Ročné Zúčtovanie Dane pre Nerezidentov a Nárok na Nezdaniťeľnú Časť Základu Dane

Tento článok sa zameriava na problematiku ročného zúčtovania dane pre daňovníkov, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky (nerezidenti) a ich nárok na nezdaniteľnú časť základu dane. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o platnej legislatíve a praktických aspektoch, ktoré ovplyvňujú daňové povinnosti nerezidentov na Slovensku.

Právny Rámec Pobytu Cudzincov a Zamestnávania

Zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje podmienky vstupu, pobytu a zamestnávania cudzincov na Slovensku. Cudzincom je osoba, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky. Tento zákon nahradil starší zákon č. 73/1995 Z. z. a zaviedol pojem prechodný pobyt namiesto dlhodobého pobytu.

Prechodný Pobyt

Povolenie na prechodný pobyt umožňuje cudzincom zdržiavať sa na Slovensku a cestovať do zahraničia a späť počas platnosti povolenia. Toto povolenie sa nevyžaduje u cudzincov so statusom zahraničného Slováka. Prechodný pobyt môže byť udelený aj na účel zamestnania na základe povolenia na zamestnanie, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak. Odkaz na „povolenie na zamestnanie“ sa viaže na zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.

Sezónne Zamestnanie

Policajný útvar môže udeliť povolenie na prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania na maximálne 180 dní v kalendárnom roku, ak bolo udelené povolenie na zamestnanie. Študenti s povolením na prechodný pobyt na účel štúdia nemôžu počas pobytu podnikať ani vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu.

Trvalý Pobyt

Policajný útvar môže udeliť povolenie na trvalý pobyt prvýkrát na tri roky, po ktorých môže byť udelené povolenie na trvalý pobyt na neobmedzený čas. Toto sa často týka manželov a maloletých detí občanov Slovenskej republiky s trvalým pobytom alebo manželov cudzincov s trvalým pobytom najmenej tri roky.

Prečítajte si tiež: Sprievodca ročným zúčtovaním dane pre seniorov

Tolerovaný Pobyt

Podľa § 43 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar udelí povolenie na tolerovaný pobyt cudzincovi, ktorému hrozí nebezpečenstvo v krajine pôvodu (napr. z dôvodu rasy alebo národnosti), alebo ak jeho vycestovanie nie je možné a nie je dôvod na jeho zaistenie. Toto povolenie sa udeľuje najviac na 180 dní a počas jeho platnosti cudzinec nemôže vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu, s výnimkou osôb s dočasným útočiskom.

Cudzinec s povolením na pobyt je povinný hlásiť zmenu miesta prechodného alebo trvalého pobytu do troch pracovných dní.

Služby Zamestnanosti a Zákonník Práce

Zákon o službách zamestnanosti upravuje právne vzťahy pri poskytovaní služieb zamestnanosti, ktoré zahŕňajú systém inštitúcií a nástrojov na podporu účastníkov trhu práce pri hľadaní a zmene zamestnania. Účastníkom právneho vzťahu je aj cudzinec. Úrady práce poskytujú informácie o možnostiach zamestnania a udeľujú povolenia na zamestnanie, ak voľné miesto nie je možné obsadiť uchádzačom o zamestnanie z evidencie. Povolenie na zamestnanie sa vyžaduje aj vtedy, ak cudzinec bude zamestnaný v prihraničnej oblasti a bude sa najmenej raz za týždeň vracať do susedného štátu, kde má trvalý pobyt. Povolenie na zamestnanie sa udeľuje najviac na obdobie jedného roka, pri sezónnom zamestnávaní najviac na šesť mesiacov v kalendárnom roku.

Zákonník práce upravuje individuálne a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Pracovnoprávne vzťahy medzi cudzincami a zamestnávateľmi so sídlom na Slovensku sa spravujú Zákonníkom práce, ak medzinárodné právo súkromné neustanovuje inak.

S účinnosťou od 1. mája 2004 nadobudli účinnosť niektoré ustanovenia Zákonníka práce, ktoré sa týkajú vysielania zamestnancov v rámci poskytovania služieb. Zamestnávatelia sú povinní zabezpečiť vyslaným zamestnancom z členských štátov EÚ povinnú ochranu v rámci pracovných podmienok ustanovených v zákonoch a kolektívnych zmluvách platných na území Slovenska.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre rodičovský príspevok

Zamestnávateľ je povinný informovať zamestnanca o dĺžke pracovného času, mzde, podmienkach vyslania a prípadných podmienkach návratu z cudziny. Zamestnancovi s miestom výkonu práce v cudzine možno poskytovať mzdu alebo jej časť v cudzej mene.

