
Účasť detí na športových aktivitách je dôležitá pre ich fyzický a psychický vývoj. Pre športové kluby a organizácie je nevyhnutné mať zabezpečený informovaný súhlas rodičov alebo zákonných zástupcov pred zapojením dieťaťa do ich aktivít. Tento článok sa zameriava na vzor rodičovského súhlasu pre športový klub a rozoberá dôležité aspekty, ktoré by mal takýto dokument obsahovať.
Rodičovský súhlas je právny dokument, ktorý umožňuje deťom zúčastňovať sa na športových aktivitách pod záštitou klubu alebo organizácie. Zabezpečuje, že rodičia sú informovaní o rizikách spojených s daným športom a súhlasia s účasťou svojho dieťaťa.
Rodičovský súhlas je dôležitý z niekoľkých dôvodov:
Nasledujúci vzor je príkladom toho, čo by mal rodičovský súhlas obsahovať. Je dôležité, aby bol prispôsobený konkrétnym potrebám a rizikám daného športového klubu.
Zákonník práce stanovuje aj tzv. príspevok zamestnávateľa na športovú činnosť dieťaťa. Do 31.12.2025 mal zamestnávateľ možnosť /dobrovoľne/ za určitých podmienok vyplatiť zamestnancovi príspevok na športovú činnosť dieťaťa. Od 1.1.2025 je účinná novela Zákonníka práce, kedy po splnení podmienok, ja zamestnávateľ povinný tento príspevok vyplatiť. Táto povinnosť sa týka zamestnávateľov s viac ako 49 zamestnancami. Zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, môže o tento príspevok žiadať i zamestnankyňa na materskej alebo rodičovskej dovolenke. Splnenie tejto podmienky posudzuje zamestnávateľ ku dňu začatia obdobia, na ktoré sa vzťahuje doklad podľa § 152b ods.
Prečítajte si tiež: Nárok na rodičovský príspevok
Do 31.12.2024: Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi príspevok v sume 55 % oprávnených výdavkov (Max 275 eur/kal.rok) na športovú činnosť dieťaťa. Oprávnenými výdavkami sú preukázané výdavky zamestnanca na športovú činnosť dieťaťa u oprávnenej osoby, ktorou je výlučne športová organizácia zapísaná v registri právnických osôb v športe podľa osobitného predpisu, ktorá zabezpečuje pre dieťa zamestnanca vykonávanie tejto športovej činnosti pod dohľadom odborne spôsobilého športového odborníka, a to najviac za obdobie kalendárneho roka, za ktorý zamestnanec žiada o príspevok (§ 152b ods. Ide o teda o dobrovoľnú MOŽNOSŤ zamestnávateľa.
Spodná hranica veku dieťaťa, na ktoré je možné požiadať o príspevok, NIE JE. Dieťa však môže mať max. Zamestnanec je povinný zamestnávateľovi predložiť účtovné doklady vydané športovou organizáciou zapísanou v registri právnických osôb v športe. Súčasťou dokladu je aj obdobie, na ktoré sa vzťahuje tento doklad, aby zamestnávateľ mohol ku dňu začatia obdobia, na ktoré sa doklad vzťahuje, posúdiť splnenie podmienok na poskytnutie príspevku.
Zamestnávateľ pri poskytnutí príspevku je povinný preveriť aj tú skutočnosť, či dieťa je osobou s príslušnosťou k športovej organizácii podľa osobitného predpisu najmenej počas šiestich mesiacov. Na základe jedného vystaveného dokladu o zaplatení oprávnených výdavkov si môže nárok na príspevok uplatniť len jeden z rodičov dieťaťa.
