Kataster Kamenný Most: História a Oslobodenie Drietomy

Úvod

Článok sa zaoberá historickými udalosťami v obci Drietoma a jej okolí, s dôrazom na obdobie oslobodzovacích bojov na konci druhej svetovej vojny a zmienku o katastri Kamenný Most. Tiež sa dotkne histórie ďalších obcí a miest na Slovensku, ktoré prešli podobnými udalosťami.

Opevňovacie Práce a Strategický Význam Drietomy

Po porážke nemeckých vojsk v ZSSR začalo nemecké velenie s rozsiahlymi opevňovacími prácami na Slovensku. V okrese Drietoma sa začali tieto práce na jar 1944 a trvali až do konca februára 1945. Drietoma mala pre Nemcov strategický význam, čo sa odrazilo v množstve vybudovaných opevnení. Na prácach sa podieľalo aj miestne obyvateľstvo, mládež i starší.

Opevnenia pozostávali zo:

• Zákopov
• Bunkrov
• Zátarasných betónových kociek
• Kotúčov ostnatého drôtu

Zákopy sa tiahli pred Drietomicou od Breziny na chocholanskej strane smerom k riečišťu Drietomice, odtiaľ hore Dúbim do Záblatského chotára. Protitankové priekopy boli hlboké 4-5 metrov a široké 5 metrov. Výnimkou bol most cez hradskú, ktorý Nemci vyhodili do vzduchu 28. apríla 1945. Cez riečište vytvárali zátarasy z veľkých betónových hrádzí, vysokých a širokých 2 až 3 metre. Na vŕškoch boli úzke zákopy na krytie vojakov, pod ktorými boli nastražené ploty z ostnatého drôtu. Podobné protitankové zátarasy sa nachádzali aj na hornom konci Drietomy, kde sa údolie zužuje pod Ostrou Hôrkou smerom na Žľab, a v riečišti boli umiestnené betónové kvádre. Na Ostrej Hôrke boli vybudované guľometné hniezda s bunkrami.

Blížiaci sa Front a Ostreľovanie Drietomy

Začiatkom apríla sa k Trenčianskemu okresu priblížili sovietske a rumunské jednotky. Postupovali od Bobota cez Strážovské vrchy a Považský Inovec, ako aj od Piešťan na Nové Mesto nad Váhom. Prvou oslobodenou obcou v okrese bola 4. apríla Nová Lehota. Blížiaci sa front bolo počuť cez duniace kanóny. V Drietome sa očakával ťažký boj kvôli opevneniam a strategicky dôležitému prechodu na Moravu.

Prečítajte si tiež: Viac o ROEP

Po oslobodení Trenčína 11. apríla začali sovietske a rumunské vojská ostreľovať Drietomu. Nervozita Nemcov aj miestneho obyvateľstva narastala. Nemci strážili pravú stranu Váhu zo Záriečského vŕšku a z veže kostola v Kostolnej, čím držali front dva týždne. Kvôli nedostatku zásob si brali dobytok a ošípané od miestnych gazdov, ktorí sa snažili svoj majetok ukryť v horách. Väčšina obyvateľov odišla z domov do hôr a na kopanice, pričom doma zostali najmä starí ľudia a opustené domy.

Po niekoľkých dňoch sovietske hliadky spozorovali dym a v domnienke, že ide o Nemcov, spustili paľbu z kanónov, ktorá zasiahla náprotnú horu. Nikto nebol zranený, ale evakuovaní obyvatelia boli veľmi vyľakaní a utekali hľadať prístrešie do Brúsneho. Sovietske vojská zosilnili paľbu aj mínometmi. Drietoma bola ostreľovaná od Trenčína. Nemecký štáb sa skrýval v kaštieli u veľkostatkára Štricla, ošetrovňu mali Nemci u Miklášov - vyše Husárov, u Stopkov- Venclovských. Ťažko ranených odvážali do Uherského Brodu. Obväzište bolo v Danielčíkovom mlyne a lazaret v škole na Doline. Najviac delostreleckých striel dopadlo v Potokoch a v Stranove. Prvé rumunské lietadlo, ktoré pristávalo na letisku v Biskupiciach, bolo zasiahnuté nemeckým granátom zo Záriečského vŕšku, kde boli pevné bunkre. Odtiaľ Nemci ovládali Považie od Trenčína až po Nové Mesto.

