Sociálna starostlivosť a rady pre zrakovo a sluchovo postihnutých na Slovensku

Úvod

Sociálna starostlivosť o zrakovo a sluchovo postihnutých občanov na Slovensku je komplexná oblasť, ktorá zahŕňa široké spektrum služieb a aktivít zameraných na zlepšenie kvality ich života, podporu ich integrácie do spoločnosti a zabezpečenie rovnocenných príležitostí. Cieľom je umožniť im plnohodnotne sa zapájať do všetkých oblastí života, od vzdelávania a zamestnania až po sociálne a kultúrne aktivity. Tento článok sa zameriava na prehľad sociálnej starostlivosti poskytovanej zrakovo a sluchovo postihnutým na Slovensku, s dôrazom na špecifické potreby týchto skupín a dostupné formy pomoci.

Charakteristika sluchového postihnutia

Pri sluchovom postihnutí ide o poruchu sluchu, ktorá sa premieta do vývinu jedinca podľa stupňa a rozsahu straty sluchovej ostrosti a obdobia sluchového postihnutia. Je postihnutý nedostatkami počutia reči. Toto postihnutie je možné vymedziť dvoma krajnými prípadmi. Nedoslýchavosť je ľahší stupeň sluchovej poruchy, keď jedinec vníma reč prevažne sluchom. Úplná hluchota je prípad, keď jedinec vôbec nepočuje. Hluchý jedinec alebo jedinec postihnutý ťažkou nedoslýchavosťou vníma reč prevažne zrakom a hmatom. Sluchovo postihnutí majú väčšinou zvyšky sluchu.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) určila stupne sluchových postihnutí na pracovné účely nasledovne:

  • Úplná strata sluchu
  • Veľmi ťažké sluchové postihnutie: 91 dB
  • Ťažké sluchové postihnutie: 71-91 dB
  • Stredne ťažké sluchové postihnutie: 56-71 dB
  • Stredné sluchové postihnutie: 41-55 dB
  • Ľahké sluchové postihnutie: 26-40 dB

Stupeň sluchovej poruchy nie je jediným kritériom závažnosti sluchového postihnutia. Okrem neho rozhoduje funkčná kapacita jedinca, rozvinutosť reči, mentálne schopnosti a individuálne podmienky vývinu. Sluchovo ťažšie postihnutý jedinec má narušené sociálne vzťahy, menšie sluchové postihnutie takéto narušenie nespôsobuje. Sluchovo postihnutí jedinci vyžadujú komplexnú, t. j. lekársku, špeciálno-pedagogickú, sociálnu a technickú starostlivosť. Sluchovo postihnuté deti sa v súčasnosti vzdelávajú v materských, základných školách a učilištiach bežného typu alebo v školách pre nedoslýchavých a pre nepočujúcich. Komplexnú starostlivosť a v rámci nej špeciálnu výchovu je potrebné poskytnúť sluchovo postihnutým hneď od zistenia sluchového postihnutia, pretože raná výchova, od narodenia do troch rokov, je dôležitá pre rozvoj komunikačných zručností.

Cieľom pedagogiky sluchovo postihnutých je sociálna integrácia. Pedagogika sluchovo postihnutých je samostatným vedným odborom. Člení sa na pedagogiku nepočujúcich a na pedagogiku nedoslýchavých. Prax pedagogiky sluchovo postihnutých sa zameriava predovšetkým na rozvoj komunikačných spôsobilostí, na rozvíjanie reči vo všetkých jej formách, t. j. orálnej, písanej, na rozvoj sluchovej pozornosti od útleho veku, ale aj psychických schopností a celej osobnosti sluchovo postihnutých osôb. Pedagogika sluchovo postihnutých má veľmi úzky vzťah k mnohým vedným disciplínam.

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na viacnásobné postihnutie

Charakteristika zrakového postihnutia

Z hľadiska výchovy a vzdelávania sa v súčasnom školstve rozlišuje 5 hlavných skupín: nevidiaci, čiastočne vidiaci (zvyšky zraku), slabozrakí, binokulárne postihnutí, zrakové postihnutie s kombinovaným postihnutím. Uvedená diferenciácia zrakových postihnutí vyžaduje aj diferencovaný prístup v celkovej starostlivosti, výchove, vzdelávaní a profesijnej odbornej príprave, ktorá by umožňovala ich vývin, zapojenie do spoločnosti a budúceho pracovného začlenenia.

