poukaz nárok aj rodinní príslušníci, teda manžel, manželka a deti, ako aj osoby, ktoré so zamestnancom žijú v spoločnej domácnosti. Zákonník práce však umožňuje, aby zamestnanec (resp. rodič zamestnanca) na dovolenku so sebou zobral svoju rodinu a aj tieto výdavky mu budú zamestnávateľom preplatené.
Od 1. januára 2025 nemusí rekreačný príspevok využiť len samotný zamestnanec. Poukaz môže dať aj svojmu rodičovi. Ten môže príspevok využiť sám, s manželom či manželkou alebo s osobou, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti. Dôvodová správa poukazuje na to, že prenositeľnosť rekreačného poukazu na rodiča zamestnanca by malo plošne podporiť možnosť využívania rekreačného poukazu zamestnanca a maximalizovať efektivitu pozitívnych vplyvov.
Príspevok zamestnávateľa na rekreáciu zamestnanca je vo výške 55 % oprávnených výdavkov na rekreáciu, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. Vypočítaná suma príspevku sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Zvyšných 45 % oprávnených výdavkov na rekreáciu si platí zamestnanec. Pre využitie maximálnej výšky príspevku na rekreáciu tak musí rekreácia alebo viacero rekreácií zamestnanca za kalendárny rok mať hodnotu aspoň 500 eur. Z tejto sumy totižto vypočítaný 55 % príspevok zamestnávateľa na rekreáciu dosahuje spomínanú hranicu 275 eur.
Prečítajte si tiež: Praktické aspekty rekreačného príspevku
Ak zamestnanec zaplatí za rekreáciu 500 eur a viac ročne, zamestnávateľ zamestnancovi na túto rekreáciu prispeje maximálnou sumou 275 eur ročne. V prípade, ak zamestnanec na rekreáciu vynaloží menej ako 500 eur ročne, zamestnávateľ zamestnancovi prispeje nižšou sumou, ktorú bude predstavovať príslušný príspevok vo výške 55% oprávnených výdavkov zamestnanca vynaložených na rekreáciu.
Ak je príspevok na rekreáciu poskytnutý formou „preplatenia“ oprávnených výdavkov, tak zamestnanec si najskôr celú rekreáciu zaplatí z vlastných prostriedkov. Potom, najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie, predloží svojmu zamestnávateľovi účtovné doklady (napríklad faktúru), ktoré preukazujú oprávnené výdavky na jeho rekreáciu. Ich súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Následne zamestnávateľ z predložených dokladov vypočíta výšku príspevku na rekreáciu a poskytne ho zamestnancovi v najbližšom výplatnom termíne určenom na výplatu mzdy, ak sa s ním nedohodne na inom termíne.
Zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky na rekreáciu najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie, a to predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Náležitosti účtovného dokladu definuje zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Zamestnanec je povinný predložiť taký doklad, ktorý spĺňa podmienky oprávneného výdavku definovaného v § 152a Zákonníka práce.
Ak sa zamestnávateľ rozhodne príspevok na rekreáciu poskytnúť zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu, postup je o niečo odlišný. Rekreačný poukaz je platobný prostriedok, ktorý má podobu platobnej karty a ktorý vo všeobecnosti vydávajú tie isté spoločnosti, ktoré vydávajú aj stravovacie karty. Je možné ním platiť výlučne oprávnené výdavky na rekreáciu u poskytovateľov služieb na Slovensku, ktorí majú zmluvný vzťah so spoločnosťou vydávajúcou rekreačný poukaz. Jeho platnosť je do konca kalendárneho roka, v ktorom bol vydaný. Pri tejto forme poskytnutia príspevku na rekreáciu teda zamestnávateľ zakúpi rekreačný poukaz, „nabije“ ho potrebnou sumou a odovzdá zamestnancovi.