Oslobodenie Drietomy

Dňa 17. apríla 1945 bolo ustupujúce nemecké vojsko bombardované pri rieke pod Brúsnym. Jadro bojov pre opevnenie nešlo drietomskou dolinou, ale spojenecké vojská preplávali v noci Váh, prenocovali v Adamovciach a spravili obchvat cez Chocholnú, Kykulu na Moravu. Tam sa presunuli všetky ťažké boje. Nemci sa veľmi bránili a každé guľometné hniezdo bolo dobíjané kanónmi. Drietomu však držali obsadenú až do 28. apríla. Nemci sa ukrývali v zákopoch na Ostrej Hôrke, na Brezine, na Háji a na Skaličkách. Bolo ich asi 200. Nemci svojich mŕtvych pochovávali na neznámom mieste. Na Brezine pochovali sovietskych vojakov. Na Beňovci bolo pochovaných 27 Rumunov a 10 Nemcov. Na Kykuli padlo takmer 100 Rumunov. Viacerí boli pochovaní na Zvrácenej a Chupáčovej. Veľa hrobov po horách bolo neznámych. Mnohí z vojakov dokonca nemali ani svoj hrob, pretože ešte dlhý čas po vojne nachádzali ľudia v lesoch ľudské kostry a prilby.

Počas prudkých bojov na kopaniciach sa evakuovaní obyvatelia Drietomy vrátili domov. Hoci sa v Drietome strieľalo iba ojedinele, väčšina obce bola poškodená. V sobotu 28. apríla 1945 v podvečer o 21. hodine sa začali Nemci zo svojich bojových pozícii sťahovať. Utekali z Kostolnej po priekopách, dolu Biskupskou ulicou z Breziny, Hája a Skaličiek. Na ústupe bol vyhodený do vzduchu kamenný most v Kostolnej - Záriečí na hradskej pred Drietomou a na druhý deň v nedeľu ráno o 4. hodine bol vyhodený betónový most v Lazoch. Spred kostola a vyvýšených miest už bolo vidieť pohyby rumunských vojsk, ktoré schádzali do dediny z kopcov od Chocholnej. Prvý rumunský vojak opatrne prechádzal hradskou k mlynu a prišiel do Drietomy 29. apríla 1945 o 14. hodine. Keď sa od dvoch miestnych občanov dozvedel, že „fašistov net“, dal znamenie ostatným vojakom, rumunským aj sovietským, ktorí začali zostupovať z Breziny do Drietomy už nebojovým spôsobom. Všetci boli srdečne privítaní pred rímsko-katolíckou školou obyvateľmi obce. O 16. hodine toho istého dňa sa konalo slávnostné zasadnutie Revolučného národného výboru, ktorého prvým predsedom sa stal Ing. L.

Zábiedovo: Príklad Historického Vývoja Obce

Pre ilustráciu historického vývoja obce na Slovensku je uvedený príklad Zábiedova.