Otázky zodpovednosti za protiprávne konanie v športe sú upravené občianskym, príp. obchodným, a trestným právom. Aj pri neexistencii akýchkoľvek výslovných pravidiel ohľadom súkromnoprávnej zodpovednosti za športové úrazy však platí všeobecné pravidlo občianskeho práva, a to všeobecná prevenčná povinnosť zakotvená v § 415 Občianskeho zákonníka: „Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.“ Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka: „Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.“ Napokon podľa § 441 Občianskeho zákonníka: „Ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.“
Civilnoprávna zodpovednosť pri výkone športovej činnosti môže mať viacero podôb. Komplexnejší výpočet druhov súkromnoprávnej zodpovednosti v športe ponúka napr. Johannes Reisinger - ide o zodpovednosť:
Prečítajte si tiež: Ako podať daňové priznanie pri rodičovskom príspevku
Podobne vypočítava druhy trestnoprávnej zodpovednosti:
Podľa M. Králíka slovenský autor P. Gališin v 80. rokoch 20. storočia spracoval prehľad vyše 40 teórií, ktoré odôvodňovali vylúčenie alebo naopak pripúšťali občianskoprávnu zodpovednosť športovcov za úrazy. Zároveň ponúka prehľad aktuálnej národnej judikatúry, z ktorého vyplýva, že v súčasnosti by súdy v Čechách aj na Slovensku vyvodili občianskoprávnu zodpovednosť športovca za úraz spôsobený druhému športovcovi najmä v prípadoch, ak by išlo o preukázaný prípad porušenia športových pravidiel. Zodpovednosť by tu závisela od dôkazných možností preukázania porušenia športového pravidla, ako podmienky preukázania porušenia všeobecnej prevenčnej povinnosti v znení „Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.“ V športe je totiž touto všeobecnou prevenčnou povinnosťou záväzok dodržiavať pravidlá hry.
Športové pravidlá pritom môžu povoľovať aj určité potenciálne nebezpečné zákroky, resp. manévre, ktorých dôsledkom v praxi môže byť zranenie športovca. Ak by však súčasťou hry mali byť podľa pravidiel postupy, ktoré sú priamo namierené proti životu a zdraviu športovca, pravidlá by samy osebe navádzali na protiprávnu činnosť a neslúžili by ako pomôcka súdu pre určenie hraníc prevenčnej povinnosti.
Zodpovednosť športovcov za úraz spôsobený pri športe inému športovcovi je pritom iba jedným z aspektov občianskoprávnej zodpovednosti v športe. Športovec môže zodpovedať za škodu aj divákovi, ktorému bez divákovho spoluzavinenia, alebo so spoluzavinením, ublížil. Často však v praxi zodpovednosť preberá organizátor alebo usporiadateľ, ktorý dostatočne nezaistil bezpečnosť divákov. Vylúčiť nemožno ani spoločnú zodpovednosť športovca a organizátora/usporiadateľa. Argumentácia pri posudzovaní zodpovednosti by pritom mohla byť rovnaká ako v prípade zodpovednosti športovca za úraz spôsobený druhému športovcovi - porušenie prevenčnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť, zavinenie a prípadné spoluzavinenie diváka, ktorý mohol s nebezpečenstvom počítať. Nemohol však počítať s excesom, teda porušením športových pravidiel, príp. nezaistením štandardnej bezpečnosti zo strany organizátora alebo usporiadateľa. Vtedy divák nemá žiaden podiel viny na výslednom zranení a za škodu zodpovedá v plnej výške organizátor/usporiadateľ alebo športovec (prípadne zodpovedajú spoločne).
Zodpovednosť medzi divákom a usporiadateľom, má však aj opačnú podobu - napríklad podobu zodpovednosti divákov za škodu, ktorú spôsobia na štadióne.
Prečítajte si tiež: Praktické kroky pri zmene trvalého bydliska a rodičovský príspevok
Zodpovednosť športovcov voči organizátorom a usporiadateľom a naopak vyplýva z konkrétnych zmluvných vzťahov medzi nimi, a z uplatnenia základných princípov občianskoprávnej zodpovednosti (porušenie povinnosti, škoda, príčinná súvislosť a zavinenie).
Ďalšou možnou podobou zodpovednosti je zodpovednosť trénera za zverených športovcov, často maloletých. V rámci občianskoprávnej zodpovednosti a podľa zákona o rodine je za dieťa v prvom rade zodpovedný rodič, teda zákonný zástupca. Zveriť deti do starostlivosti inej osoby je možné iba so súhlasom zákonného zástupcu, prípadne na základe rozhodnutia súdu. Otázka zodpovednosti „iných osôb“, napr. trénera, sa potom spravuje v občianskoprávnej rovine všeobecnými ustanoveniami o zodpovednosti za škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorá sa stala dieťaťu. Opäť by teda bolo potrebné preukázať, že tréner porušil svoju povinnosť, ktorej príčinným dôsledkom bola škoda, a toto konanie bolo trénerom zavinené.
