
Živnostenské podnikanie prináša slobodu a nezávislosť, ale aj zodpovednosť a potrebu prispôsobiť sa rôznym životným situáciám. Jednou z možností, ako flexibilne reagovať na zmeny, je pozastavenie živnosti. V spojení s týmto krokom sa často vynára otázka nároku na nemocenské dávky počas práceneschopnosti (PN). Tento článok poskytuje komplexný pohľad na pozastavenie živnosti, podmienky nároku na PN a súvisiace aspekty v roku 2026, s ohľadom na aktuálne platnú legislatívu.
Pozastavenie živnosti je nástroj, ktorý umožňuje živnostníkom optimalizovať platenie odvodov v obdobiach, keď aktívne nevykonávajú svoju podnikateľskú činnosť. Ide o dočasné prerušenie živnostenského oprávnenia, počas ktorého živnostník nie je považovaný za aktívneho podnikateľa.
Oznámenie o pozastavení prevádzkovania živnosti je možné podať niekoľkými spôsobmi:
Živnostenské oprávnenie je možné pozastaviť na ľubovoľne dlhú dobu. V súčasnosti nie sú stanovené žiadne minimálne ani maximálne lehoty a ani obmedzenia frekvencie pozastavovania a obnovovania živnosti. Od momentu pozastavenia živnosti živnostník prestáva platiť odvody. Živnostenský úrad automaticky informuje daňový úrad o prerušení živnosti. Ak dôjde k prerušeniu počas zdaňovacieho obdobia, daňové priznanie k dani z príjmu sa podáva v štandardnej lehote.
Byť živnostníkom znamená niesť zodpovednosť za svoj osud. V prípade problémov je dôležité vedieť, na akú podporu má SZČO nárok a ako ju získať.
Prečítajte si tiež: Živnosť popri minimálnom invalidnom dôchodku
Pre získanie podpory v prípade choroby alebo krachu podnikania je nevyhnutné platiť si príslušné poistenie. Nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká pri platení dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti. Podporu v materstve alebo pri chorobe je možné získať pri platení dobrovoľného alebo povinného nemocenského poistenia, ktoré sa platí spolu s dôchodkovým poistením.
Ak si živnostník hradí nemocenské poistenie, má nárok na podporu pri chorobe alebo úraze, ako aj na ošetrovné, tehotenské alebo materské. Dobrovoľne nemocensky poistená SZČO musí byť v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku na dávku nemocensky poistená aspoň 270 dní. Pre povinne nemocensky poistenú SZČO platí táto podmienka len v prípade tehotenského a materského. Do 270-dňového obdobia sa započítavajú všetky nemocenské poistenia, vrátane tých zo zamestnania. Dôležité je mať poistné na nemocenské poistenie zaplatené včas a v správnej výške (toleruje sa dlžná suma nižšia ako 5 eur).
SZČO, ktorým sa nedarí v podnikaní alebo v ňom nemôžu pokračovať, majú po splnení podmienok nárok na podporu v nezamestnanosti. Pre prihlásenie sa na úrad práce je potrebné prerušiť alebo ukončiť podnikanie prostredníctvom príslušných formulárov. Prerušenie živnosti sa oznamuje živnostenskému úradu, Sociálnej poisťovni (ak je živnostník povinne sociálne poistený) a daňovému úradu (ak je platiteľom DPH alebo používa pokladnicu e-kasa klient). Ukončenie živnosti sa oznamuje daňovému úradu (zrušenie registrácie na daň z príjmov a DPH) a daňovému úradu (ukončenie používania e-kasa klient).
Na získanie podpory v nezamestnanosti musí byť živnostník pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti najmenej 730 dní (dva roky) v posledných štyroch rokoch. Do tejto doby sa započítava aj obdobie poistenia nezamestnanosti zamestnanca, obdobie rodičovskej dovolenky, materskej dovolenky, dočasnej práceneschopnosti či poberania ošetrovného. Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a žiadosť o dávku v nezamestnanosti sa podávajú na úrade práce, a to osobne alebo elektronicky.