Slabozrakosť

Slabozrakosť predstavuje výrazné zníženie zrakových možností, ktorá sa prejavuje hlavne v procesoch vnímania (znížená rýchlosť a presnosť vnímania a taktiež znížené pole zrakového vnímania, nejasnosti a nepresnosti ich predstav, v komplikovanej orientácií, únavnosti zraku).

Nevidiaci

Slepota je porucha obidvoch očí, pri ktorom nevznikajú zrakové požitky. Do skupiny slepých sa zaraďujú i osoby, ktoré sú schopné rozlišovať len svetlo a tiene (svetlocitlivosť), prípadne i prakticky slepí (čiastočne vidiaci) jedinci. Medzi nevidiace sa prakticky zaraďujú osoby, ktoré v priestorovej orientácií, v učení a pri práci nemôžu používať zrak ako vedúci analyzátor. Život so zrakovým postihnutím je spojený s mnohými ťažkosťami. Potrebujú nákladné a technicky náročné pomôcky. Prežívajú záťaž v období po strate zraku či pocity menejcennosti.

Čiastočne vidiaci

Hraničné prípady medzi slepotou a slabozrakosťou predstavujú zvyšky zraku (čiastočné videnie).

Zrakové postihnutie s kombinovaným postihnutím

V populácii sa vyskytuje stále väčší počet osôb s kombináciou niekoľkých postihnutí. Z kombinovaného zrakového postihnutia najväčšiu pozornosť si vyžaduje v proporcionálnej rehabilitácii a výchove kombinácia so sluchovým postihnutím, i keď táto kombinácia rovnako ako kombinácia s telesným postihnutím nie je štatisticky najpočetnejšia. Najpočetnejšia je kombinácia rôznych vnútorných chorôb so zrakovým postihnutím najmä v staršom veku. Ďalšou široko zastúpenou kombináciou je mentálne postihnutie.

Prečítajte si tiež: Mnemotechnické pomôcky v histórii

Sociálna starostlivosť o zrakovo a sluchovo postihnutých na Slovensku

Sociálna starostlivosť o zrakovo a sluchovo postihnutých na Slovensku zahŕňa širokú škálu služieb a opatrení, ktoré sú zamerané na podporu ich nezávislosti, sociálneho začlenenia a celkového zlepšenia kvality života. Medzi najvýznamnejšie patria:

Peňažné príspevky

Štát poskytuje peňažné príspevky občanom s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) na kompenzáciu zvýšených výdavkov, ktoré im vznikajú v dôsledku ich postihnutia. Tieto príspevky sú určené na:

  • Kompenzáciu zvýšených výdavkov: Príspevky na diétne stravovanie, hygienu, ošatenie, obuv, bývanie, prevádzku osobného motorového vozidla a ďalšie.
  • Obstaranie pomôcok: Príspevky na zakúpenie kompenzačných pomôcok, ako sú napríklad Braillove písacie stroje, optické pomôcky, načúvacie aparáty a iné.
  • Úpravu bývania: Príspevky na úpravu bytu alebo domu, aby bol prístupný a vyhovoval potrebám osoby s ŤZP.
  • Prepravu: Príspevky na zabezpečenie prepravy, napríklad na nákup osobného motorového vozidla alebo na úhradu nákladov na taxislužbu.
  • Osobnú asistenciu: Príspevky na zabezpečenie osobnej asistencie, ktorá pomáha osobe s ŤZP pri bežných činnostiach, ako je obliekanie, hygiena, stravovanie a ďalšie.

