
Rodičovský príspevok a daňový bonus sú dôležité nástroje štátnej podpory rodinám na Slovensku. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o podmienkach nároku na tieto dávky, ich výške a spôsobe uplatnenia.
Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.
Nárok na rodičovský príspevok má oprávnená osoba, ktorá zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa do troch rokov veku, alebo do šiestich rokov veku, ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podmienkou je, že o dieťa sa stará len jedna určená osoba.
Oprávnená osoba je určená dohodou osôb, ktoré sa o dieťa starajú. Rodičovský príspevok sa vypláca tejto osobe.
Žiadosť o rodičovský príspevok musí obsahovať tieto údaje:
Prečítajte si tiež: Nárok na rodičovský príspevok
Platiteľ môže vyžadovať doplnenie ďalších údajov potrebných na konanie o nároku.
Nárok žiadateľa posudzuje príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.
Výplata rodičovského príspevku môže byť znížená alebo zastavená v určitých prípadoch:
V odôvodnených prípadoch môže byť určený osobitný príjemca, ktorým je obec, v ktorej má oprávnená osoba pobyt, alebo iná osoba. Osobitný príjemca zabezpečuje účelné využitie rodičovského príspevku.
Oprávnená osoba je povinná preukázať všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na vznik nároku, výšku a výplatu príspevku. Zmeny je povinná písomne oznámiť príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny do ôsmich dní.
Prečítajte si tiež: Ako podať daňové priznanie pri rodičovskom príspevku
Platiteľ (úrad práce, sociálnych vecí a rodiny) môže navštíviť oprávnenú osobu v mieste jej pobytu a požadovať informácie súvisiace s trvaním nároku. Platiteľ je však povinný zachovávať mlčanlivosť o získaných skutočnostiach.
Daňový bonus je nástroj štátu, ktorý priamo ovplyvňuje čistý príjem zamestnancov alebo daňovú povinnosť podnikateľov - živnostníkov, ktorí majú vlastné deti alebo sa o ne starajú. Je upravený v §33 zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z.
Daňový bonus na dieťa si uplatňuje rodič alebo osoba, ktorá má zverené dieťa do starostlivosti. Nárok má zamestnanec (osoba s príjmami podľa § 5 zákona o dani z príjmov) a aj podnikateľ (SZČO s príjmom podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov).
Daňový bonus na dieťa (deti) si uplatňuje vždy iba jeden z rodičov. Je možné postupovať aj tak, že pomernú časť daňového bonusu si po časť roka uplatní jeden z rodičov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť roka druhý z rodičov. Ak nárok spĺňajú obidvaja rodičia, musia sa na jeho uplatnení dohodnúť.
Nárok na daňový bonus vzniká mesiacom, v ktorom sa dieťa narodí a zanikne dosiahnutím veku 18 rokov dieťaťa (resp. 25 rokov dieťaťa, pokiaľ ide o daňový bonus za rok 2024), pokiaľ sa sústavne pripravuje na povolanie denným štúdiom na strednej alebo vysokej škole.
Prečítajte si tiež: Praktické kroky pri zmene trvalého bydliska a rodičovský príspevok
Manželia sú rozvedení, ale žijú naďalej v spoločnej domácnosti. Dieťa bolo súdom zverené matke. Otec platí na dieťa výživné. Matka je nezamestnaná a nemôže si uplatniť daňový bonus na dieťa, preto o uplatnenie daňového bonusu požiada u svojho zamestnávateľa otec. Dieťa je zverené do starostlivosti matky, ale vo vzťahu k otcovi sa nič nemení, stále ide o jeho vlastné dieťa, ktoré s ním žije v spoločnej domácnosti. Ak sa rodičia dohodli na takomto uplatnení daňového bonusu, zamestnávateľ prizná otcovi daňový bonus na základe dokladu o tejto vzájomnej dohode medzi rodičmi dieťaťa.
Ak si chce zamestnanec uplatniť daňový bonus u zamestnávateľa naraz za celý rok, má povinnosť do 15. februára požiadať o ročné zúčtovanie dane a dodať podklady na uplatnenie daňového bonusu, ak tak neurobil počas roka. Zamestnávateľ má povinnosť vyhotoviť ročné zúčtovanie dane do 31. marca.
