Rozdiely medzi krátkodobým a dlhodobým prenájmom a definície nájmu

Nájomné zmluvy sú základom rozsiahleho trhu s nehnuteľnosťami a upravujú vzťahy medzi prenajímateľmi a nájomcami. Slovenská legislatíva rozlišuje medzi rôznymi typmi nájmov, pričom každý typ má svoje špecifiká a právnu úpravu. V tomto článku sa zameriame na rozdiely medzi krátkodobým a dlhodobým nájmom, s dôrazom na ich definície a relevantné právne aspekty.

Nájomná zmluva: Základný právny rámec

V prvom rade je potrebné uviesť, že jednotlivé aspekty právneho vzťahu vznikajúceho na základe nájomnej zmluvy sú v príslušných ustanoveniach Občianskeho zákonníka upravené oveľa detailnejšie ako je napr. pri kúpnej zmluve. Samotný Občiansky zákonník totiž obsahuje jednak všeobecnú právnu úpravu nájomnej zmluvy, ktorá sa použije v prípadoch, ak nie je určitý nájomný vzťah upravený osobitne. Vzhľadom na pomerne významné odlišnosti obsahových náležitosti nájomnej zmluvy jednotlivých druhov nájmov sa zameriame na všeobecnú úpravu nájmu.

Podstatné náležitosti nájomnej zmluvy

V nasledujúcej časti uvedieme, spolu s bližším popisom, čo by mala, resp. musí obsahovať nájomná zmluva uzavretá podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka (ktorá sa používa napr. v prípade prenájmu rodinného domu, alebo jeho časti, alebo prenájmu napr. záhrady alebo pozemku - napr. určitej vybetónovanej spevnenej plochy, ktorú možno užívať ako parkovisko a pod.) a čo by mala obsahovať, resp. musí obsahovať nájomná zmluva na byt (resp. časť bytu - napr. - podnájom bytu, resp.

