Ročné Zúčtovanie Dane, Odstupné a Odchodné: Komplexný Prehľad

Tento článok poskytuje ucelený pohľad na problematiku ročného zúčtovania dane v kontexte odstupného a odchodného, dvoch významných finančných plnení, ktoré zamestnanci dostávajú pri skončení pracovného pomeru. Cieľom je objasniť ich právny základ, podmienky nároku, zdanenie a vplyv na poistné odvody.

Úvod do Odstupného a Odchodného

Pri skončení pracovného pomeru vznikajú zamestnancom v prípadoch upravených Zákonníkom práce nároky na odstupné a odchodné. Pre niektoré skupiny zamestnancov tieto nároky upravujú osobitné predpisy. Zamestnávatelia vnímajú ako menšie zlo, ak prepustia seniora v preddôchodkovom alebo dôchodkovom veku.

Rozdiel medzi Odstupným a Odchodným

Je dôležité rozlišovať medzi odstupným a odchodným, pretože ide o dva odlišné zákonné nároky. Odstupné a odchodné sú dve rôzne finančné plnenia, ktoré dostávajú zamestnanci od zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru. Mnohí zamestnávatelia vnímajú ako menšie zlo pri znižovaní stavov, ak prepustia seniora v preddôchodkovom či dôchodkovom veku.

Odstupné má slúžiť ako určitá náhrada poskytovaná zamestnancovi za to, že jeho pracovný pomer končí z dôvodov na strane zamestnávateľa, veľmi často z dôvodov hospodárskych problémov zamestnávateľa. Odstupné môže zamestnanec dostať viackrát a vypláca sa tým zamestnancom, s ktorými zamestnávateľ rozviazal pracovný pomer v zákonom stanovených prípadoch. Sem patria aj prípady, keď zamestnanec dostane výpoveď z organizačných dôvodov (stane sa nadbytočným z dôvodu zníženia stavu zamestnancov).

Odchodné je na druhej strane jednorazová suma pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na dôchodok. Odchodné má slúžiť ako odmena pri odchode do dôchodku. Každý, kto splní zákonné podmienky, ho môže dostať len raz a to pri odchode do dôchodku. Vybranej skupine zamestnancov patrí pri skončení pracovného pomeru nielen odstupné, ale aj odchodné.

Prečítajte si tiež: Sprievodca ročným zúčtovaním dane pre seniorov

Obe plnenia sa môžu v určitých situáciách kumulovať a majú vlastné pravidlá pre výšku aj zdanenie.

Právny Rámec Odstupného a Odchodného

Právnu úpravu odstupného a odchodného obsahuje Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) a aj iné zákony týkajúce sa osobitných kategórií zamestnancov, napríklad štátnych zamestnancov (§ 53 a § 54 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (§ 13b zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov), policajtov, hasičov, profesionálnych vojakov (§ 33 až § 35 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“), sudcov (§ 21 ods. 2 až 5 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), prokurátorov (§ 125 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a súdnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov).

Nárok na Odstupné

Nárok zamestnanca na odstupné v prípade skončenia pracovného pomeru je zachovaný za zákonom stanovených podmienok. Zákonník práce v § 76 ods. 1 už neustanovuje poskytnutie odstupného ako právnu povinnosť zamestnávateľa, ale ako oprávnenie zamestnávateľa. Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné, ak sa pracovný pomer skončí výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce.

Zamestnávateľ skončil pracovný pomer so zamestnancom z organizačných dôvodov dňa 31. 3. 2014. Vo výplate za marec 2014 mu zamestnávateľ nezúčtoval odstupné. Dodatočne, až po skončení pracovného pomeru, v mesiaci apríl 2014 zamestnávateľ zúčtoval bývalému zamestnancovi odstupné v sume 900 €.