Pokiaľ zamestnanec o ročné zúčtovanie dane do daného termínu nepožiadal, podá daňové priznanie fyzickej osoby typ A, v ktorom si uplatní daňový bonus na dieťa. V prípade, že daňová povinnosť bude nižšia než daňový bonus na dieťa, o vyplatenie daňového bonusu požiada daňový úrad priamo v daňovom priznaní, a to buď vyplatením na účet, ktorý uvedie do daňového priznania, alebo na svoju adresu.
Prílohou daňového priznania sú:
Pri spracovaní ročného zúčtovania zamestnancov, ale aj pri podaní daňového priznania fyzickej osoby k dani z príjmov, či už typu A, ak daňové priznanie podáva zamestnanec alebo typu B, ak daňové priznanie podáva SZČO, je potrebné správne vypočítať výšku daňového bonusu, ktorý sa mení podľa veku dieťaťa. Výška daňového bonusu pre dieťa, ktoré dovŕši hranicu 15 rokov (resp. 18 rokov v prípade daňového bonusu za rok 2024), sa v uvedenej sume uplatní naposledy v tom mesiaci, v ktorom dieťa dovŕši príslušný vek.
Nárok na daňový bonus možno uplatniť najviac do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 zákona o dani z príjmov (príjmy zo závislej činnosti) alebo do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. Vzhľadom na percentuálny limit základu dane (čiastkového základu dane) si nie každý daňovník bude môcť uplatniť daňový bonus v plnej výške.
Novelou zákona o dani z príjmov účinnou od 1. januára 2025 sa zmenili niektoré podmienky na jeho uplatnenie a aj jeho výška.
Rodiny, kde jeden z rodičov nemá žiaden príjem, no druhý zarába nadpriemerne, si často myslia, že na plný daňový bonus na deti nemajú nárok. Podľa daňového a odvodového experta Jozefa Mihála (Demokrati) to však vôbec nie je tak. Práve naopak - ak využijú "medzeru" v zákone, môžu získať celých 2400 eur za dve deti za rok 2025, a to úplne legálne.
Jozef Mihál uvádza príklad rodiny, kde pani Zuzana, matka dvoch malých detí, bola celý rok 2025 na rodičovskej dovolenke. Nemala žiaden zdaniteľný príjem, a preto si nemohla daňový bonus uplatniť. Jej manžel, pán Zdenko, má mesačný príjem okolo 3000 eur v hrubom. Keby si daňový bonus uplatňoval on, bol by mu podľa zákona výrazne skrátený alebo by naň nemal nárok vôbec, keďže jeho príjem prevyšuje stanovené hranice (viac ako 29723 eur ročne).
Aj napriek tomu môže rodina získať plný daňový bonus na deti vo výške 2400 eur za rok. Ako je to možné?
Kľúčovým bodom je paragraf § 33 ods. 8 zákona o dani z príjmov, ktorý umožňuje využiť špeciálny výpočet. Pani Zuzana, hoci nemá žiadny vlastný príjem, si môže podať daňové priznanie za rok 2025. Podľa uvedeného paragrafu si totiž môže „navýšiť“ svoj nulový základ dane o základ dane svojho manžela.
Zjednodušene povedané, jej základ dane sa vypočíta, akoby mala jeho príjem. Čo robí tento postup tak výhodným, je fakt, že zákon v tomto prípade neberie do úvahy vysoký príjem pána Zdenka ako dôvod na krátenie bonusu. Krátenie sumy daňového bonusu sa podľa zákona týka len situácií, keď si bonus uplatňuje rodič výlučne zo svojich vlastných príjmov, a tie presahujú určené limity.
Pri postupe podľa § 33 ods.
Podľa Jozefa Mihála ide o dôsledok nedotiahnutého legislatívneho procesu. „V zákone je tak diera, chyba, nedorobok … volajme to ako chcete. Osobne si myslím, že úradníci na ministerstve financií pri príprave novely nemali dostatok času na to, aby korektne vyriešili krátenie daňového bonusu s ohľadom na výšku príjmov oboch oprávnených osôb (pozrite predošlé statusy), nie je to jednoduché. A oponentúra v tom čase nebola možná, kvôli skrátenému legislatívnemu konaniu,“ myslí si Mihál.
Novela zákona bola schvaľovaná v skrátenom legislatívnom konaní, čo mohlo viesť k tomu, že autori zákona nemali dostatok času na dôkladné preverenie všetkých dôsledkov. Mihál poukazuje na to, že zákonodarcovia mohli využiť vzor z iného paragrafu - § 33a, ktorý pri podobných situáciách berie do úvahy súčet príjmov oboch rodičov.