• Označenie zmluvných strán: Zmluvnými stranami nájomnej zmluvy je prenajímateľ a nájomca. Prenajímateľom je osoba, ktorá prenecháva dočasne za odplatu vec alebo iný právny predmet do užívania alebo brania úžitkov z nej inej osobe. Nájomcom je potom osoba, ktorej sa vec alebo iný právny predmet prenecháva dočasne za odplatu do užívania a brania úžitkov z nej. Prenajímateľ, ako aj nájomca môžu byť tak fyzické osoby (podnikatelia aj nepodnikatelia) ako aj právnické osoby. Označenie zmluvných strán musí byť jednoznačné a presné, odporúčame napr. uvedenie mena, priezviska, rodného priezviska, rodného čísla alebo dátumu a miesta narodenia, trvalého pobytu, osobného stavu, príp. aj štátnu príslušnosť. V tejto časti zmluvy možno taktiež uviesť napr. aj číslo bankového účtu prenajímateľa, či nájomcu, ak má naň byť napr.
• Predmet nájmu: Predmetom nájmu môže byť v zásade každý, na to vhodný, predmet, a to najmä vec. Vec, ktorá má byť predmetom nájmu, musí spĺňať určité podmienky na to, aby ju bolo možné považovať za spôsobilý predmet nájmu.
  • vec musí byť vhodná na užívanie, resp.
  • vec musí byť individuálne určená - predmetom nájmu môže byť tak hnuteľná vec, ako aj nehnuteľná vec.Jednoznačné vymedzenie predmetu nájmu je dôležité najmä z dôvodu, že povinnosťou nájomcu je po skončení nájomného vzťahu prenajatú vec vrátiť prenajímateľovi. Opätovne je potrebné upozorniť, že v prípade ak je predmetom nájmu obytná miestnosť v zariadení určenom na trvalé bývanie, nebytový priestor, podnikateľský nájom hnuteľných vecí, právo užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch (time-sharing), poľnohospodárske pozemky, poľnohospodársky podnik, lesný pozemok, či hrobové miesto, nájomná zmluva musí obsahovať aj ďalšie náležitosti stanovené tými právnymi predpismi, ktoré upravujú nájomný vzťah s príslušným predmetom nájmu (napr.
  • v prípade ak to povaha veci pripúšťa, môže byť predmetom nájmu aj len časť veci, v takomto prípade je ale potrebné, jednoznačne túto časť veci identifikovať, teda tak, aby nemohlo prísť k zámene s inou vecou (napr. v prípade, ak je predmetom nájmu len časť bytu - napr. len jedna obytná izba, je potrebné ju presne vymedziť, a to napr. V záujme právnej istoty a ochrany oboch zmluvných strán je osobitné dôležité venovať náležitú pozornosť práve jednoznačnému určeniu predmetu nájmu, a to tak, aby bol určený jednoznačne, nezameniteľne s inou vecou. V prípade nájmu bytu je potrebné, aby bol byt označený číslom bytu, číslom poschodia, číslom vchodu, veľkosťou spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, príp. priľahlom pozemku, súpisným číslom stavby, v ktorom sa byt nachádza, registrom parcely spolu s číslom parcely, na ktorom je dom, v ktorom sa byt nachádza postavený, ďalej označením čísla listu vlastníctva, na ktorom je evidovaný, označením katastrálneho územia, obce a okresu. V prípade, ak je predmetom nájmu hnuteľná vec, je potrebné vymedziť ju, čo najpresnejšie, popísaním jej vzhľadu, resp. určitých vlastností, ktoré ju robia odlišnou od iných vecí rovnakého druhu.
• Vymedzenie predmetu (nájomnej) zmluvy: Znenie tohto článku každej nájomnej zmluvy je predurčené tým, že predmet nájomnej zmluvy je definovaný priamo v rámci všeobecnej právnej úpravy nájomnej zmluvy v Občianskom zákonníku. Ide o článok obsahujúci základné vymedzenie nájomnej zmluvy, v ktorom musia byť obsiahnuté všetky pojmové znaky nájomnej zmluvy, keďže inak by nešlo o nájomnú zmluvu. Týmito pojmovými znakmi pri nájomnej zmluvy je:
  1. prenechanie veci prenajímateľom nájomcovi za účelom dočasného užívania veci (dočasným užívaním sa rozumie užívanie v dohodnutej dobe, pričom nič nebráni zmluvným stranám uzavrieť zmluvu aj na dobu neurčitú, keďže je možné zmluvu neskôr vypovedať) a brania úžitkov z nej a
  2. Rozdiel medzi užívaním veci a braním úžitkov z nej spočíva v tom, že samotné užívanie prenajatej veci spravidla nevyžaduje osobitnú činnosť alebo starostlivosť nájomcu o prenajatú vec.
• Práva a povinnosti zmluvných strán: Vzhľadom na to, že na úpravu základných práv a povinností zmluvných strán je osobitne zameraná 5. otázka, v tejto časti možno odkázať na odpoveď k otázke č.
• Vyhlásenia zmluvných strán: Zmluvným stranám taktiež možno odporučiť, aby v nájomnej zmluve v samostatnom článku nazvanom vyhlásenia zmluvných strán, uviedli určité vyhlásenia, ktoré zvyšujú právnu istotu tak predávajúceho ako aj kupujúceho. Vo vyhláseniach sa spravidla nachádza vyhlásenie prenajímateľa o tom, že je oprávnený prenechať vec na dočasné užívanie inému. Rovnako sa v tomto článku uvádza napríklad skutočnosť, že nájomca pred odovzdaním predmetu nájmu vykonal jeho obhliadku, oboznámil sa s právnym aj technickým stavom predmetu nájmu a nemá voči nemu výhrady. Do tohto článku napokon možno uviesť napríklad aj dohodu zmluvných strán na tom, že pri odovzdaní predmetu nájmu, ako aj pri jeho vrátení po skončení nájmu spíšu odovzdávací, resp. preberací protokol a súčasne si môžu dohodnúť, čo musí takýto protokol obsahovať.
• Výška nájomného: Podstatnou náležitosťou každej nájomnej zmluvy je ďalej určenie výšky odplaty za dočasné prenechanie veci nájomcovi na užívanie a branie úžitkov, ktorú Občiansky zákonník označuje pojmom nájomné. Nájomné je totiž aj jedným z pojmových znakov nájomnej zmluvy. Nájomné si zmluvné strany spravidla dojednávajú v peniazoch, avšak nie je vylúčené ani to, aby sa zmluvné strany dohodli na nájomnom v nepeňažnej forme (vo forme naturálií - napríklad v prípade prenájmu pozemku s ovocnými stromami môže nájomné predstavovať určitý podiel na úrode a pod.). Zmluvné strany sa taktiež môžu dohodnúť, či nájomné predstavujú určité pravidelne opakujúce sa platby alebo bude uhradené nájomné jednorazovo za celú dobu trvania nájmu. Rovnako je vhodné, ak je predmetom nájmu nehnuteľnosť (napr. dom), aby si zmluvné strany v rámci tohto článku dohodli napríklad aj to, či a v akej výške bude uhrádzať nájomca náklady spojené s užívaním bytu či domu (napr. úhrady za dodávky plynu, elektrickej energie, tepla, vody).
• Peňažná zábezpeka - depozit: Z aplikačnej praxe vyplýva, že najmä v prípadoch, ak je predmetom prenájmu nehnuteľnosť, si zmluvné strany často dojednávajú určitú peňažnú zábezpeku -depozit, z ktorého sa majú uhrádzať nedoplatky na nájomnom, či na nedoplatkoch za plnenia spojené s užívaním predmetu nájmu.
• Doba trvania nájmu a podmienky ukončenia: V ďalšom článku by mala byť obsiahnutá dohoda zmluvných strán o dobe trvania nájmu a prípadne aj spôsoboch a podmienkach ukončenia nájomného vzťahu (zmluvy o nájme). To, že pojmovým znakom nájomnej zmluvy je dočasnosť nájmu nevylučuje, aby si zmluvné strany nemohli dohodnúť, že nájomnú zmluvu uzatvárajú na dobu neurčitú. Zmluvné strany si v tomto bode môžu bližšie dohodnúť aj niektoré spôsoby, resp. podmienky skončenia nájomnej zmluvy - napr. môžu si upraviť výpovednú dobu v prípade výpovede v inej dĺžke, ako ustanovuje Občiansky zákonník. Je ale nutné upozorniť na to, že napr. v prípade nájmu bytu si zmluvné strany nemôžu dohodnúť napr. kratšiu výpovednú dobu, ako je ustanovená Občianskym zákonníkom - v tomto smere sa od zákonnej úpravy môžu odchýliť len tak, že výpovednú dobu možno určiť dlhšiu než je zákonná; právna úprava nájmu bytu má totiž v tomto smere výrazne ochranný charakter vo vzťahu k nájomcovi.
• Záverečné ustanovenia: V poslednom článku každej nájomnej zmluvy by mali byť obsiahnuté záverečné ustanovenia.

