Revízny znalecký posudok – komplexný pohľad

Znalecký posudok je významný dôkazný prostriedok v trestnom konaní, ale aj v iných typoch konaní. Ak existujú pochybnosti o správnosti už vypracovaného znaleckého posudku, prichádza do úvahy vypracovanie revízneho znaleckého posudku. Tento článok sa zameriava na to, čo revízny znalecký posudok je, kedy sa používa a aký je jeho význam.

Dôležitosť odborných a znaleckých činností v trestnom konaní

Tretí diel šiestej hlavy prvej časti Trestného poriadku upravuje dôkazné prostriedky a postup získavania dôkazov, medzi ktoré patrí odborná a znalecká činnosť. Tieto činnosti umožňujú získavať písomné potvrdenia, odborné vyjadrenia a znalecké posudky, ktoré sú dôležité pre objasnenie skutočností v trestnom konaní.

Na rozdiel od iných dôkazných prostriedkov, ako sú výsluchy, dôkazy získané z odbornej a znaleckej činnosti sú menej zaťažené sugestívnosťou a osobnými záujmami vypočúvaných osôb. Preto majú tieto dôkazy pre vyšetrovanú vec dôležitý význam a vyznačujú sa vysokou mierou objektivity.

Odborné vyjadrenie mimo znaleckej činnosti

Ak sú na objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné konanie potrebné odborné znalosti, orgán činný v trestnom konaní alebo predseda senátu vyžiada odborné vyjadrenie mimo znaleckú činnosť. Toto vyjadrenie sa vyžaduje predovšetkým od organizácie špecializovanej na danú činnosť. Osobe, ktorá spracováva odborné vyjadrenie, sa umožní oboznámiť sa s obsahom spisu, najmä s vykonanými dôkazmi.

Výstupy získané týmto spôsobom nie sú výsledkom znaleckých úkonov a vykonávajú sa ako listinné dôkazy. Osoby vydávajúce písomné potvrdenie alebo spracúvajúce odborné vyjadrenie je možné vypočúvať len v procesnom postavení svedka.

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o VšZP v Košiciach

Písomné potvrdenie a odborné vyjadrenie

Ustanovenie definuje dve formy výstupov: písomné potvrdenie a odborné vyjadrenie. Písomné potvrdenie potvrdzuje existujúcu skutočnosť osobou odborne spôsobilou na vydanie takéhoto potvrdenia. Odborné vyjadrenie predstavuje odborné posúdenie určitej okolnosti dôležitej pre trestné konanie.

Príkladom písomného potvrdenia je potvrdenie o návšteve lekára alebo potvrdenie o hodnote drogy predávanej v konkrétnom čase na konkrétnom mieste. Odborné vyjadrenie môže byť posúdenie charakteru a závažnosti zranení poškodeného lekárom alebo posúdenie hodnoty majetkovej škody spôsobenej trestným činom pri odcudzení motorového vozidla.

Subsidiarita a obligatórna aplikácia znaleckej činnosti

V skutkovo a právne jednoduchých veciach sa uprednostňuje aplikácia dôkazných prostriedkov v rámci odbornej činnosti. Niektoré ustanovenia Trestného poriadku však stanovujú situácie, pri ktorých je potrebné obligatórne aplikovať znaleckú činnosť, čím je vylúčená aplikácia odbornej činnosti. Ide napríklad o prípady pitvy mŕtvoly, preskúmania iného znaleckého posudku alebo vyšetrenia duševného stavu obvineného.

Pribratie znalca a znalecký posudok

Ak pre zložitosť objasňovanej skutočnosti nie je postup podľa § 141 postačujúci, orgán činný v trestnom konaní alebo predseda senátu priberie znalca na podanie znaleckého posudku. Ak ide o objasnenie skutočnosti obzvlášť zložitej, priberú sa dvaja znalci. O pribratí znalca sa rozhodne uznesením. Rovnako ako pri odbornej činnosti, aj tu by mala platiť určitá subsidiarita priberania jednotlivých subjektov na výkon znaleckej činnosti. Prednosť má pribratie znaleckej organizácie špecializovanej na činnosť, ktorá je predmetom znaleckej činnosti a obsahom znaleckého posudku, resp. ak v zozname znalcov nie je takáto organizácia zapísaná, pribratá do konania môže byť aj fyzická osoba zapísaná do zoznamu znalcov.