Za oprávnené výdavky sa považujú napríklad služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území SR , stravovacie (pohostinské služby), služby cestovných kancelárií a cestovných agentúr, sprievodcovské služby, prepravné služby (cestná, železničná, lodná, letecká doprava, lanovky a vleky), informačné služby, športovo- rekreačné služby, kúpeľné a zdravotné služby, wellness služby, služby cestovného poistenia. Príspevok na rekreáciu teda neslúži len na úhradu ubytovania, ale môže slúžiť aj na ďalšie služby, ktoré ubytovacie zariadenie popri ubytovaní ponúka, napríklad strava, wellness, skipass, ak je ubytovanie spojené s lyžovačkou a pod.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o rekreačnom príspevku
Pod pojmom "prenocovanie" sa v súlade so zákonom č. 91/2010 Z.z. o podpore cestovného ruchu v z. n. p. rozumie prenocovanie fyzickej osoby v zariadení, ktoré je prevádzkované ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie. Ubytovacie zariadenie možno definovať ako budovu, priestor alebo plochu, v ktorých sa verejnosti celoročne poskytuje za úhradu prechodné ubytovanie, a s ním spojené služby.
Z pohľadu zamestnanca je príspevok na rekreáciu, ktorý mu poskytol jeho zamestnávateľ, príjmom oslobodeným od dane z príjmov. Neplatia sa z neho ani sociálne a zdravotné odvody. Pre zamestnávateľa je príspevok na rekreáciu poskytnutý zamestnancovi v súlade so Zákonníkom práce daňovým výdavkom. Musia byť však splnené všetky podmienky podľa tohto predpisu, teda napríklad aj ohľadom výšky príspevku, oprávnených výdavkov a zamestnanca, ktorý musí byť u zamestnávateľa v pracovnom pomere najmenej 24 mesiacov.
Príspevky na rekreáciu, ktoré budú zamestnancovi poskytnuté jeho zamestnávateľom, sú oslobodené od dane z príjmov. Suma, ktorú poskytne zamestnávateľ zamestnancovi ako príspevok na rekreáciu, sa nebude zamestnancovi zdaňovať. Pre zamestnávateľa sú príspevky na rekreáciu poskytnuté v rozsahu a za podmienok ustanovených Zákonníkom prácedaňovým výdavkom, ktorý znižuje jeho základ dane z príjmov.
Príspevok na rekreáciu sa zamestnancovi poskytuje na základe jeho žiadosti. Avšak Zákonník práce nepredpisuje formu tejto žiadosti. Zamestnávateľ však môže rozhodnúť, že príspevok na rekreáciu poskytne zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu.
Ak ste sa v tejto chvíli rozhodli, že o poukaz máte záujem a podmienky spĺňate, o benefit iniciatívne požiadajte. Najprv absolvujte pobyt alebo akýkoľvek iný typ dovolenky na Slovensku. Z dokumentu musí byť zrejmé, či ste boli na rekreácii sami alebo aj s rodinnými príslušníkmi. Hneď po pobyte odovzdajte zamestnávateľovi žiadosť o preplatenie výdavkov. Žiadosť nemá jednotnú formu, na internete sa dá nájsť viacero vzorov tohto dokumentu. Keď už máte žiadosť spísanú, odovzdajte ju spolu so všetkými dokladmi - faktúra, účtenky - na personálnom oddelení u vášho zamestnávateľa.
Áno, rekreačný poukaz je dostupný aj pre živnostníkov. Živnostníci si môžu uplatniť príspevok na rekreáciu za obdobných podmienok ako zamestnanci. Faktúra je dokladom slúžiacim na zníženie nákladov. Jeho uplatnenie je však odlišné ako pri zamestnancoch. Živnostník si výdavky započíta ako daňový náklad, vďaka ktorému si znižuje daň z príjmu.
Pozor však na zneužitie rekreačných poukazov! Doklady o výdavkoch na rekreáciu sa neupravujú a rekreačný poukaz sa nemôže použiť osobami, ktoré nemajú nárok, napríklad priateľmi alebo vzdialenými príbuznými, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti so zamestnancom. Poukaz sa musí použiť na aktivity alebo služby, ktoré spĺňajú podmienky zákona, čiže nie napríklad na nákupy alebo služby mimo rekreačných zariadení. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže požadovať vrátenie neoprávnene využitých finančných prostriedkov. Taktiež môže voči zamestnancovi uplatniť disciplinárne opatrenia, ktoré môžu zahŕňať napomenutie, zníženie mzdy alebo v extrémnych prípadoch aj ukončenie pracovného pomeru.