Podmienky pre vyplatenie odstupného:

• Ak dôjde ku skončeniu pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa alebo dohodou z dôvodov podľa §63 ods.1 a) alebo b), zamestnancovi patrí odstupné v sume minimálne dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
• Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku; to neplatí, ak bol pracovný úraz spôsobený tým, že zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo pracovný úraz si spôsobil zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol pracovnému úrazu zabrániť (§ 76 ods. 3 ZP).
• Ak sa pracovný pomer skončí z organizačných alebo zdravotných dôvodov pred začiatkom plynutia výpovednej doby, zamestnanec má nárok na odstupné. Ak sa však pracovný pomer skončí až uplynutím výpovednej doby, zamestnanec nemá nárok na odstupné.

Výška odstupného:

Výška odstupného závisí od počtu rokov trvania pracovného pomeru zamestnanca u zamestnávateľa. V súlade s § 76 ods. 2 ZP iná výška odstupného patrí zamestnancovi, ak z rovnakých dôvodov skončil pracovný pomer dohodou. V takomto prípade, ak jeho pracovný pomer trval menej ako dva roky, patrí mu odstupné v sume jeho priemerného mesačného zárobku. Pri dohode o skončení pracovného pomeru z týchto istých dôvodov vzniká nárok na odstupné aj pri kratších vzťahoch; rozdiel je vo výške. Pri dohode z tých istých dôvodov: do 2 rokov 1-násobok, 2-5 rokov 2-násobok, 5-10 rokov 3-násobok, 10-20 rokov 4-násobok, nad 20 rokov 5-násobok.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre rodičovský príspevok

Priemerný zárobok pre výpočet odstupného:

Priemerný zárobok sa zisťuje podľa §134 ZP, kde „Priemerný hodinový zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období“, čiže zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu za kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Zistený priemerný zárobok sa má používať počas celého kalendárneho štvrťroka.

Povinnosť vrátiť odstupné:

Zamestnancovi vzniká povinnosť vrátiť odstupné, prípadne jeho pomernú časť, ak nastúpi po skončení pracovného pomeru opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak (§ 76 ods. 3 ZP).

Spôsob výplaty odstupného:

Spôsob výplaty odstupného si zamestnávateľ s uvoľňovaným pracovníkom dohodnú. Inak platí postup upravený v § 76 ods. 5 ZP, že odstupné dostáva vyplatené v najbližšom výplatnom termíne po skončení pracovného pomeru.

Nárok na Odchodné

Podľa § 76 ods. 6 Zákonníka práce patrí zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru, po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov odchodné, a to najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku. Ide o právnu povinnosť zamestnávateľa a zákonný nárok zamestnanca.

Odchodné patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný, predčasný starobný alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti pracovať podľa zákona). Odchodné sa poskytuje len od jedného zamestnávateľa a pri výnimočných skončeniach.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre ročné zúčtovanie dane pri výsluhovom dôchodku

Podmienky pre vyplatenie odchodného:

• V zmysle ods. 1 § 76a Zákonníka práce, zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo na predčasný starobný dôchodok odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiadal o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.
• Pri skončení pracovného pomeru, ak bol zamestnancovi priznaný predčasný starobný dôchodok, patrí odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, a to na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení (§ 76a ods. 2 ZP).
• Podmienkou je, aby zamestnanec požiadal o poskytnutie niektorého z uvedených dôchodkov pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po skončení pracovného pomeru.

Príklady nároku na odchodné:

• Príklad 1: Zamestnanec dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov a nadobudol nárok na starobný dôchodok 25. 5. 2017. K tomuto dňu požiadal Sociálnu poisťovňu o vyplácanie dôchodku. Z uvedeného dôvodu požiadal zamestnávateľa o ukončenie pracovného pomeru a vyplatenie odchodného. Pracovný pomer 31. 5. 2017 skončil. Zamestnanec má nárok na odchodné, lebo splnil podmienky ustanovené v § 76a ods. 1 ZP. Zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi v súlade s ustanovením § 76a ods. 1 ZP odchodné minimálne v sume jeho priemerného mesačného zárobku.
• Príklad 2: Zamestnanec, ktorý dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov dňa 25. 4. 2017, ukončil u zamestnávateľa pracovný pomer 30. 4. 2017. V stredu 3. 5. 2017 si podal žiadosť v Sociálnej poisťovne na priznanie starobného dôchodku. Zamestnanec má nárok na vyplatenie odchodného, lebo dodržal podmienky ustanovené v § 76a ods. 1 ZP.
• Príklad 3: Zamestnanec ukončil so zamestnávateľom pracovný pomer dohodou ku dňu 31. 3. 2017. Dňa 16. 5. 2017 dovŕšil vek 62 rokov a nadobudol nárok na starobný dôchodok . Uvedený deň si podal v Sociálnej poisťovni žiadosť o starobný dôchodok. Zamestnanec nemá nárok na vyplatenie odchodného u posledného zamestnávateľa, lebo nedodržal podmienky nároku na odchodné uvedené v § 76a ods. 1 Zákonníka práce. Zamestnanec nesplnil podmienku, že odchodné mu patrí pri prvom ukončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok.

Odchodné patrí zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa. Povinnosť poskytnúť zamestnancovi odchodné nevzniká pri okamžitom skončení pracovného pomeru z dôvodov uvedených v § 68 ods. 1 Zákonníka práce.

Ročné Zúčtovani Poistného a Dane z Príjmov

Vyplatené odstupné a odchodné majú u zamestnancov vplyv na povinnosť platenia poistných odvodov, pretože vstupujú do vymeriavacích základov pre platenie poistného na sociálne poistenie a s výnimkou odchodného u vybranej skupiny osôb aj do vymeriavacieho základu pre platenie poistného na zdravotné poistenie. Z hľadiska dane z príjmov sú vyplatené nároky zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti s výnimkou osobitnej úpravy pre niektoré skupiny osôb. Zdanenie zabezpečuje zamestnávateľ preddavkovým spôsobom rovnako, ako je to pri vyplatených mzdách.

Zdanenie Odstupného a Odchodného

Odstupné a odchodné sú príjmom zo závislej činnosti: zamestnávateľ z nich zrazí preddavok na daň a zahrnú sa do vymeriavacieho základu na zdravotné aj sociálne poistenie (štandardné výnimky sa týkajú špecifických služobných pomerov). Do mzdového listu patria v mesiaci výplaty; ich načasovanie preto môže ovplyvniť ročné vymeriavacie stropy.

Odstupné a odchodné je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti zamestnanca podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“). Preddavky na daň z príjmu zamestnanca zo závislej činnosti je zamestnávateľ (platiteľ dane) povinný podľa § 35 ods. Na účely výberu preddavku na daň v súlade s § 35 ZDP je zdaniteľným príjmom suma odstupného a odchodného. poistné a príspevky podľa § 5 ods. 1/12 ročnej nezdaniteľnej časti základu dane.

Príklad: Dobrý deň, odstupné bude síce päťnásobkom priemerného mesačného zárobku, ale odstupné dostanete iba v jednom mesiaci. V jednom mesiaci je nárok iba na jeden mesačný daňový bonus na jedno dieťa. Ak Vám vyplatia odstupné v mesiaci máj, tak budete mať nárok na daňový bonus za máj. Po skončení roka môžete požiadať zamestnávateľa o ročné zúčtovanie dane, kde si môžete uplatniť daňový bonus (DB). Žiadosť o ročné zúčtovanie sa podáva do 15. februára. Výška DB sa prepočíta podľa celoročného hrubého príjmu.

Ročné Zúčtovanie Dane Zamestnávateľom

Ročné zúčtovanie vykoná zamestnávateľ na písomnú žiadosť zamestnanca. Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie len u zamestnanca, ktorý nie je povinný podať daňové priznanie podľa § 32 zákona o dani z príjmov.