Krátkodobý nájom: Flexibilita a špecifická úprava

Pri krátkodobom prenájme ide o nájom na maximálne dva roky - nájom sa teda uzatvára na dobu určitú a tým pádom má prenajímateľ viac výhod ako pri dlhodobom prenájme. Nemýľte si však krátkodobý nájom a poskytovanie ubytovacích služieb prostredníctvom rôznych portálov ako je napríklad Airbnb alebo Booking. V tomto prípade ide taktiež o krátkodobý prenájom v dĺžke niekoľko nocí až niekoľko mesiacov, no v tomto prípade sa nepočíta cena nájmu za mesiac, ale za noc. Pri takomto type krátkodobého nájmu je cena za noc oveľa vyššia, nakoľko tu si musí majiteľ pripočítať náklady spojené s údržbou, upratovaním, správou rezervácií a prípadnou neobsadenosťou tak, aby sa mu to vyplatilo.

Zákon o krátkodobom nájme bytu

Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 19. marca 2014 vládny návrh zákona o krátkodobom nájme bytu s predpokladanou účinnosťou od 1. mája 2014 (ďalej aj ako „Zákon“). Pre krátkodobý nájom bytu zavádza Zákon odchylnú právnu úpravu, avšak doterajšia všeobecná úprava nájmu bytov obsiahnutá v Občianskom zákonníku zostáva zachovaná v celom rozsahu. Pokiaľ nájom bytu spĺňa podmienky Zákona, bude sa spravovať prednostne ustanoveniami Zákona a len podporne ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Použitie niektorých ustanovení Občianskeho zákonníka však Zákon v ustanovení § 10 ods. 2 výslovne vylučuje, čo je potrebné vziať do úvahy pri formulovaní práv a povinností zmluvných strán v konkrétnej nájomnej zmluve. Cieľom a účelom Zákona má byť úprava nájomných vzťahov k bytom v rámci súkromného nájomného bývania. Z pôsobnosti Zákona sú preto výslovne vylúčené určité nájomné vzťahy k bytom uvedené v ustanovení § 1 ods. 2 Zákona. Cieľom Zákona je podľa nášho názoru tiež motivovať prenajímateľov k riadnemu a včasnému plneniu povinností podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v platnom znení, najmä k splneniu registračnej povinnosti podľa ustanovenia § 49a ods.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