Prečítajte si tiež: Podrobnosti o ROEP vo Veľkých Kršteňanoch

• 1588 - boli v osade Zawydowo valasi pána Thurzu na 2 portách.
• 1593 - Zawydow mal 2,5 porty.
• 1598 - v obci stálo sedem sedliackych domov.
• 1604 - počet domov v obci klesol na štyri.
• 1608 - podľa daňového súpisu sa pre veľkú chudobu zistili v obci len 2 domy na zdanenie.
• 1611 - podľa vizitácie E.Lányiho obec patrí do farnosti Tvrdošín.
• 1615 - obec dostala hoľu Javorinky, kde sa malo chovať 500 oviec.
• 1619 - žil tu šoltýs Juraj s bratmi a riadili 7 valaských sedliakov a 2 želiarov.
• 1624 až 1626 - šoltýsi Krištof Zawydowsky s bratmi tu majú mlyn. V celom chotári bolo osevnej plochy na 340 lukien zrna, lúk na 100 vozov sena, rodín tu bolo 40 (asi 200 ľudí).
• 1647 - podľa daňového súpisu mala osada Zavidov 1,5 porty okrem šoltýstva.
• 1663 - Andrej Raphanides, úradník Oravského zámku a Albert Meško, stoličný prísažný, ustaľujú a popisujú hranice medzi Zábiedovom a Habovkou.
• 1677 - Juraj Zawidowský drží pol šoltýstva, ostatní mali platiť pre neúrodnosť poľa dávky spoločne. Sedliakov bolo 7 a želiari 2.
• 1686 - počas kuruckých bojov dedina spustla. V tomto roku sa uvádza, že dedina je úplne zničená. Obyvatelia, ktorí tu zostali vyzerajú horšie ako žobráci. Viacerí šoltýsi pre veľkú biedu zanechali pozemky a rozpŕchli sa.
• 1690 - boli v celej dedine len 3 rale obsadené, ostatné sú pusté.
• 1712 - obec mala už 4 rale, osevnej plochy na 40 prešporských meríc zrna a lúk na 12 vozov sena.
• 1715 - v Zavidove bolo 6 obsadených ralí, osevnej plochy na 181 korcov zrna, lúk na 28 vozov sena, gazdov 46 a asi 230 obyvateľov.
• 1728 - osada Zábido má múčny mlyn, ináč je chotár vrchovitý a nesúci na poľnohospodárstvo.
• 1778 - bolo v Zábidove 138 ľudí na 9 raliach.
• 1787 - obec Zábidovo, dovtedy filiálka farnosti Tvrdošín, bola pričlenená k farnosti Trstená.
• 1828 - v obci bolo 121 domov a 748 ľudí.
• 1850 - zameraním chotára obce sa zistila výmera 2890 katastrálnych jutár a 1086 štvorcových siah (t.j. 1665 ha - dnes činí výmera 1797,8 ha).
• 1870 - urbárskou dohodou bol upravený pomer medzi starousadlíkmi a hradným panstvom. Bolo tu 99 domov a 534 ľudí.
• 1918-1919 - v prenajatej drevenici je základná škola, ktorú navštevuje 46 žiakov. Všetky ročníky sa učia spolu v jednej triede.
• 1923 - veľký požiar na Veľkú noc zničil celú tzv. Malú stranu - zhorelo 20 rodinných domov.
• 1924 - 24.10. bol v obci založený dobrovoľný hasičský spolok
• 1926 - v obci bola postavená Rímsko-katolícka ľudová škola.
• 1930 - v obci bolo 121 domov a 476 ľudí.
• 1931 - bola ukončená stavba kostola (dovtedy chodili obyvatelia obce pešo na bohoslužby do Trstenej). Stavba bola postavená zo zbierok a najmä z pozostalosti, ktorú na tento účel zanechal náš rodák a františkánsky kňaz pôsobiaci v USA, Ján Stas. Z ušetrených prostriedkov bola pristavená škola.
• 1934 - 28.6. otec biskup Ján Vojtaššák vysvätil tunajší kostol, ktorý bol zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu.
• 1937 - prebehla dražba poľovného práva v obci a nájomníkom sa stal na 6,5 roka Ing. Edrin Lexa z Brna, ktorý platil nájomné 1000 Kč ročne.