Sociálne služby

S cieľom zabezpečiť komplexnú podporu a sociálne začlenenie občanov so zdravotným postihnutím, štát a samosprávy poskytujú širokú škálu sociálnych služieb. Tieto služby sú navrhnuté tak, aby reagovali na individuálne potreby každého jednotlivca a umožnili im viesť plnohodnotný život. Medzi najvýznamnejšie sociálne služby patria:

  • Opatrovateľská služba: Táto služba je zameraná na pomoc a podporu jednotlivcom, ktorí majú obmedzenú schopnosť samostatne sa o seba postarať. Opatrovatelia poskytujú asistenciu pri bežných denných činnostiach, ako je hygiena, stravovanie, obliekanie a ďalšie. Cieľom je zabezpečiť, aby títo ľudia mohli zostať vo svojom domácom prostredí a zachovať si čo najväčšiu mieru nezávislosti.
  • Prepravná služba: Pre osoby s obmedzenou mobilitou je prepravná služba neoceniteľnou pomocou. Umožňuje im prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu, zamestnaniu a iným dôležitým aktivitám. Prepravná služba zabezpečuje bezpečnú a pohodlnú prepravu špeciálne upravenými vozidlami.
  • Asistenčná služba: Táto služba je určená pre jednotlivcov, ktorí potrebujú pomoc pri rôznych činnostiach mimo svojho domova. Asistenti sprevádzajú klientov na úrady, k lekárovi, na kultúrne podujatia a iné miesta, kde potrebujú podporu a pomoc.
  • Tlmočnícka služba: Pre sluchovo postihnutých je tlmočnícka služba kľúčová pre prekonávanie komunikačných bariér. Tlmočníci do posunkovej reči sprostredkúvajú komunikáciu medzi sluchovo postihnutými a počujúcimi osobami, čím im umožňujú plnohodnotne sa zapájať do spoločenského života.
  • Podporované bývanie: Táto služba poskytuje jednotlivcom s rôznymi formami postihnutia možnosť bývať v prostredí, ktoré je prispôsobené ich potrebám. Podporované bývanie zahŕňa asistenciu a dohľad, aby sa zabezpečila bezpečnosť a nezávislosť klientov.
  • Denné stacionáre: Denné stacionáre ponúkajú širokú škálu aktivít a programov pre osoby s postihnutím počas dňa. Klienti sa môžu zapájať do rôznych terapeutických, vzdelávacích a sociálnych aktivít, ktoré podporujú ich rozvoj a integráciu do spoločnosti.
  • Špecializované poradenstvo: Pre osoby so zdravotným postihnutím a ich rodiny je k dispozícii špecializované poradenstvo, ktoré poskytuje informácie a podporu v rôznych oblastiach života. Poradcovia pomáhajú klientom orientovať sa v systéme sociálnych služieb, získavať potrebné pomôcky a riešiť rôzne problémy, s ktorými sa stretávajú.

Vzdelávanie a zamestnávanie

Vzdelávanie a zamestnávanie zohrávajú kľúčovú úlohu v integrácii osôb so zrakovým a sluchovým postihnutím do spoločnosti. Štát a rôzne organizácie sa snažia zabezpečiť im rovnaké príležitosti ako ostatným občanom.

  • Vzdelávanie: Deti a mládež so zrakovým a sluchovým postihnutím majú možnosť vzdelávať sa v bežných školách, špeciálnych školách alebo formou individuálnej integrácie. Dôležitá je podpora asistentov učiteľa, ktorí im pomáhajú prekonávať bariéry a zabezpečujú prístup k informáciám.
  • Zamestnávanie: Zamestnávanie osôb so zrakovým a sluchovým postihnutím je podporované prostredníctvom rôznych opatrení, ako sú napríklad chránené dielne, podporované zamestnávanie a príspevky na úhradu nákladov spojených so zamestnávaním osôb so zdravotným postihnutím.

Organizácie a inštitúcie

Na Slovensku pôsobí množstvo organizácií a inštitúcií, ktoré sa venujú pomoci a podpore zrakovo a sluchovo postihnutých.

Prečítajte si tiež: Argumenty o tradičnej rodine

  • Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS): ÚNSS je najväčšia organizácia, ktorá združuje nevidiacich a slabozrakých na Slovensku. Poskytuje široké spektrum sociálnych služieb, poradenských služieb a vzdelávacích aktivít.
  • Zväz sluchovo postihnutých Slovenska: Zväz sluchovo postihnutých Slovenska je organizácia, ktorá zastupuje záujmy sluchovo postihnutých na Slovensku. Poskytuje poradenské služby, tlmočnícke služby a organizuje rôzne podujatia pre sluchovo postihnutých.
  • Špeciálne školy a zariadenia: Na Slovensku existuje sieť špeciálnych škôl a zariadení pre deti a mládež so zrakovým a sluchovým postihnutím. Tieto školy a zariadenia poskytujú komplexnú starostlivosť, vzdelávanie a rehabilitáciu.