Zamedzenie Dvojitého Zdanenia a Daňová Rezidencia

Jedným z hlavných cieľov medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia je obmedziť právo vybrať daň a rozdeliť toto právo medzi zmluvné štáty. Tieto zmluvy riešia situácie, keď právo vybrať daň z príjmu plynúceho z jedného štátu rezidentovi druhého štátu majú podľa vnútroštátnych predpisov oba štáty. Zmluva stanoví, ktorý štát má právo na zdanenie alebo spôsob vylúčenia dvojitého zdanenia.

Priorita Medzinárodných Zmlúv

Podľa § 1 ods. 2 zákona o dani z príjmov, medzinárodná zmluva má prednosť pred zákonom o dani z príjmov. Zmluva však nesmie sprísniť vnútroštátny predpis, môže ho iba modifikovať a nestanovuje daňovníkom žiadne povinnosti, ktoré nie sú v vnútroštátnych predpisoch obsiahnuté.

Zdaňovanie Príjmov zo Závislej Činnosti

Vo všeobecnosti sa príjmy zo závislej činnosti zdaňujú v štáte skutočného výkonu činnosti (štát zdroja). Výnimky sú definované v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia.

Daňová Rezidencia

Pre určenie rozsahu daňových povinností je rozhodujúce stanovenie miesta daňovej rezidencie. Daňoví rezidenti Slovenska sú zdaňovaní z celosvetových príjmov, zatiaľ čo daňoví nerezidenti sú zdaňovaní len z príjmov zo zdrojov na území Slovenska. Daňovým rezidentom Slovenska je fyzická osoba, ktorá má na území Slovenska trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre ročné zúčtovanie dane pri výsluhovom dôchodku

Riešenie Konfliktu Dvojitej Rezidencie

Ak je daňovník považovaný za daňového rezidenta v obidvoch štátoch, konflikt dvojitej rezidencie sa rieši podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Kritérium stáleho bytu, strediska životných záujmov, obvyklého zdržiavania sa a štátneho občianstva sú postupne analyzované. Ak nie je možné určiť štát rezidencie, rozhoduje vzájomná dohoda príslušných orgánov zmluvných štátov.

Nerezident SR

Nerezident SR je fyzická osoba, ktorá nemá na území SR trvalý pobyt ani sa tu obvykle nezdržiava, alebo právnická osoba, ktorá nemá na území SR sídlo.

Predmet Dane Nerezidenta SR

Predmetom dane nerezidenta SR sú príjmy zo zdrojov na území SR (§ 16 zákona o dani z príjmov).

Daňové Priznanie Nerezidenta SR

Daňové priznanie je nerezident SR povinný podať, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy zo zdrojov na území SR za zdaňovacie obdobie presiahli sumu 2 876,90 eura. Súčasťou daňového priznania sú kópie všetkých potvrdení o príjmoch zo zamestnania plynúcich zo zdrojov na území SR.

Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka). Daňovému nerezidentovi je možné predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania na základe oznámenia podaného správcovi dane.

Zdaňovanie Príjmov Nerezidenta SR

Zdaňovanie príjmov daňovníka, ktorý je daňovým rezidentom štátu, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, a ktoré mu plynuli zo zdrojov na území SR, sa riadi ustanoveniami tejto zmluvy a zákonom o dani z príjmov.

Príjem z Činností Vykonávaných Prostredníctvom Stálej Prevádzkarne

Podľa § 16 ods. 2 zákona o dani z príjmov, stálou prevádzkarňou sa rozumie trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činností, prostredníctvom ktorého nerezident SR vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť na území SR. Ak na území SR vykonáva činnosť rezident štátu, s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, vznik stálej prevádzkarne sa posudzuje výlučne podľa definície ustanovenej v zákone o dani z príjmov.