Zamestnávateľ vykoná výpočet dane a súčasne prihliadne na zrazené preddavky na daň, na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, ktorý je poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku, ak suma tohto dôchodku vyplatená v roku 2025 nepresiahla sumu 5 753,79 eur, na nezdaniteľnú časť základu dane, ktorou sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) preukázateľne zaplatené v zdaňovacom období, na zamestnaneckú prémiu a na daňový bonus, ak zamestnanec do 16. februára písomne požiadal o vykonanie ročného zúčtovania.

Dôležité termíny:

• Žiadosť o ročné zúčtovanie sa podáva do 15. februára.
• Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie a vráti preplatok najneskôr vo vyúčtovaní mzdy za apríl, t. j. do konca mája príslušného roka.

Ročné Zúčtovanie Poistného na Zdravotné Poistenie

Zúčtovaná suma odstupného a odchodného vyplatená zamestnancovi v rozhodujúcom období, ktorým je na účely zdravotného poistenia kalendárny rok, je predmetom ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie (ďalej len „RZZP“) za príslušný kalendárny rok, v ktorom bola zamestnancovi vyplatená.

Špecifické Situácie a Otázky Ročného Zúčtovania

Otázka: Za rok 2025 mi bol vyčíslený preplatok na dani. Vo februári 2026 som ukončil prácu u zamestnávateľa, ktorý mi vykonal ročné zúčtovanie. Mzdu za február mi vyplatili, avšak preplatok mi do dnešného dňa nezaslali.

Odpoveď: Ak ste zamestnávateľa požiadali o vykonanie ročného zúčtovania za rok 2025 a jeho výsledkom bol preplatok na dani, v zmysle uvedeného bol zamestnávateľ povinný vrátiť tento preplatok najneskôr vo vyúčtovaní mzdy za apríl, t. j. do konca mája 2026. Postup podľa § 35 ods. 7 zákona o dani z príjmov - zodpovednosť za vyplatenie preplatku na dani je na zamestnávateľovi. Ak je úhrnná suma preddavkov na daň a dane zrazená všetkým zamestnancom nižšia ako úhrnná suma preplatku na dani všetkých zamestnancov, zamestnávateľ pri výplate, pripísaní alebo poukázaní mzdy zamestnancovi k dobru vyplatí zamestnancovi preplatok na dani z ročného zúčtovania zo svojich prostriedkov a požiada správcu dane o vrátenie takto vyplateného preplatku podaním žiadosti správcovi dane, ktorý použije postup podľa § 40 ods. 9 ZDP.

Otázka: Zamestnancovi sme zabudli vyrovnať preplatok z ročného zúčtovania za rok 2025.

Odpoveď: Zodpovednosť vykonať ročné zúčtovanie na žiadosť zamestnanca a vrátiť mu preplatok na dani zostáva na zamestnávateľovi, aj keď zamestnávateľ nevrátil preplatok v zákonom stanovenom termíne., t. j. v aprílovej výplate. Tzn., že vyplatíte zamestnancovi vypočítaný preplatok na dani vo výplate za máj 2026 a o vrátenú sumu znížite odvod preddavkov na daň.

Otázka: V organizácii skončil pracovný pomer posledný zamestnanec 31.12.2025. Od 1.1.2026 nemá organizácia žiadneho zamestnanca a už nespracováva mzdy. Ak zamestnanec (aj bývalý) požiada o vykonanie ročného zúčtovania a zamestnancovi na základe žiadosti toto ročné zúčtovanie vykonáte, pričom výsledkom je preplatok na dani, v zmysle uvedeného je zamestnávateľ povinný vrátiť tento preplatok najneskôr vo vyúčtovaní mzdy za apríl t. j. do konca mája príslušného roka.