Výška dávky v nezamestnanosti závisí od výšky vymeriavacích základov, z ktorých bolo platené dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Zohľadňuje sa aj poistenie v nezamestnanosti, ktoré si živnostník platil ako zamestnanec. Výška dávky na jeden deň nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu, ktorý sa vypočíta ako súčet vymeriavacích základov / počet dní rozhodujúceho obdobia (dva roky pred zaradením do evidencie). Maximálna výška dávky je určená prostredníctvom maximálneho denného vymeriavacieho základu a mení sa v polovici roka. Dávku v nezamestnanosti je možné poberať najdlhšie šesť mesiacov.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o telo a živnostenské podnikanie
Živnostník má po splnení podmienok nárok na nemocenské dávky počas dočasnej PN. Nárok na nemocenské upravuje zákon č. 461/2003 Z. z.
Výška nemocenskej dávky sa vypočíta z denného vymeriavacieho základu (DVZ). DVZ sa určí ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých živnostník zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je spravidla kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie dávky (1. január - 31. december). Ak nemocenské poistenie netrvalo celý rok, určí sa DVZ len z obdobia, počas ktorého trvalo nemocenské poistenie.
Výška nemocenského je:
Maximálny denný vymeriavací základ pre výpočet nemocenskej dávky v roku 2024 je 85,7425 eur. Maximálna výška nemocenského na jeden kalendárny deň je teda 21,44 eur (25 % z 85,7425 eur) od 1. do 3. dňa a 47,16 eur (55 % z 85,7425 eur) od 4. dňa.
Žiadosť o nemocenské dávky sa podáva elektronicky (lekári sú povinní vystavovať/ukončovať PN elektronicky od 1.1.2024) alebo papierovo (výlučne v špecifických prípadoch). Lekár vystaví/ukončí PN a zašle ju elektronicky Sociálnej poisťovni. Prvý diel tlačiva „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“ sa automaticky považuje za žiadosť o dávku. Živnostník vyplní a podpíše časť „Vyhlásenie poistenca“ a zašle ju na pobočku Sociálnej poisťovne. Po ukončení PN živnostník podpíše IV. diel tlačiva a opäť ho zašle na pobočku. Sociálna poisťovňa sprístupňuje informácie o dávkach prostredníctvom Elektronického účtu poistenca.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre rodičovský príspevok a živnosť
Nemocenská dávka sa vypláca za kalendárne dni. Sociálna poisťovňa ju poukazuje na bankový účet živnostníka alebo poštou, ak príjemca neurčil spôsob výplaty. Dávka sa vypláca mesačne, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, za ktorý patrí. Živnostník je povinný Sociálnej poisťovni oznamovať všetky zmeny, ktoré majú vplyv na výplatu dávky.
Počas trvania PN živnostník neplatí odvody do Sociálnej poisťovne. V niektorých prípadoch však môže mať povinnosť platiť zdravotné odvody. Ak bol živnostník povinne sociálne poistený nepretržite od 1.7.2014 a jeho lekár mu vystavil elektronickú PN, povinnosť platiť odvody sa posudzuje individuálne.
Živnostník bol povinne nemocensky poistený nepretržite od roku 2014. Od 5.3.2024 do 25.3.2024 bol práceneschopný. Jeho ročný vymeriavací základ za rok 2023 bol 16 800 eur.
Výpočet DVZ:
Výpočet výšky dávky:
Ľudia často nevedia, že ak majú príjmy z dohôd s nepravidelným príjmom, z ktorých sa neplatí poistenie v nezamestnanosti, nemajú nárok na dávku v nezamestnanosti. Rovnako SZČO si platia povinné poistné na sociálne poistenie, ktorého súčasťou nie je platba poistného v nezamestnanosti, a sú prekvapení, že nemajú nárok na dávku v nezamestnanosti. Občania tiež nevedia o možnosti uplatniť vyplatenie dávky spätne až do troch rokov od vzniku nároku, ak sa zaevidovali na úrade práce.
Ak má živnostník pozastavenú živnosť od 1.2.2024 na obdobie troch rokov, povinnosť zriadiť si transakčný účet v lehote do 31.3.2025 sa na neho nevzťahuje, ak nevykonáva podnikateľskú činnosť a nerealizuje finančné transakcie súvisiace s podnikaním. Ak by však počas pozastavenej živnosti vykonal finančné transakcie spojené s podnikaním z iného ako transakčného účtu, stal by sa platiteľom dane z finančných transakcií.