Znalec ad hoc a znalecký ústav

V prípade, že v príslušnom odbore nie je zapísaný žiadny znalec (organizácia ani fyzická osoba), alebo takýto znalec nemôže znalecký posudok vyhotoviť, je možné pribrať do konania aj tzv. znalca ad hoc, t. j. osobu, ktorá nie je zapísaná v zozname znalcov, ale disponuje príslušnými odbornými znalosťami, občianskymi predpokladmi, s vykonaním znaleckej činnosti súhlasí a zložila sľub podľa osobitného zákona. Pri obstaraní znaleckého posudku jednou zo strán by mal znalecký posudok obsahovať aj poučenie podľa Trestného poriadku a vyhlásenie znalca, že tomuto poučeniu v plnom rozsahu porozumel a berie ho na vedomie, resp. takýto znalec by mal byť poučený v tomto rozsahu súdom. Na najvyššej priečke subsidiarity priberania znalcov stojí možnosť pribratia znaleckého ústavu, konkrétne v prípadoch potreby podania znaleckého posudku v prípadoch výnimočných a obzvlášť závažných, vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie alebo v prípadoch potreby preskúmania posudku iného znalca.

Prečítajte si tiež: Komplexná revízia znaleckého posudku

Postavenie znalca a formálne náležitosti znaleckého posudku

Znalec vykonáva svoju činnosť podľa Zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Znalec môže vykonávať znaleckú činnosť len vtedy, ak má uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom jeho činnosti, ktorého existenciu je možné overiť na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Formálne náležitosti znaleckého posudku sú uvedené v § 17 Zákona č. 382/2004 Z. z.

Postavenie znalca je samostatným procesným postavením, ktoré je nezlučiteľné s iným procesným postavením (napr. s postavením svedka, poškodeného, či napríklad obvineného). Ak má byť osoba zapísaná v zozname znalcov vypočutá ako svedok, pretože určité skutočnosti dôležité pre trestné konanie vnímala táto osoba vlastnými zmyslami, nemôže táto osoba vystupovať v tom istom trestnom konaní ako znalec a vykonávať znaleckú činnosť.

Revízny znalecký posudok a jeho význam

Vzhľadom na to, že kvalita znalcov a znaleckých ústavov na trhu je veľmi rozdielna, súdy sú nútené v prípade nekvalitných znaleckých posudkov pristupovať k revíznym znaleckým posudkom. Revízny znalecký posudok môže spochybniť alebo úplne odmietnuť závery predložených posudkov. Súdne konania sa potom stávajú nekonečnou vojnou znaleckých posudkov.

Uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 1290/2007 zo dňa 17.6.2008 uvádza, že zákon neustanovuje predpoklady pre nariadenie vypracovania revízneho znaleckého posudku a ponecháva ich na úvahe súdu. Vypracovanie revízneho znaleckého posudku bude prichádzať do úvahy najmä tam, kde súd bude mať pochybnosti o správnosti už vypracovaného znaleckého posudku.

Hodnotenie znaleckého posudku a revízny posudok

Pri hodnotení znaleckého posudku súd hodnotí presvedčivosť posudku, jeho úplnosť vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s vykonaným dokazovaním. Ak súd zistí rozpory medzi znaleckými posudkami, mal by sa snažiť vysvetliť ich výsluchom znalcov. Na základe toho by si mal byť súd schopný urobiť vlastný názor na relevantnosť a kvalitu znaleckého posudku.

Prečítajte si tiež: Posudzovanie invalidity: Podrobný sprievodca

Ak znalec podal posudok mimo konania na základe žiadosti účastníka, nejedná sa podľa konštantnej judikatúry o vykonanie dôkazu znaleckým posudkom v zmysle § 127 OSP, ale o dôkaz listinou podľa § 129 OSP. V takomto prípade nejde o rozpor v znaleckých posudkoch.

tags: #revízny #znalecký #posudok #čo #to #je