Odpoveď: Postup podľa § 35 ods. 7 ZDP- t. j. zodpovednosť za vyplatenie preplatku na dani je na zamestnávateľovi. Ak v zdaňovacom období 2026 už nevypláca zamestnávateľ zdaniteľné príjmy (zamestnávateľ nemá možnosť znížiť odvod preddavkov o preplatky z ročného zúčtovania), má povinnosť vyplatiť zamestnancovi preplatok na dani z ročného zúčtovania za rok 2025 zo svojich prostriedkov. Po vyplatení preplatku požiada správcu dane o vrátenie takto vyplateného preplatku podaním osobitnej žiadosti (listom; pri elektronickej komunikácii cez elektronický formulár - Podanie pre FS - Správa daní). Prílohu tvorí tlačivo ročného zúčtovania za rok 2025 zamestnanca, ktorému vyplatí preplatok z vlastných prostriedkov a podklady súvisiace s ročným zúčtovaním - žiadosť, doklady k bonusu a pod. Správca dane použije postup podľa § 40 ods. 9 ZDP.

Otázka: Ako majú postupovať zamestnanci, ktorí minulý rok pracovali pre viacerých zamestnávateľov - či už súčasne alebo postupne?

Otázka: Kto vykoná ročné zúčtovanie zamestnancom, ktorí v súčasnosti nepracujú?

Odpoveď: O ročné zúčtovanie preddavkov na daň za daný rok môže požiadať aj bývalý zamestnanec svojho bývalého zamestnávateľa, ktorý mu v tomto zdaňovacom období vyplácal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti. Ak o vykonanie ročného zúčtovania títo zamestnanci nepožiadajú, zamestnávateľ je povinný im vydať vyplnené tlačivo Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch.

Otázka: Podľa § 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov zamestnávateľ je povinný za obdobie, za ktoré zamestnancovi vyplácal zdaniteľný príjem, vystaviť potvrdenie o zdaniteľných príjmoch z údajov uvedených na mzdovom liste, prípadne v evidencii podľa ods. 6, a to a) do 10. marca po skončení zdaňovacieho obdobia a b) do 10. februára po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom alebo za ktoré zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyplatil príjem zo závislej činnosti zamestnancovi, ktorý žiada o vykonanie ročného zúčtovania iného zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, ak o vystavenie dokladu požiada najneskôr do 5. februára.

Odpoveď: Tzn., ak zamestnanec v termíne do 16. februára požiada o vykonanie ročného zúčtovania, zamestnávateľ je povinný mu vydať príslušné tlačivo. V prípade, že zamestnanec požiada zamestnávateľa v súlade s § 38 zákona o dani z príjmov o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov, zamestnávateľ je povinný v zmysle § 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov mu vystaviť doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní. Z uvedeného vyplýva, že zamestnancom, ktorí požiadajú o vykonanie ročného zúčtovania, na základe ktorého je zamestnávateľ povinný ročné zúčtovanie preddavkov na daň vykonať, je povinný vystaviť doklad, ktorým je v tomto prípade tlačivo o vykonanom ročnom zúčtovaní. Vydanie príslušného tlačiva-prevzatie podpíše zamestnanec na zadnej strane vyhlásenia resp. zamestnávateľ poznačí jeho zaslanie.

Otázka: K 1. januáru 2026 bude zamestnanec meniť zamestnávateľa.

Odpoveď: V uvedenom prípade môže zamestnanec požiadať o vykonanie RZD ktoréhokoľvek zamestnávateľa, ktorý mu v roku 2025 vyplácal zdaniteľné príjmy.

Vplyv Odstupného a Odchodného na Sociálne a Zdravotné Poistenie

Do vymeriavacieho základu zamestnancov pre účely odvodu poistného na sociálne poistenie sa zahŕňa aj zamestnancovi vyplatené odstupné a odchodné, ako to vyplýva z § 138 zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov). Rovnako to platí aj pre účely platenia poistného na zdravotné poistenie s výnimkou odchodného podľa zákona č. 328/2002 Z. z., z ktorého sa poistné na zdravotné poistenie neplatí [§ 13, § 10b ods. 1 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z.

Podľa ZSP platí, že ak bol zamestnancovi vyplatený príjem zo závislej činnosti po zániku právneho vzťahu, tento príjem sa v súlade s ustanovením § 139b ZSP rozpočíta pomerne do vymeriavacích základov všetkých mesiacov trvania poistenia v poslednom kalendárnom roku.