Definícia krátkodobého nájmu bytu podľa Zákona

Krátkodobý nájom bytu je pre účely Zákona definovaný ako nájom založený nájomnou zmluvou, ktorá je uzavretá podľa Zákona, spĺňa náležitosti podľa § 3 Zákona a na základe ktorej trvá nájom pri opätovnom predĺžení najviac šesť rokov. Zmluvu o krátkodobom nájme bytu podľa Zákona možno uzatvoriť len na dobu určitú, najdlhšie na dva roky. Na základe dohody zmluvných strán možno zmluvu za rovnakých podmienok predĺžiť na ďalšie dva roky, a to najviac dvakrát. Nájomný vzťah podľa jednej zmluvy môže trvať najviac šesť rokov, po uplynutí tejto doby môžu zmluvné strany uzavrieť novú zmluvu. Občiansky zákonník naproti tomu umožňuje uzavrieť zmluvu o nájme bytu na dobu určitú aj na dobu neurčitú.

Forma a obsah nájomnej zmluvy pri krátkodobom nájme

Zákon vyžaduje, aby nájomná zmluva pre krátkodobý nájom bytu mala písomnú formu a spĺňala obsahové náležitosti uvedené v ustanovení § 3 ods. 3 Zákona. V prípade, ak by zmluva nemala písomnú formu alebo neobsahovala uvedené povinné obsahové náležitosti a išlo by o platnú zmluvu, spravovala by sa takáto zmluva ustanoveniami Občianskeho zákonníka o nájme bytu. Pokiaľ si prenajímateľ v zákonnej lehote nesplní povinnosť registrácie podľa ustanovenia § 49a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v platnom znení, zmluva o nájme bytu, hoci uzavretá podľa požiadaviek Zákona, sa bude spravovať Občianskym zákonníkom, pričom ustanovenia Zákona sa v takom prípade nepoužijú. Do márneho uplynutia lehoty na registráciu sa bude nájomný vzťah spravovať Zákonom. Zákonodarca teda podmieňuje možnosť využiť flexibilnejšiu úpravu nájmu bytu podľa Zákona splnením vyššie uvedenej registračnej povinnosti.

Peňažná zábezpeka pri krátkodobom nájme

Zmluvné strany sa tiež môžu podľa Zákona dohodnúť na poskytnutí peňažnej zábezpeky zo strany nájomcu, ktorá bude slúžiť na zabezpečenie prípadných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi. Zákon stanovuje maximálny limit pre výšku a použitie peňažnej zábezpeky ako 3 násobok mesačných platieb nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu.

Ukončenie krátkodobého nájmu

Jedným z cieľov Zákona je zjednodušenie a väčšia flexibilita zmluvných strán pri ukončení nájomného vzťahu, nakoľko rigidná a vysoko formalizovaná úprava ukončenia nájmu bytu podľa Občianskeho zákonníka už zjavne nevyhovovala účastníkom na trhu nájomného bývania. Zákon v porovnaní s Občianskym zákonníkom zakotvuje mierne odlišný zoznam výpovedných dôvodov ako na strane prenajímateľa, tak na strane nájomcu, ale najmä umožňuje zmluvným stranám dohodnúť si v zmluve prípadné ďalšie výpovedné dôvody. Možnosť dohodnúť si vlastné výpovedné dôvody je v prípade oboch zmluvných strán obmedzená zákonnou požiadavkou, aby išlo o dôvod, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájomného pomeru. Rovnako si môžu zmluvné strany podľa Zákona dohodnúť dôvody odstúpenia od nájomnej zmluvy. V § 7 ods. 1 Zákona sú uvedené dôvody oprávňujúce prenajímateľa v lehote 15 dní alebo jedného mesiaca vypovedať krátkodobý nájom bytu. V § 7 ods. 2 Zákona, sú uvedené dôvody oprávňujúce nájomcu v lehote 15 dní alebo jedného mesiaca vypovedať krátkodobý nájom bytu.