• 1938 - do obce bol zavedený prvý telefón.
• 1940 - bola v obci zriadená „rádiofónna stanica“.
• 1940 - 1942 prebehla výstavba hasičského skladiska a obecného domu, ktorý bol neskôr viackrát pristavený.
• 1944 - do obce bola zakúpená dvojkolesová motorová hasičská striekačka.
• 1945 - počas oslobodzovacích bojov druhej svetovej vojny bola dedina vypálená. Zo 110 domov zhorelo 88. Po oslobodení vypukol na jeseň týfus, ktorý si vyžiadal veľa ľudských životov.
• 1945 - poľovné právo bolo prenajaté „dirigentovi“ banky v Tvrdošíne - Jozefovi Jelenčíkovi za 1300 Kč ročne.
• 1946 - prebehlo scelenie a rozparcelovanie pozemkov pre vojnových pohorelcov a uvoľnili sa prostriedky na opätovné vybudovanie vojnou zničenej obce. Novou parceláciou sa zrušili pôvodné spoločné dvory.
• 1948 - poľovné právo bolo prenajaté poľovníckej spoločnosti „Leonard Baruta a spol.“ z Trstenej na 9 rokov za 200 korún ročne. Obci bola poskytnutá pôžička na stavebnú obnovu vo výške 24,8 mil. korún.
• 1949 - do obce bol zakúpený koč na dopravu lekára, farára a notára. Plénum MNV udelilo čestné občianstvo vtedajšiemu prezidentovi Klementovi Gottwaldovi. Povodeň, ľadovec a dlhotrvajúce dažde takmer úplne zničili úrodu.
• 1950 - prebehla elektrifikácia obce a bolo zriadené verejné osvetlenie. V obci tiež vznikla skupina spoločne hospodáriacich roľníkov.
• 1951 - prebehla regulácia potoka Zábiedovčík v hornej časti obce.
• 1952 - bol vybudovaný obecný rozhlas a založená materská škola v prenajatom rodinnom dome.
• 1953 - v obci bolo založené Jednotné roľnícke družstvo (JRD).
• 1954 - bol vybudovaný areál družstva.
• 1955 - vybudovaný bol rybník a pristavená tanečná sála a zasadačka k Obecnému domu.
• 1958 - v Hámričkách bola zriadená tehelňa, ale už o rok bola pre nerentabilnosť zavretá. Počet členov JRD stúpol o 26. Bol založený chov vodnej hydiny. V tomto roku bol zoštátnený spoločný les urbarialistov.
• 1959 - v obci je ešte 73 súkromne hospodáriacich roľníkov, ktorí vlastnia viac ako polovicu katastrálneho územia obce a podľa veľkosti majetku musia odovzdávať povinné dodávky štátu, často za smiešne výkupné ceny.
• 1960 - na JRD bola vybudovaná letná maštaľ a ošipáreň.
• 1961 - materská škola bola presťahovaná do budovy obecného úradu. V sále sa dvakrát do týždňa premietajú filmy.
• 1962 - jar prišla po dlhotrvajúcej zime veľmi neskoro a nasledovalo dlhé daždivé počasie. JRD takmer polovicu zemiakov zasadilo až na začiatku júna.
• 1964 - boli zelektrifikované Hámričky. Materská škola prešla z poldennej na celodennú prevádzku.
• 1966 - JRD zaniká a vzniká Štátny majetok. Pre obec bol zakúpený automobil Praga V3S a bol postavený most na ulicu. V tomto období prebieha aj reguláciu potoka od obecného úradu po JRD. 29.9.1966 bola vyhlásená zvonica s kaplnkou v Hámričkách za kultúrnu pamiatku.
• 1967 - v obci bolo zavedené šrotovanie obylia. Pri nehnuteľnej kultúrnej pamiatke Zvonica s kaplnkou v Hámričkách prebehlo nakrúcanie scén pre filmy Živý bič a Rysavá jalovica.
• 1968 - bolo tu vybudované futbalové ihrisko.