Príjem zo Závislej Činnosti

Rozhodujúcou podmienkou pre zdaniteľnosť príjmov zo závislej činnosti je vykonávanie tejto činnosti na území SR. Príjem nerezidenta SR zo závislej činnosti nie je zdaniteľný v SR, ak mu tento príjem vypláca zahraničný zamestnávateľ (nerezident SR), ktorý na území SR nemá stálu prevádzkareň a časové obdobie súvisiace s výkonom tejto činnosti na našom území nepresiahne 183 dní v akomkoľvek období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.

Príjmy zo Služieb Poskytovaných Nerezidentom SR

Zdroj príjmov nerezidenta zo služieb je na území SR len vtedy, ak tieto príjmy plynú nerezidentovi za služby poskytované na území SR, aj keď nie sú vykonávané prostredníctvom stálej prevádzkarne. Z príjmov vyplácaných daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou z týchto služieb poskytovaných na území SR, aj keď nie sú vykonávané prostredníctvom stálej prevádzkarne, sa daň zráža v prípade príjmov vyplácaných daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou so sídlom alebo s bydliskom v nespolupracujúcich štátoch.

Príjmy z Činnosti Umelca, Športovca Alebo Artistu

Ide o príjmy, ktoré nerezident SR dosahuje ako umelec, športovec alebo artista na našom území, alebo ide o príjem spoluúčinkujúcej osoby, alebo o príjem z ďalšej podobnej činnosti, ktorú nerezident SR osobne vykonáva alebo zhodnocuje na území SR. Uvedené príjmy podliehajú na našom území zdaneniu daňou vyberanou zrážkou v súlade so zákonom o dani z príjmov a v súlade s príslušnou zmluvou.

Ročné Zúčtovanie Dane

Ak na území SR poberá nerezident SR zdaniteľné príjmy iba zo závislej činnosti, môže do 15. februára nasledujúceho roka písomne požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania. Zamestnanec žiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania na tlačive Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti.

Nezdaniteľná Časť Základu Dane na Daňovníka

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa základ dane (čiastkový základ dane) zo závislej činnosti (a ďalej základ dane určený podľa § 6 ods. 1 a 2) znižuje o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.

Podmienky pre Uplatnenie Nezdaniteľnej Časti

Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka má každý daňovník (obmedzenie je ustanovené len u dôchodcov), bez ohľadu na to, koľko mesiacov (dní) v zdaňovacom období skutočne odpracoval. Suma sa nekráti v pomernej alikvotnej výške.

Nezdaniteľná Časť a Dôchodcovia

Podľa § 11 ods. 6 zákona ak daňovník je poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, vyrovnávacieho príspevku, dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia a uvedený dôchodok poberal k 1.1. príslušného roka alebo mu bol spätne priznaný k 1.1. príslušného roka, znižuje sa základ dane len vo výške rozdielu medzi sumou, o ktorú sa znižuje základ dane podľa § 11 ods. 2 a úhrnom vyplateného dôchodku.

Praktické Príklady

Príklad 1: Zamestnankyňa Dana počas roka 2012 je zamestnaná na základe pracovného pomeru len u jedného zamestnávateľa. Podpísala vyhlásenie na zdanenie príjmov a uplatnila si nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. V mesiaci december 2012 nepoberala žiaden zdaniteľný príjem, bola práceneschopná. Uplatňuje si nárok na daňový bonus na jedno dieťa. V ročnom zúčtovaní zamestnankyne Dany vznikne preplatok na dani z dôvodu, že v mesiaci december 2012 bola práceneschopná, nepoberala žiaden zdaniteľný príjem, zamestnávateľ jej neuplatnil 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.

Príklad 2: Občan Slovenskej republiky (SR) s trvalým pobytom na území SR je 7 kalendárnych mesiacov roku 2013 zamestnaný v inom štáte. V SR poberá zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti za 3 kalendárne mesiace. Ak je občan SR daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, predmetom jeho dane sú príjmy plynúce zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí.

Príklad 3: Zamestnanec Dušan, poberateľ starobného dôchodku, dosiahne v roku 2013 na základe dohody o vykonaní práce zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti vo výške 1 750 €, ktoré nepresiahli sumu 1 876,96 €. Tento zamestnanec si neuplatňuje daňový bonus, z príjmov má vybrané preddavky na daň vo výške 319,20 €.

tags: #ročné #zúčtovanie #dane #nerezident #nárok #na