
Znalecký posudok je dôležitý dôkazný prostriedok v rôznych typoch konaní, od civilných sporov až po trestné konania. Ak existujú pochybnosti o správnosti pôvodného posudku, môže byť nariadený revízny znalecký posudok. Tento článok podrobne analyzuje revízny znalecký posudok, jeho význam, právny rámec a praktické aspekty.
Znalecký posudok je odborné vyjadrenie znalca, ktoré slúži na objasnenie skutočností, na ktoré sú potrebné špeciálne odborné znalosti. Používa sa v prípadoch, keď súd alebo iný orgán potrebuje odborné posúdenie, aby mohol správne rozhodnúť. Kvalitne spracovaný znalecký posudok, ktorý je znalec schopný obhájiť, predstavuje významný podklad pre rozhodovanie.
Revízny znalecký posudok je preskúmanie pôvodného znaleckého posudku iným znalcom alebo znaleckým ústavom. Cieľom je overiť správnosť a úplnosť pôvodného posudku a prípadne ho spochybniť alebo odmietnuť.
Slovenská legislatíva neustanovuje presné predpoklady pre nariadenie revízneho znaleckého posudku. Rozhodnutie o jeho nariadení je ponechané na úvahe súdu. Súd zvažuje vypracovanie revízneho znaleckého posudku najmä vtedy, ak má pochybnosti o správnosti už vypracovaného znaleckého posudku.
Uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 1290/2007 zo dňa 17.6.2008 uvádza, že zákon neustanovuje predpoklady pre nariadenie vypracovania revízneho znaleckého posudku a ponecháva ich na úvahe súdu. Vypracovanie revízneho znaleckého posudku bude prichádzať do úvahy najmä tam, kde súd bude mať pochybnosti o správnosti už vypracovaného znaleckého posudku.
Prečítajte si tiež: Znalecký posudok – revízia
V prípade sporu o vyporiadanie majetku manželov, kde žalobkyňa namietala nesprávne ocenenie majetkových práv k členskému podielu k družstevnému bytu, súd uviedol, že v znaleckom posudku znalca ustanoveného súdom nie sú také nedostatky, ktoré by „mohli viesť k nariadeniu revízneho posudku, keď znalec v posudku zistil administratívnu cenu bytu v osobnom vlastníctve podľa príslušnej vyhlášky, vecnú hodnotu bytu zistenú nákladovým spôsobom a trhovú cenu členského podielu zistenú porovnávacím spôsobom ku dňu rozvodu manželstva a prihliadol aj nato, že byt je v panelovom dome bez rekonštruovaného bytového jadra.
Podľa § 127 ods. 2 OSP, znalecký posudok je možné dať preskúmať iným znalcom, vedeckým ústavom alebo inou inštitúciou. Zákon neustanovuje predpoklady pre nariadenie vypracovania revízneho znaleckého posudku a ponecháva ich na úvahe súdu; vypracovanie revízneho znaleckého posudku bude prichádzať do úvahy najmä tam, kde súd bude mať pochybnosti o správnosti už vypracovaného znaleckého posudku.
Tieto pochybnosti môžu byť určite vyvolané aj predložením listinného dôkazu - posudku znalca, vypracovaného mimo konania, avšak vždy bude záležať na konkrétnej situácii a na úvahe súdu, či (spravidla po vypočutí ustanoveného znalca) bude mať pochybnosti za odstránené.
V prípade rozporu medzi dvoma znaleckými posudkami možno rozhodnúť o preskúmaní týchto posudkov ďalším znalcom, prípadne znaleckým ústavom, pravdaže len v prípade, že súd sám tento rozpor po vypočutí obidvoch znalcov neodstráni (viď R 45/1984 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk).
Ak znalec podal posudok mimo konania na základe žiadosti účastníka, nejedná sa podľa konštantnej judikatúry o vykonanie dôkazu znaleckým posudkom v zmysle § 127 OSP, ale o dôkaz listinou podľa § 129 OSP; v takomto prípade nejde o rozpor v znaleckých posudkoch (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 25.4.2002, sp. zn. 25 Cdo 583/2001, Súbor rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR č. C 1186).
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o VšZP v Košiciach
Existuje niekoľko dôvodov, prečo môže súd nariadiť vypracovanie revízneho znaleckého posudku:
Súd hodnotí znalecké posudky podľa svojej úvahy, v súlade s princípmi, na ktorých spočíva zákon. Pri hodnotení znaleckého posudku súd hodnotí presvedčivosť posudku, jeho úplnosť vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými dôkazmi.
Je dôležité, aby znalecký posudok bol preskúmateľný, dostatočne doložený, relevantný v posudzovanej veci a zodpovedal pravidlám logického uvažovania. Znalec by sa mal zaoberať všetkými skutočnosťami, ktorými sa zaoberať mal.
Častou chybou znalcov je, že sa púšťajú do oblastí, ktoré im z hľadiska odbornosti neprislúchajú. Posudzujú otázky, ktoré sú právneho charakteru, svoje závery nezdôvodňujú, neuvádzajú zdroje použitých informácií. Posudky obsahujú ako vecné pochybenia, tak pochybenia technického charakteru vo výpočtoch.
Pri výbere znalca pre súdne konanie je dôležité zvoliť si znalca, ktorý má v danej oblasti skúsenosti a má adekvátne znalecké oprávnenie. Dôležité je vybrať si takého znalca - odborníka, ktorý sa orientuje (či zorientuje) v posudzovanej problematike. Znalec vyhotoví znalecký posudok, ktorý bude vychádzať z dostupných podkladov a informácií. Tieto informácie budú v znaleckom posudku uvedené. Znalec bude schopný technicky i vecne správne posudok vyhotoviť, posudok riadne zdôvodní a bude schopný svoje tvrdenia potvrdiť pri ústnom výsluchu.
Prečítajte si tiež: Posudzovanie invalidity: Podrobný sprievodca
Vypracovanie dôkladnej revíznej správy je v prípadoch súdnych sporov veľmi dôležité. Revízna správa je nielen užitočným podkladom pre advokáta, ale opierajú sa o ňu aj súdni znalci. Znalecký posudok spolu s revíznou správou sú základné dokumenty pre advokáta v prípade, že sa rozhodnete domáhať nápravy súdnou cestou.
Revízne znalecké posudky sa využívajú v rôznych oblastiach:
Pri kúpe nehnuteľností je dôležité vykonať dôkladnú kontrolu technickej a právnej stránky nehnuteľnosti. Nesprávne urobená elektroinštalácia, zanedbaná vzduchotechnika, neodborne namontované kúrenie, nefunkčný alarm, praskliny na stenách, vlhnutie stavieb, problémy so strechou, únik plynu, problémy s komínom, škodcovia a problematickí susedia sú len niektoré z rizík, ktoré môžu výrazne znížiť kvalitu bývania a spôsobiť finančné problémy.
V mnohých starších nehnuteľnostiach sa môžu nachádzať aj priame zdravotné nástrahy, ako je napríklad rakovinotvorný azbest.