Výpovedné lehoty pri krátkodobom nájme

V porovnaní s Občianskym zákonníkom zakotvuje Zákon výrazne kratšie výpovedné lehoty. Zatiaľ čo výpovedná lehota z nájmu bytu podľa Občianskeho zákonníka je najmenej trojmesačná a za určitých okolností môže byť predĺžená o ochrannú dobu ďalších šesť mesiacov, Zákon stanovuje ako minimálnu výpovednú lehotu jeden mesiac, v prípade výpovedných dôvodov podľa ustanovení § 7 ods. 1 písm. a), b) a ods. 2 písm. a) Zákona dokonca len pätnásť dní. Zmluvné strany si môžu dohodnúť dlhšiu výpovednú lehotu.

Prečítajte si tiež: Parkovací preukaz vs. preukaz ZŤP: Čo potrebujete vedieť

Doručovanie písomností pri krátkodobom nájme

V prípade doručovania výpovede, odstúpenia od zmluvy alebo iných písomností podľa Zákona platí, že pre doručovanie týchto písomností sa (obdobne ako v prípade výpovede podľa Občianskeho zákonníka) použije ustanovenie § 46 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ktoré umožňuje použiť aj tzv. fikciu doručenia, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.

Súdne napadnutie skončenia krátkodobého nájmu

Značným pozitívom je aj skutočnosť, že neplatnosť skončenia krátkodobého nájmu podľa Zákona síce môže byť napadnutá na súde, avšak v porovnaní s Občianskym zákonníkom v kratšej dvojmesačnej lehote, a najmä že účinky výpovede alebo odstúpenia nie sú podaním žaloby dotknuté. Krátkodobý nájom bytu podľa Zákona teda zanikne v dôsledku odstúpenia alebo výpovede doručením oznámenia o odstúpení resp. uplynutím výpovednej lehoty bez ohľadu na skutočnosť, či bol takýto úkon napadnutý žalobou. Napadnutie platnosti výpovede súdnou cestou má v prípade režimu Občianskeho zákonníka za následok, že účinky výpovede nastanú až právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým bude žaloba zamietnutá, čo pri dĺžke súdnych konaní môže znamenať aj niekoľko rokov. V prípade vyslovenia neplatnosti skončenia krátkodobého nájmu podľa Zákona prichádza do úvahy podľa možnosti uvedenie do predošlého stavu, náhrada vzniknutej škody a za Zákonom uvedených podmienok aj právo primerané finančné zadosťučinenie.

Dlhodobý nájom: Stabilita a ochrana nájomcu

Za dlhodobý prenájom sa považuje prenájom nehnuteľnosti na obdobie dlhšie ako jeden rok a väčšina majiteľov nehnuteľnosti si vyberie práve túto voľbu. Je to práve preto, že získavajú pravidelný príjem počas celej doby nájmu, prípadne viete výškou nájmu vykryť splátku za hypotekárny úver. Ďalšou veľkou výhodou je bezstarostnosť, v prípade, že máte dlhodobých a spoľahlivých nájomníkov, ktorí sa o bývanie v prenájme starajú ako o vlastné. Dôležité však je, aby ste všetko podstatné podchytili v nájomnej zmluve, ktorá by v prípade akýchkoľvek problémov mala chrániť obe strany.