Kompenzačné pomôcky pre osoby so sluchovým postihnutím

Osoby so sluchovým postihnutím používajú prístroje, ktoré umožňujú zosilniť akustické podnety, prípadne ich transformovať do oblasti zrakovej alebo vibračnej. K tomuto účelu sa používajú individuálne alebo kolektívne akustické prístroje (Habšudová, 2001).

  • Individuálne načúvacie prístroje: Majú zdroj energie z batérií. Robia nezastupiteľnú službu osobám so sluchovým postihnutím. Sú závesné (za ucho), súčasťou okuliarov, alebo vkladateľné priamo do zvukovodu. Vyrábajú sa v rôznych veľkostiach a farbách.
  • Manuálne pomôcky: Prstová abeceda, fonematický manuálny systém (používa sa aj v ZŠI pre sluchovo postihnutých v Lučenci, zaviedol ho Matuška (1974) pod názvom PAZ - pomocné artikulačné znaky), ústno - ručný systém.
  • Načúvacie prístroje.
  • Ďalšie pomôcky: Slúžia pre zlepšenie praktického života. Sú to napr. FM systémy, pracujú na princípe bezdrôtového mikrofónu.

Liečebná pedagogika

Liečebná pedagogika sa v súčasnosti chápe ako terapeuticko-výchovné pôsobenie pri výchovných ťažkostiach, pričom platí, že predchádzať je lepšie ako naprávať. Uplatňuje sa preto preventívne i tam, kde ťažkosti vzhľadom na podmienky vývinu jednotlivca a jeho životné okolnosti možno predpokladať. Liečebná pedagogika hľadá a využíva formy intenzívnej výchovnej pomoci, predovšetkým prostredníctvom činnostných terapií. Jej uplatnenie v praxi však závisí predovšetkým od existujúceho systému spoločenskej pomoci postihnutým a od vybudovanej siete inštitucionalizovanej starostlivosti.

Národný program rozvoja životných podmienok občanov so zdravotným postihnutím

Ministerstvo zdravotníctva SR by sa malo viac venovať otázkam organizácie prevencie zdravotného postihnutia a genetickému poradenstvu pre rizikové skupiny obyvateľstva ako aj zvýšeniu informovanosti z tejto oblasti. Špecifické poradenstvo v oblasti genetiky by malo byť pre občanov so zdravotným postihnutím zabezpečované bezplatne. Na toto priamo nadväzuje špecifický screening - vyhľadávanie a evidencia detí so zdravotným postihnutím už v kojeneckom veku. Aktuálnou je požiadavka na povinné vykonávanie špecifického screeningu v 6. mesiaci a 1. roku života všetkých kojencov na poruchy intelektu, zraku, sluchu a pervazívnych vývinových porúch v praxi a hlavne informovať o tejto možnosti. Pre komplexnú liečebnú starostlivosť a následnú rehabilitáciu je včasné zistenie zdravotnej poruchy faktorom rozhodujúcim. Požadovaný screening pri tom okrem bežne dostupných zvukových alebo iných hračiek, ktoré väčšina pediatrických ambulancií má, a samozrejme ovládania metódy, si nevyžaduje dodatočné finančné náklady.

Je potrebné zvýšenú pozornosť venovať zaškoľovaniu a preškoľovaniu zdravotníckeho personálu. Tento personál by mal byť vyškolený tak, aby rodičom poskytoval vhodné a správne rady, a tým uľahčoval ich rozhodovanie v prospech vlastných postihnutých detí. Takéto školenie by malo prebiehať nepretržite a malo by sa opierať o najnovšie dostupné poznatky. Psychologická práca s pacientami, (dospelými, alebo deťmi a ich rodičmi, s rodinnými príslušníkmi) je mimoriadne dôležitá. Všeobecne sa zabezpečuje liečebná rehabilitácia, ale na psychické dopady, najmä u dospelých, sa zabúda.