Tento postup je ideálny pre rodiny, kde:
Výsledkom je, že aj rodiny, kde jeden rodič zarába nadpriemerne (napr. 15 000 eur mesačne), môžu získať plnú sumu bonusu, rovnako ako rodiny s bežným príjmom.
Tento spôsob uplatnenia daňového bonusu síce odhaľuje nedokonalosť v zákone, no ide o plne legálny postup. Ak sa ocitnete v podobnej situácii ako Zuzana a Zdenko, stojí za to podať daňové priznanie a využiť túto možnosť.
Doplnenie: Je dôležité poznamenať, že Parlament 5. februára 2025 túto možnosť zrušil. Preto nasledujúci postup už nemusí byť aktuálny.
Podpora štátu rodinám sa uskutočňuje predovšetkým na základe štátnych sociálnych dávok, ktoré predstavujú súbor peňažných plnení, ktorými sa štát podieľa na zvládnutí viacerých životných situácií, najmä rodín s nezaopatrenými deťmi, ale samozrejme aj iným spôsobom - materská a rodičovská dovolenka a materské, daňový bonus. Prispievajú na krytie nákladov na výživu a iné osobné potreby detí a tiež nákladov spojených s ďalšími sociálnymi udalosťami.
S účinnosťou od 1. júla 2003 materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku upravuje § 166 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej len zákon). V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene právo na materskú dovolenku a mužovi na rodičovskú dovolenku. Zakotvuje sa teda v súlade s európskou smernicou rodičovská dovolenka preto, aby nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy z dôvodu starostlivosti o dieťa mohol vzniknúť nielen matke, ale aj otcovi, a to súčasne. Preto sa mení doterajší pojem materská dovolenka a ďalšia materská dovolenka na materskú a rodičovskú dovolenku.
Zamestnankyni - žene priznáva § 166 Zákonníka práce nárok na materskú dovolenku v súvislosti s pôrodom v rozsahu 28 týždňov. Ak žena porodila zároveň dve deti alebo viac detí alebo ak ide o osamelú ženu, patrí jej materská dovolenka v trvaní 37 týždňov. Mužovi už od narodenia dieťaťa patrí právo na rodičovskú dovolenku v rovnakom rozsahu z titulu starostlivosti o narodené dieťa.
Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa je zamestnávateľ podľa § 166 ods. 2 Zákonníka práce povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku. Táto rodičovská dovolenka sa poskytuje v nimi požadovanom rozsahu, maximálne do troch rokov veku dieťaťa. Ak ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa vyžadujúci osobitnú starostlivosť, je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do šiestich rokov veku dieťaťa. Táto dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký rodič žiada, spravidla však vždy najmenej na jeden mesiac.
Žena nastupuje na materskú dovolenku podľa § 167 Zákonníka práce spravidla od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom. Ak žena vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov, pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, patrí jej materská dovolenka odo dňa nástupu až do uplynutia 28 týždňov, resp. 37 týždňov. Ak žena vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, poskytne sa jej materská dovolenka odo dňa pôrodu len do uplynutia 22 týždňov alebo 31 týždňov (ak ide o ženu, ktorá porodila zároveň dve deti alebo viac detí, alebo ak ide o osamelú ženu).
Ak dieťa zo zdravotných dôvodov prevzal do starostlivosti dojčenský ústav alebo iný liečebný ústav a žena a muž zatiaľ nastúpi do práce, podľa § 168 Zákonníka práce preruší sa týmto nástupom materská dovolenka najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu. Jej nevyčerpaná časť sa žene a mužovi poskytne odo dňa, keď prevzal dieťa z ústavu opäť do svojej starostlivosti a prestal preto pracovať, nie však dlhšie ako do troch rokov veku dieťaťa. Ak sa dieťa narodilo mŕtve, patrí žene materská dovolenka po dobu 14 týždňov. Ak dieťa zomrie v dobe, keď je žena na materskej dovolenke alebo žena a muž na rodičovskej dovolenke, poskytuje sa im táto dovolenka ešte počas dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do dňa, keď by dieťa dosiahlo jeden rok.