• 1969 - občania si svojpomocne vybudovali vodovod. Prebehla oprava strechy kostola.
• Začiatok 70-tych rokov - bol vybudovaný obchod s pohostinstvom, veľkovýkrmňa ošípaných a veľkokapacitný teľatník.
• 1972 - pre účely materskej školy bol zakúpený rodinný dom od J.Singhofera.
• 1973 - bola zriadená Miestna prevádzka v obci, ale už po troch rokoch zanikla. Prebehla rekonštrukcia a prístavba základnej školy.
• 1977 - Základná škola 1. až 4.ročník v obci bola zrušená, žiaci navštevujú ZŠ v Trstenej. Do budovy ZŠ sa presťahovala materská škola, a v jej pôvodnej budove boli zriadené detské jasle.
• 1979 - v obci ešte žije 17 roľníkov, ktorí napriek rôznym donucovacím akciám odmietajú vstup do JRD. Pôda sa im odoberá direktívne a štátny majetok v obci sa pričlenil k JRD Trstená. Na dolnom cintoríne bola postavená márnica.
• 80-te roky - prerába sa rovná strecha obchodu a pohostinstva na sedlovú. K obchodu bola pristavená predajňa mäsa, ktorá však slúžila len krátko tomuto účelu. Prebehlo rozšírenie spoločenskej sály v budove obecného úradu.
• 1990 - bol vybudovaný prevádzač 2. programu STV, zrušené detské jasle v obci a do ich budovy vrátená materská škola. Do obce sa vracia Základná škola 1.-4.ročník.
• 1991 - obnovuje sa hospodárenie Bývalých urbárskych spolumajiteľov na lesnej pôde. Začína rekonštrukcia a prístavba kostola.
• 1992 - prebehla vysviacka kaplnky Panny Márie Lurdskej pod kostolom. Vzniká Združenie vlastníkov lesa, ktoré preberá od štátnych lesov hospodárenie na súkromnej lesnej pôde, ktorá nepatrí do spoločného urbárskeho lesa. Obecné zastupiteľstvo schvaľuje za erb obce pôvodný erb, ktorého odtlačok a popis sa zachoval v archívoch a ktorý je tvorený jeleňom pred dvoma košatými smrekmi. Spolu s erbom bola schválená aj vlajka obce v bielo-žlto-zelenej farbe. Pre potreby požiarnikov bol zakúpený špeciálny požiarny automobil AVIA DVS 12A30.
• 1993 - bol vybudovaný kamenný most a stĺp s pamätnou tabuľou pred kostolom. Súčasne pokračujú práce na kostole.
• 1994 - nevídaná úroda húb. Pokračujú práce na kostole.
• 1995 - bol vybudovaný park v hornej časti obce a ukončená rekonštrukcia kostola. 6.8.1995 sa uskutočnila konsekrácia kostola spišským biskupom Mons. ThDr. Františkom Tondrom. Bola zrenovovaná sála, vybudovaný nový obecný rozhlas. V obci sa konali sväté misie a na ich pamiatku bol postavený pri kostole misijný kríž.
• 1996 - bol vybudovaný park pri konečnej zastávke SAD, postavili sa dve nové čakárne, zriadila sa nová učebňa v ZŠ. Začala výstavba kaplnky v Suchom grúni, prebieha rekonštrukcia kultúrnej pamiatky Zvonica s kaplnkou v Hámričkách. Začala výstavba volejbalového ihriska pri futbalovom ihrisku. Do obce bola zakúpená s prispením Slovenskej poisťovne ďalšia požiarna striekačka PS-12.
• 1997 - Prebehla rozsiahla rekonštrukcia budovy materskej školy. Bola vybudovaná odstavná plocha pre automobily pri kostole. Televízny prevádzač bol rozšírený o vysielanie signálu 1.programu STV. Bola dokončená výstavba kaplnky v Suchom grúni, ktorej vysviacka prebehla 27.7.1997.