Pri potvrdení diagnózy zdravotného postihnutia má byť samozrejmosťou okamžitá špecifická liečebná a komplexná rehabilitačná starostlivosť (pod rehabilitačnou starostlivosťou sa rozumie komplexná rehabilitačná starostlivosť aj o rodinu s členom so zdravotným postihnutím) a u detí aj spolupráca s pedagogicko-psychologickými a špeciálno-pedagogickými poradňami. Takáto previazanosť spolupráce rezortov zdravotníctva a školstva zatiaľ chýba, čím dochádza k zlyhávaniu prepojenia lekára prvého kontaktu so špeciálno-pedagogickými poradňami. Chýba rehabilitácia v oblasti psychiky, predovšetkým potreba vyrovnať sa so svojím postihnutím. Osobitne je to dôležité u občanov, ktorí zdravie náhle stratili alebo postupne strácajú a teda plne si uvedomujú, čo vlastne stratili alebo strácajú.

Z hľadiska liečebnej starostlivosti je významná i otázka zabezpečenia potrebných liekov a zdravotníckych - kompenzačných pomôcok. Podľa súčasne platnej legislatívy väčšinu vitamínov v neinjekčnej forme si musia pacienti hradiť sami, preto je potrebné hľadať možnosti takého riešenia, aby vitamíny, nevyhnutné pre udržanie lepšieho fyzického stavu, boli v indikovaných prípadoch pre občanov so zdravotným postihnutím poskytované bezplatne aj v neinjekčnej forme. Je potrebné zjednodušiť predpisovanie kompenzačných pomôcok a dlhodobo užívaných osobitne schvaľovaných liekov.

Riešiť problémy, ktoré sa vyskytujú pri indikovaní kúpeľnej liečby, predovšetkým u osôb s ťažkým telesným postihnutím, stomikov a u osôb s mentálnym postihnutím. Je žiadúce, aby v prípade nároku sprievodcu alebo osobného asistenta bolo umožnené absolvovať kúpeľnú liečbu v kúpeľných zariadeniach s ním. V opačnom prípade je napr. nevyhnutné riešiť potrebu tlmočenia do posunkovej reči nepočujúcich osôb v zdravotníckych, rehabilitačných a kúpeľných zariadeniach, napr. výučbou zdravotníckeho personálu v používaní posunkovej reči nepočujúcich. Zaraďovanie kompenzačných a rehabilitačných pomôcok do prílohy nariadenia vlády sa posudzuje v pracovných skupinách kategorizačnej komisie, v ktorých zástupcovia občanov zdravotne postihnutých nemajú možnosť sa vyjadriť a často vznikajú súvisiace problémy.

V kategorizačnej komisii Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pre lieky je nevyhnutné zastúpenie užívateľov, zástupcu občanov so zdravotným postihnutím. Komplexná rehabilitácia u nás ešte nie je zaužívaným pojmom, ale jednotlivé druhy rehabilitácií (zdravotná, pracovná, sociálna) sú zabezpečované v pôsobnosti rezortov, aj keď nie vždy na požadovanej úrovni. Sociálnu rehabilitáciu zabezpečujú prevažne občianske združenia občanov so zdravotným postihnutím s dotáciou štátu prostredníctvom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Metódy komunikácie a vzdelávania detí s poruchou sluchu

V súčasnosti existuje viacero spôsobov, ako komunikovať a vzdelávať deti s poruchou sluchu. Tento článok poskytuje prehľad metód, ktoré sa používajú na Slovensku, pričom každá z nich má vlastné pravidlá a postupy pri rozvoji reči. Cieľom je priblížiť rodičom a ďalším záujemcom základné a aktuálne informácie o deťoch so sluchovým postihnutím, o sluchovom postihnutí samotnom, o tom, ako ovplyvňuje život dieťaťa, o typoch a stupňoch sluchových porúch, príčinách ich vzniku a o ich diagnostikovaní.

  • Orálna metóda: Za orálnu metódu sa považuje prístup, kedy sa dieťa s poruchou sluchu pokúša komunikovať jazykom spoločnosti, v ktorej žije. Využívajú sa zvyšky sluchu, podporené načúvacím prístrojom alebo kochleárnym implantátom, a odzeranie, ktoré dopĺňa informáciu získanú sluchom. Dieťa navštevuje logopéda, ktorý ho pomocou pomocných artikulačných znakov učí správne vyslovovať jednotlivé hlásky. Už od útleho veku sa využíva globálne čítanie (vnímanie celých slov). Dieťa by malo vyrastať v hovoriacom prostredí bez posunkov, pričom prirodzené gestá sa pri rozvoji reči používajú.