Žene a mužovi, ktorí sa prestali starať o narodené dieťa a ktorých dieťa bolo z toho dôvodu umiestnené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ako aj žene a mužovi, ktorých dieťa je v dočasnej starostlivosti detského domova alebo obdobného ústavu z iných ako zdravotných dôvodov, nepatrí materská dovolenka za obdobie, počas ktorého sa o dieťa nestarajú. Materská dovolenka v súvislosti s pôrodom nesmie byť kratšia ako 14 týždňov, nemôže sa skončiť ani prerušiť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku má podľa § 169 Zákonníka práce aj žena a muž, ktorí prevzali na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré im bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela. V tomto prípade sa materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka poskytuje žene a mužovi odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 22 týždňov, a ak žena a muž prevzali dve deti alebo viac detí alebo ak ide o osamelú ženu a osamelého muža, v trvaní 31 týždňov, najdlhšie však do dňa, keď dieťa dosiahne vek osem mesiacov. Rodičovská dovolenka sa poskytuje v trvaní troch rokov odo dňa prevzatia dieťaťa a v trvaní šesť rokov odo dňa prevzatia dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť, najdlhšie do dňa, kým dieťa dosiahne šesť rokov veku.
Materské (ako nemocenská dávka) nahradilo peňažnú pomoc v materstve a je upravené v § 48 až § 53 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení (ďalej len zákon). Je to dávka nemocenského poistenia, ktorá sa poskytuje v období tehotenstva a starostlivosti o narodené dieťa, ale len za podmienky, že poistenkyňa bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom nemocensky poistená najmenej 270 dní. a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. uplynutím 28. uplynutím 37. týždňa od vzniku nároku na materské, ak poistenkyňa porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z narodených detí sa stará alebo ak je osamelá, ak tento zákon neustanovuje inak.
Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov alebo materské sa jej nevyplácalo, pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, má nárok na materské do konca 28. týždňa od vzniku nároku na materské, resp. do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské.
Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu ako je predčasný pôrod, má nárok na materské do konca 22. týždňa odo dňa pôrodu, ale nie dlhšie ako do konca 28. týždňa od vzniku nároku na materské, resp. do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, ale nie dlhšie ako do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské.
Poistenkyňa, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské. Poistenkyňa, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, ale nie dlhšie ako do konca 28. týždňa od vzniku nároku na materské, resp. do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské. nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
V súvislosti s poberaním materského zákon hovorí aj o „inom poistencovi“, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará. Tento poistenec pre vznik nároku na materské musí tiež splniť podmienku nemocenského poistenia najmenej 270 dní v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti.
Iná osoba ako matka dieťaťa má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 22 týždňov od vzniku nároku na materské. Ak prevzala do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z týchto detí sa stará alebo ide o osobu osamelú, ktorá sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, majú nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia ôsmich mesiacov veku dieťaťa. fyzická osoba, ak sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu (§ 49). Materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len jednému poistencovi.
Materské sa poskytuje za dni (§ 52 zákona). Výška materského je 55 % denného vymeriavacieho základu (§ 53 zákona). Denný vymeriavací základ (§ 55 zákona) je podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých poistencom v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok prechádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na materské (§ 54 zákona). Toto však platí, len ak nemocenské poistenie trvalo celý prechádzajúci kalendárny rok alebo ak nemocenské poistenie vzniklo v kalendárnom roku, ktorý predchádza roku, v ktorom vznikol nárok na materské.
Pre vypočítanie výšky materského je potrebné spočítať vymeriavacie základy, z ktorých sa platilo nemocenské poistenie za predchádzajúci kalendárny rok a výsledok sa vydelí počtom dní predchádzajúceho kalendárneho roka, a to po odpočítaní dní, počas ktorých sa nemocenské poistenie neplatilo, napr. pracovné voľno bez náhrady mzdy, PN a pod. Takto sa vypočíta denný vymeriavací základ a výška materského je potom na každý deň materského 55 % z tejto sumy. Pre účely materského však zároveň platia aj obmedzenia týkajúce sa maxima a minima vymeriavacieho základu. v období od 1. januára do 30. v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka 1,5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie (§ 138). Maximálna výška materského v roku 2005 je 55 % z najvyššieho vymeriavacieho základu, teda 1,5 x priemerná mesačná mzda v SR. Priemerná mesačná mzda za rok 2004 je 14 365 Sk, teda maximálny vymeriavací základ je 21 547 Sk, na jeden deň približne 395 Sk.
Nárok na materské sa uplatňuje prostredníctvom tlačiva Sociálnej poisťovne - Žiadosť o materské, potvrdeného lekárom zdravotníckeho zariadenia.