Naopak zodpovednosť za škodu spôsobenú dieťaťom upravuje Občiansky zákonník v § 422 a § 423 ako zodpovednosť za škodu spôsobenú tými, ktorí nevedia posúdiť následky svojho konania: „Maloletý alebo ten, kto je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá za škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky; spoločne a nerozdielne s ním zodpovedá, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Ak ten, kto spôsobí škodu, pre maloletosť alebo pre duševnú poruchu nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu ten, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Kto je povinný vykonávať dohľad, zbaví sa zodpovednosti, ak preukáže, že náležitý dohľad nezanedbal.”
Zásadne tréner teda zodpovedá za škodu spôsobenú dieťaťom - zverencom - napr. inému športovcovi, spoločne s týmto zverencom. Ak dieťa nevie posúdiť následky svojho konania, zodpovedá tréner sám - v oboch prípadoch za predpokladu, že nedokáže, že náležitý dohľad nezanedbal.
Existuje tiež možnosť obchodnoprávnej zodpovednosti za škodu. Tej môže podliehať zranenie hráča hráčom súperiaceho klubu, ak by si materský klub zraneného hráča nárokoval odškodnenie od druhého klubu, ktorého hráč zranenie spôsobil.
Myšlienka vzdania sa práv na náhradu škody, napríklad zo športového úrazu, vyplýva v zahraničí z myšlienky dobrovoľnej účasti na športovej aktivite a vedomosti o možných rizikách. Slovami rímskych právnikov: „volenti non fit iniuria“.
Pre európske kontinentálne krajiny však vo všeobecnosti platí, že nie je možné vylúčiť zodpovednosť za úrazy - podľa § 309 nemeckého BGB totiž nemožno vylúčiť zodpovednosť za škodu na živote, tele a zdraví. Vylúčiť možno iba zodpovednosť za vecnú škodu.
Obdobne ako nemecká právna úprava, aj rakúsky ABGB upravuje túto otázku podobne - veľmi všeobecne formulovaná klauzula vylučujúca zodpovednosť, resp. prenášajúca riziko na športovca, by bola neplatná z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Navyše aj pri zodpovednosti za majetkovú škodu sa uznáva iba zbavenie sa zodpovednosti za ľahkú nedbanlivosť, a len za riziko, ktoré bolo predvídateľné.
Minimálne kontinentálny právny systém teda stojí na pozícii, že niektorých práv sa vopred nemožno vzdať - okrem práva na náhradu škody na zdraví je to aj príklad práva na súdnu ochranu, čo je tiež významný aspekt vzdávania sa práv, ktorý sa v športovoprávnej praxi vyskytuje vo forme záväzku vyjadreného v stanovách športových organizácií - záväzku neriešiť spory súdnou cestou, ale cestou interných športových orgánov, a to aj keď tieto orgány nemajú povahu rozhodcovských súdov a ich rozhodnutia nemajú právnu silu rozsudkov. Takéto obmedzenie práva na súdnu ochranu je však jednoznačne v konflikte s právom na súdnu ochranu a nič poškodenému nebráni, aby sa obrátil na príslušný súd.
Ako rodič samozrejme viete, čo je pre vaše deti dobré. Ešte lepšie ale niekedy môže byť, keď ich necháte vybrať si. Platí to hlavne v oblasti trávenia voľného času a výberu srdcového športu. Pokiaľ s nimi prediskutujete, aký pohyb by ich bavil najviac a prečo, ľahšie nájdete ten pravý koníček alebo jeho vhodnú alternatívu. „Naslúchať deťom, keď prejavia záujem o nejaký šport, a prebrať to s nimi, to je tá správna cesta. Dobré je tiež pobaviť sa o motívoch, prečo by chceli tráviť odpoludnie práve tak či onak, v čom to bude pre nich príjemné a užitočné. Spoločne. Tak znie ďalšie heslo, ktoré je potrebné dodržiavať. Vybehnite na ihrisko a natrénujte spolu prvý baseballový odpal, než podáte prihlášku do krúžku. Bežte sa spolu pozrieť na vystúpenie tanečnej školy, ktorú začne váš potomok skoro navštevovať. Bude to príjemnejšie, ako keď príde školák na prvý tréning ako úplne nezasvätený nováčik. Spoločný šport sú taktiež emócie. Užite si spolu zábavu, pretože aj to je spôsob, ako si vytvoriť k pravidelnému pohybu pevný vzťah. Nemusíte nutne vystupovať v roli kouča, ktorý vedie vždy len k správnej technike a k precíznemu výkonu.