  • Auditívno-verbálna metóda (A-V metóda): Pre tento program je charakteristické, že sa rodič a odborník snažia viesť dieťa tak, aby sa na rozdiel od orálnej metódy spoliehalo iba na sluch a odzeralo čo najmenej. Posunky sa nepoužívajú. V sluchovej výchove dieťa postupuje od uvedomenia si rozdielu medzi zvukom a tichom, cez rozpoznávanie jednotlivých zvukov a slov, chápanie jednoduchých viet až po porozumenie reči v hlučnejšom prostredí. Dieťa sa učí vnímať vlastný hlas a hlas iných ľudí, na základe čoho zlepšuje kvalitu svojho vlastného hlasu a artikuláciu.

    Predpokladom pre A-V metódu je skorá diagnostika poruchy sluchu a kvalitné, skoro pridelené a dobre nastavené kompenzačné pomôcky (načúvacie prístroje, kochleárny implantát), ktoré sú nosené po celý deň. Aktívne používanie A-V metódy v domácom prostredí znamená, že budete vyžadovať, aby dieťa svoje požiadavky vždy doprevádzalo hlasovým prejavom.

  • Totálna komunikácia: Je filozofia, ktorá tvrdí, že sa majú použiť všetky dostupné prostriedky, ktoré dieťaťu pomôžu komunikovať a vzdelávať sa. Využívajú sa gestá, posunky, hovorenie, odzeranie, prstová abeceda, čítanie a písanie, sluch rozvíjaný načúvacím prístrojom alebo kochleárnym implantátom, nákresy, pomocné artikulačné znaky a iné. Táto filozofia preferuje zavedenie posunkov v ranom detstve. Vychádza z toho, že je nehumánne žiadať od nepočujúceho dieťaťa, aby samo prekonávalo komunikačné problémy, a preto je nutné sa mu prispôsobiť a uľahčiť mu skorú komunikáciu používaním posunkov.

  • Posunkovaná slovenčina (kontaktné posunkovanie): Je najpoužívanejšia metóda totálnej komunikácie. Využíva sa na dorozumievanie medzi počujúcimi a nepočujúcimi osobami. Je to vlastne hovorenie sprevádzané posunkovaním (do posunku sa prekladá každé slovo, ktoré sa hovorí, v niektorých prípadoch sa ukazuje aj gramatická koncovka). Posunkovaná slovenčina ani kontaktné posunkovanie nie je prirodzený jazyk nepočujúcich.

  • Bilingvizmus: Bilingvizmus je stav, kedy dieťa ovláda dva alebo viaceré jazyky. Podstatou bilingválneho vzdelávania u nepočujúcich je v prvom rade zvládnutie posunkového jazyka a prostredníctvom neho osvojenie si jazyka druhého - písomnej a hlasitej reči. Cieľom je pripraviť nepočujúce dieťa na život v dvoch komunitách - počujúcej aj Nepočujúcej. Ak sa rozhodnete pre bilingválnu metódu, mali by ste byť ochotní akceptovať komunitu Nepočujúcich a ich prirodzený posunkový jazyk a zabezpečiť dieťaťu prirodzený kontakt s oboma svetmi.

    Bilingvizmus na rozdiel od simultánnej komunikácie nie je súčasné posunkovanie a hovorenie. O bilingvizme hovoríme, ak sú plnohodnotne zastúpené oba jazyky a každý jazyk sa používa oddelene podľa toho, s akou osobou komunikujem. Vo vyučovaní sa strieda počujúci a nepočujúci pedagóg. Každý z nich sprostredkováva jeden jazyk, jednu kultúru, príslušnosť k jednej spoločnosti. Pre bilingválnu výučbu sú potrební počujúci i nepočujúci (plne kvalifikovaní) učitelia, ktorí by sa spolu zúčastňovali na bilingválnom vzdelávaní.