• 1998 - bolo dokončené volejbalové ihrisko, telefónna sieť v obci bola rozšírená o 77 staníc, prebehla projektová príprava a vydanie stavebných povolení na plynofikáciu obce a výstavbu novej požiarnej zbrojnice.
• 1999 - bol vymenený stožiar a transformátor „Za Mihaliaka“. Boli zlikvidované divoké skládky odpadu a nevyhovujúca výsadba prestárnutých topoľov bola nahradená novou výsadbou z prevažne ihličnatých drevín.
• 2000 - bola ukončená prvá etapa a začala výstavba druhej etapy plynofikácie obce. Stará a poškodená kaplnka Bore bola nahradená novopostavenou kaplnkou. Nad obcou bol vztýčený slovenský dvojramenný kríž. Na kostolnej veži bol inštalovaný nový - najväčší zvon nesúci meno otca biskupa Jána Vojtašáka.
• 2001 - bola ukončená úplná plynofikácia obce ukončením II. aj III.etapy. Ukončená a skolaudovaná bola budova požiarnej zbrojnice. Prebehla rozsiahla oprava budovy OcÚ a jeho splynofikovanie, podobne bola vynovená budova Základnej školy. Na volejbalovom ihrisku vznikla vyasfaltovaním plochy viacúčelová športová plocha. Bol vymenený transformátor v dolnej časti obce.
• 2002 - Všetky miestne komunikácie v obci aj v Hámričkách dostali nový asfaltový koberec, rovnako aj veľká časť štátnej cesty do obce.
• 2003 - bol schválený územný plán obce a obnovené obecné kroje. Prebehla plynofikácia materskej školy a kostola, ktorý bol tiež vymaľovaný. Prebehla rozsiahla rekonštrukcia verejného osvetlenia a výmena väčšiny svietidiel.
• 2004 - boli ukončené práce na posilňovni a tá začala slúžiť mládeži. Viacúčelová športová plocha na ihrisku dostala oplotenie a osvetlenie. Na hornom konci bola vyasfaltovaná viacúčelová plocha slúžiaca ako športové ihrisko a počas bohoslužieb tiež ako parkovisko. Pribudol nový prístrešok na zastávke SAD v strede obce. Bol vybudovaný vodovod na Hradách vyšných. Intravilán obce bol na základe schváleného územného plánu rozšírený o takmer 23 hektárov.
• 2005 - prebehla rekonštrukcia a prekládka vedenia vysokého napätia a novú trafostanicu dostali Hámričky. Prebehla elektrifikácia vodojemu a jeho vybavenie novým chlórovacím zariadením. Ukončila sa oprava regulácie potoka v hornej časti obce. Na Hradách vyšných bola vybudovaná makadamová miestna komunikácia.
• 2006 - obec prvýkrát v histórii prekročila hranicu 800 obyvateľov. Začala výstavba domu smútku. V Hámričkách bola predĺžená sieť nízkeho napätia do novej ulice. Prebehla výstavba vedenia vysokého napätia na Hrady vyšné, vybudovanie novej trafostanice a rozvodu nízkeho napätia pre novú ulicu v tejto lokalite. Začali tam tiež práce na výstavbe verejného osvetlenia. V obci sa rozbehol projekt Mládež obci - obec mládeži a bol zriadený klub mládeže. Začali práce na projektovej dokumentácii oddychovej zóny pri rybníku. Nákladom viac ako štvrť milióna korún prebieha príprava projektu odkanalizovania obce. V posledných rokoch obec vyvíja aktivity smerom k investorom s cieľom využiť potenciál obce v cestovnom ruchu - vhodné lyžiarske svahy, cykloturistika, zber lesných plodov, ticho a kľud koncovej obce, zachované vidiecke osídlenie, výhodná poloha a ďalšie dannosti by si práve investície v tejto oblasti zaslúžili.