Najčastejšie chyby pri uzatváraní nájomných zmlúv

Právna úprava nájomnej zmluvy je oveľa komplikovanejšia než je tomu napr. pri kúpnej zmluve. Táto komplikovanosť spočíva najmä v tom, že jednotlivé zákony rôzne upravujú jednotlivé aspekty nájomného vzťahu založeného nájomnou zmluvou, a to v závislosti od toho, o aký predmet nájmu ide. Napríklad: ak chcú zmluvné strany uzatvoriť nájomnú zmluvu na byt a nevedia o osobitnej právnej úprave nájomného vzťahu, uzatvoria si nájomnú zmluvu, v ktorej si napríklad dohodnú výpovednú dobu 2 mesiace, v tej časti by bola nájomná zmluva neplatná, pretože pri nájme bytu nemôže byť zo zákona výpovedná doba v prípade výpovede danej prenajímateľom nájomcovi kratšia, ako 3 mesiace. Takto dohodnuté ustanovenia nájomnej zmluvy tak v praxi následne spôsobujú vznik ďalších právnych problémov, ktoré môžu napr. spočívať v tom, že nájomca sa odmietne vysťahovať po dvoch mesiacoch s odôvodnením, že má za to, že táto dohoda o výpovednej dobe je pre rozpor s právnou úpravou Občianskeho zákonníka neplatná. Z týchto sporov je často jediným východiskom ich riešenie súdnou cestou, s čím je okrem iného spojený aj vznik ďalších nákladov. V takýchto prípadoch sú náklady zmluvných strán v konečnom dôsledku oveľa vyššie než náklady za poskytnutie kvalitnej právnej pomoci pri koncipovaní zmluvy. V praxi si zmluvné strany chcú uzatvoriť často nájomnú zmluvu podľa určitého vzoru (nájdeného napr. na internete a pod.), avšak nerozlišujú, na aký predmet nájmu bol daný vzor vypracovaný (napr. vzor je vypracovaný na prenájom bytu, ale zmluvné strany si dojednávajú prenájom nebytového priestoru). Do tretice možno uviesť v praxi taktiež častý prípad, keď zmluvné strany nedostatočne presne vymedzia predmet nájmu (napr. pri prenájme motorového vozidla by zmluvné strany uviedli len to, že predmetom prenájme je motorové vozidlo vo vlastníctve prenajímateľa).

Odporúčania pre prenajímateľov a nájomcov

Z pohľadu prenajímateľa je napríklad vhodné, aby si v nájomnej zmluve s nájomcom dohodol povinné poistenie nehnuteľnosti (s presným vymedzením, či povinnosť poistiť predmet nájmu zahŕňa len poistenie stavby alebo poistenie vybavenia domácností, príp. obidve - najmä v prípade rodinných domov) s určením subjektu, ktorý bude poistné hradiť - spravidla nájomca. Veľký význam pre prenajímateľa má aj zmluvná úprava nájomného, a to nielen jeho výšky, ale aj termínov splatnosti. V zmluve by malo byť jednoznačne určené, či sa nájomné platí opakovane každý mesiac, alebo len jednorazovo, rovnako aj termín splatnosti - napríklad, či sa má nájomné platiť mesačne dopredu, alebo spätne a pod. Vhodné je uviesť aj konkrétny spôsob, ako má byť nájomné uhrádzané - napr. prevodom na účet prenajímateľa alebo v hotovosti. Ak sa nájomné uhrádza v hotovosti, je dôležité pre nájomcu, aby bolo v nájomnej zmluve napríklad dohodnuté, že nájomca nie je povinný zaplatiť nájomné v hotovosti prenajímateľovi v prípade, ak mu prenajímateľ odmietne vystaviť potvrdenie o prijatí platby. Pri prenájme bytu a domu je dôležité najmä pre prenajímateľa výslovne v nájomnej zmluve upraviť, že nájomca je povinný uhrádzať plnenia spojené s užívaním domu alebo bytu, ako aj stanoviť spôsob tejto úhrady. Nájomca by si mal dať taktiež pozor na to, či zmluva určuje, že nájomca nie je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu. Ak takéto ustanovenie v nájomnej zmluve nie je, nájomca je oprávnený uzatvoriť zmluvu o podnájme s treťou osobou a napr. Zmluvné strany by mali byť taktiež veľmi obozretné napríklad aj pri určovaní doby trvania nájmu, a to v závislosti od toho, či je predmetom nájmu dom alebo byt. Ak je predmetom nájmu rodinný dom a zmluvné strany uzavreli nájomnú zmluvu na určitú dobu a nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ nepodá proti tomu návrh na vypratanie nehnuteľností, podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa zo zákona obnovuje nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne.

Prečítajte si tiež: Holandský model zdravotnej starostlivosti

tags: #rozdiel #krátkodobý #nájom #a #nájom #definícia