Diagnostika sluchu

Diagnostikovaním sluchu sa zaoberá lekár - audiológ. Aj minimálne podozrenie zo strany rodičov, pediatra alebo pedagógov má viesť ku skorému stanoveniu prahu sluchu. Výsledkom jeho vyšetrenia je záznam o stave sluchu - audiogram.

Metódy vyšetrenia sluchu:

  • neobjektívne (behaviorálne) metódy na vyšetrenie sluchu u detí: sú metódy založené na pozorovaní, ako sa správa dieťa, ako reaguje na zvukový podnet. Sluchové centrum sa vyvíja už pred narodením, je dokázané, že plod reaguje na zvuk už v 8. mesiaci embryonálneho vývoja a dokáže si zvuky zapamätať. Tieto metódy sú založené na reakciách nepodmienenými reflexmi, používajú sa ako doplnkové metódy k objektívnym metódam.
  • otoakustické emisie (OAE): sú zvuky, ktoré sú produkované vibráciami vonkajších vláskových buniek vnútorného ucha (v Cortiho orgáne) a môžeme ich objektívne zaznamenať citlivým mikrofónom vo vonkajšom zvukovode.
  • impedančná audiometria: vychádza z pomeru medzi energiami v prostredí ucha. Pozostáva z dvoch základných vyšetrovacích metód: z tympanometrie a z vyšetrenia reflexu m.
  • audiometria evokovaných odpovedí: je objektívna metóda, ktorá nevyžaduje spoluprácu vyšetrovaného, preto je vhodná na vyšetrenie sluchu u detí. Sluchový evokovaný potenciál je krátka elektroencefalografická odpoveď na zvukový podnet.
  • novorodenecký skríning sluchu.

Novorodenecký skríning sluchu

Približne jedno dieťa na 1000 narodených detí sa narodí hluché a asi ďalšie tri sa narodia s rôznou poruchou sluchu (Jakubíková, 2006) Iný údaj hovorí, že na Slovensku sa ročne narodí asi 60 sluchovo postihnutých detí. S cieľom čo najviac znížiť následky hluchoty na raný vývin detí sa zaviedol celoplošný univerzálny skríning sluchu novorodencov. Od 1. 5. 2006 je legislatívne zavedený aj v Slovenskej republike. Vyšetrenie sluchu u novorodencov je nevyhnutné pred prepustením z novorodeneckého oddelenia, najvhodnejšie 3. deň života, u nedonosených, patologických novorodencov aj neskôr, ale pred prepustením domov.

Výskyt obojstrannej ťažkej poruchy sluchu alebo hluchoty u rizikových novorodencov (na oddelení intenzívnej starostlivosti novorodencov) je 1 - 2 % v porovnaní s výskytom 0,1 - 0,2 % v celkovej populácii novorodencov.

Sluchová výchova

Sluch dieťaťa s poruchou sluchu je možné trénovať, aj keď strata jeho sluchu je veľmi ťažká. Existuje len veľmi malé percento ľudí s ťažkou poruchou sluchu, ktorí ani s kvalitnými načúvacími aparátmi nemôžu svoj sluch zlepšovať. Podmienkou takéhoto „tréningu“ je celodenného využívanie kvalitných a dobre nastavených načúvacích prístrojov alebo kochleárny implantát. Sluchová výchova pomáha rozvíjať reč. Na to, aby sa počujúce dieťa naučilo rozumieť slovám a začalo ich hovoriť, potrebuje jednotlivé slová počuť mnohokrát. Dieťa, ktoré má ťažkú poruchu sluchu však zvuky reči vôbec nemusí vnímať, alebo ich často vníma skreslene. To je aj dôvod, prečo sa u neho vývin reči bez vhodnej intervencie oneskoruje. Výsledky sluchovej výchovy sa u každého dieťaťa líšia. Dieťa sa učí upriamovať svoju pozornosť na zvuky okolo neho. Aby sa vedelo sluchom započúvať (sluchová pozornosť) a vnímať slová, ktoré sú podobné. Dieťa počúva so správne nastavenými načúvacími prístrojmi alebo kochleárnym implantátom, ktoré podľa možnosti nosí celý deň.

tags: #rodina #a #sluchove #postihnutie #rady

Ďalšie články