Príklad: Zamestnávateľ skončil pracovný pomer so zamestnancom z organizačných dôvodov dňa 31. 3. 2014. Vo výplate za marec 2014 mu zamestnávateľ nezúčtoval odstupné. Dodatočne, až po skončení pracovného pomeru, v mesiaci apríl 2014 zamestnávateľ zúčtoval bývalému zamestnancovi odstupné v sume 900 €. V tomto prípade do 3 mesiacov, teda do januára, februára a marca 2014. Vymeriavací základ a poistné sa uvedie na tlačive: „Výkaz poistného a príspevkov a Výkaz poistného a príspevkov - príloha“. Zamestnávateľ v takomto prípade zamestnanca do Sociálnej poisťovne opäť neprihlasuje. Posledným rokom trvania pracovného pomeru je rok 2014, v ktorom trval pracovný pomer 3 mesiace. Podľa § 139b ZSP sa suma 900 € rozdelí pomerne na kalendárne mesiace trvania pracovného pomeru. Takže 300 € sa pripočíta k vymeriavacím základom vykázaným v mesiacoch obdobia 1-3/2014 na jednotlivé druhy sociálneho poistenia v takom prípade, ak nebolo v jednotlivých mesiacoch odvedené poistné do Sociálnej poisťovne z maximálnych vymeriavacích základov. Vždy sa za príslušný mesiac odvádza na jednotlivé druhy sociálneho poistenia iba do výšky maximálneho vymeriavacieho základu. Výnimkou je úrazové poistenie, na účely ktorého sa maximálny vymeriavací základ nezohľadňuje.

Podľa ZZP zamestnávateľ aj zamestnanec zaplatí z odstupného po skončení pracovného pomeru preddavky na poistné na zdravotné poistenie. Podľa Metodického usmernenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. OZS-MU-2012/000498-002 zamestnávateľ prihlási (cez kód 2Y Z 30. 4. 2014) a odhlási (cez kód 2Y K 30. 4. 2014) bývalého zamestnanca (poistenca) v posledný deň kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom dochádza k vyplateniu príjmu. Prihlásenie a odhlásenie zamestnávateľ vykoná v jeden deň.

Príklad: Zamestnancovi trval pracovný pomer u zamestnávateľa do 31. 12. 2013. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov zamestnávateľ nezúčtoval odstupné v mesiaci skončenia pracovného pomeru, teda v zúčtovaní miezd za mesiac december 2013. Dodatočne, až po skončení pracovného pomeru, v mesiaci február 2014 zamestnávateľ zúčtoval a v marci 2014 vyplatil bývalému zamestnancovi odstupné v sume 500 €. V tomto prípade ide o príjem zo závislej činnosti síce súvisiaci s rokom 2013, ale pretože bol vyplatený až po 31. 1. 2014, bude súčasťou zdaniteľných príjmov zamestnanca za rok 2014.

Účtovanie Odstupného a Odchodného

Podľa opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len „postupy účtovania“), sa odstupné a odchodné vyplácané v zákonnej výške účtuje na ťarchu účtu 527 - Zákonné sociálne náklady so súvzťažným zápisom v prospech účtu 331 - Zamestnanci a 336 - Zúčtovanie s orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia. Odstupné a odchodné poskytované nad rámec zákonných predpisov sa účtuje na ťarchu účtu 528 - Ostatné sociálne náklady. Na odstupné vytvárajú zamestnávatelia rezervy podľa § 19 ods. 7 písm. c) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

Príklad: Výrobný podnik predpokladá, že v roku 2015 prepustí z dôvodu reorganizácie výroby 10 výrobných robotníkov. Rezerva na odstupné sa vytvára na povinnosť podniku vyplatiť odstupné zamestnancom prepusteným z organizačných dôvodov. Spoločnosti vyplýva z rozhodnutia vedenia podniku o budúcom prepustení zamestnancov povinnosť vytvoriť rezervu na odstupné v účtovnom období roku 2014.

tags: #ročné #zúčtovanie #dane #odstupne #odchodne