• 2007 - Počet obyvateľov sa zvýšil na 816. Obci sa podarilo zabezpečiť pokrytie obce signálom GSM pre mobilné telefóny operátorom T-Mobile. V rámci projektu "Program environmentálne uvedomelého občianstva" sa výrazne intenzifikovala separácia odpadu a v obci začína pôsobiť "Detská ekopolícia" - aktivita si vyslúžila ocenenie Ministerstva životného prostredia ako Ekonápad roka 2007. Pokračovala výstavba Domu smútku a bola vybudovaná k nemu prístupová cesta. Došlo k zrekonštruovaniu priestorov obecnej knižnice a výraznému rozšíreniu knižného fondu. Viacúčelová plocha na hornom konci obce dostala basketbalové koše a stožiare na volejbalovú sieť. Prebehlo vymaľovanie interiéru základnej školy a v materskej škole boli vymenené vykurovacie telesá, vchodové dvere atď. Vo veľkovýkrmni ošípaných bol ukončený chov ošípaných, objekty začínajú chátrať. Obec bola pokrytá vysokorýchlostným internetom.
• 2008 - Počet obyvateľov stúpol na 826. Dočasné zariadenie pre pokrytie obce signálom GSM bolo nahradené stálym a rozšírilo sa pokrytie obce o operátora O2 a Orange. Splynofikovala sa kotolňa ZŠ a bolo vybudované detské ihrisko v parku pri Mihaliakoch. Dom smútku bol skolaudovaný a na Sviatok všetkých svätých prebehla aj jeho posviacka. Vybudovala sa asfaltová prístupová cesta k dolnému cintorínu a spevnená komunikácia na Hradách vyšných spolu s verejným osvetlením. V Hámričkách bol vybudovaný nový prístrešok na zastávke SAD. Prebehla tiež výmena strešnej krytiny a vymaľovanie exteriéru kostola. Obec nadviazalo medzinárodnú spoluprácu s obcou Dobratice v Českej republike. Obec sa opäť oficiálne rozdelila na miestne časti Zábiedovo a Hámričky a do platnosti vstúpilo pomenovanie ulíc. Obec bola jedným z hlavných organizátorov Medzinárodných pretekov SR v country-crosse. Obec získala cenu ministra životného prostredia SR za dlhoročné aktivity zamerané na ochranu životného prostredia.
• 2009 - Počet obyvateľov stúpol na 833. Slovensko prešlo na novú menu EURO. Na dolnom cintoríne bolo vybudované prístupové schodisko a chodník, obecný rozhlas bol rozšírený na Hrady. Pri príležitosti 115. výročia kňazskej vysviacky a 75. výročia vysviacky rím.-kat. kostola v obci bola odhalená pamätná tabuľa rodákovi Jánovi Stasovi. Prebehla výmena okien na budove školy. Obec sa stala víťazom národného kola súťaže "O ľuďoch s ľuďmi" a získala tak cenu za podporu miestnej demokracie. Obec spoluporiadala druhý ročník MM SR v country-crosse.
• 2010 - Počet obyvateľov po rokoch rastu prvýkrat zaznamenal pokles na 822. Spôsobila to predovšetkým rekordne vysoká úmrtnosť, keď za rok zomrelo až 15 občanov. Prebehla rozsiahla rekonštrukcia budovy obecného úradu s jeho prístavbou a nadstavbou, na čo získala obec prostriedky s Programu rozvoja vidieka. Boli vybudované kompostoviská pri cintorínoch, ihrisku, v ZŠ a MŠ a vecné ceny získali od obce všetky domácnosti, ktoré si vybudovali vlastné kompostiviská. Obec spoluorganizovala tretí ročník MM SR v country-crosse.

Prečítajte si tiež: Problémy obnovenej evidencie pozemkov

tags: #kataster #kamenny #most #história