Rozdiely medzi pôžičkou a úverom: Kompletný prehľad

Žijeme v dobe, ktorá je charakteristická spotrebiteľským spôsobom života. V modernom právnom poriadku má ochrana spotrebiteľa svoje miesto a nezameniteľný význam. Tento článok sa zaoberá zmluvou o úvere (vrátane spotrebiteľskej zmluvy o úvere) a konkrétne nárokom veriteľa na úroky z nesplatenej istiny v období od splatnosti úveru (vrátane predčasnej) do zaplatenia, resp. vrátenia peňažných prostriedkov. V súčasnej právnej úprave zmluvy o úvere absentuje explicitná úprava konečného okamihu povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov.

Základná charakteristika zmluvy o úvere

Základná úprava zmluvy o úvere je obsiahnutá v § 497 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“). Obchodný zákonník upravuje zmluvu o úvere ako záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho požiadanie peňažné prostriedky do určitej sumy, pričom dlžník sa zaväzuje tieto prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Medzi podstatné náležitosti zmluvy patrí vymedzenie zmluvných strán, záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť peňažné prostriedky, dohoda o výške úveru a záväzok dlžníka poskytnuté prostriedky vrátiť a zaplatiť z nich úroky.

Úroky pri zmluve o úvere

Podľa § 502 ods. 1 OBZ, ak je dlžník povinný platiť úroky, platí ich odo dňa, keď bol úver poskytnutý, až do dňa vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov.

Zmluva o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka

Právny poriadok Slovenskej republiky upravuje zmluvu o pôžičke v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník / OZ“). Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Odplatnosť pôžičky

Pri pôžičke peňazí môžu byť podľa § 658 ods. 1 dohodnuté úroky. Tieto úroky pre účely tohto článku nazvime tzv. „zmluvnými úrokmi“, pretože nejde o úroky z omeškania, ktoré vznikajú zo zákona, pri nedodržaní splatnosti dlhu (t. j., keď sa dlžník dostane do omeškania s platením). Výška týchto zmluvných úrokov nie je nikde konkrétne upravená, všeobecné obmedzenie ich výšky možno nájsť v § 39a Občianskeho zákonníka. Tieto zmluvné úroky musia byť dohodnuté v zmluve, inak platí, že pôžička je bezúročná. Tieto úroky dlžník platí od doby poskytnutia pôžičky až do jej vrátenia.

Prečítajte si tiež: Vysvetlenie pojmov pôžička a úver

Úžera

Výška úrokov však nemôže byť stanovená ľubovoľne. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka s názvom Úžera je uvedené: „Neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.“

Úroky z omeškania

Popri zmluvných úrokoch môže pri zmluve o pôžičke veriteľ požadovať od dlžníka aj úroky z omeškania. Nárok na úroky z omeškania vzniká zo zákona, preto ich nie je potrebné uvádzať v zmluve. Nárok na úroky z omeškania nevzniká už od doby poskytnutia pôžičky, ale až odo dňa, keď sa dlžník dostane do omeškania s vrátením pôžičky (prekročí dobu jej splatnosti). Úroky z omeškania sú upravené v § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom ich výška je určená vo vzťahu k základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky.

Reálnosť zmluvy o pôžičke

Veľmi významnou skutočnosťou je to, že zmluva o pôžičke (na rozdiel napr. od zmluvy o úvere) je tzv. „reálnou“ zmluvou, t. j vždy musí dôjsť aj k odovzdaniu veci (prípadne peňazí) pri uzavretí tejto zmluvy alebo pred jej uzavretím, respektíve aj v čase po jej uzavretí, inak zmluva nevznikne.

Hlavné rozdiely medzi pôžičkou a úverom

1. Charakter zmluvy: Zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, ktorý vzniká až odovzdaním predmetu pôžičky. Zmluva o úvere je konsenzuálny kontrakt, ktorý vzniká už uzatvorením zmluvy, pričom k čerpaniu/poskytnutiu úveru môže ale nemusí dôjsť.
2. Odplatnosť: Zmluva o úvere je zo zákona obligatórne odplatným kontraktom, kde úročenie úveru - dosahovanie zisku je zmyslom a účelom tohto zmluvného typu ako absolútneho obchodu. Pri zmluve o pôžičke nie je podstatnou náležitosťou zmluvy dojednanie úroku.
3. Predmet zmluvy: Predmetom zmluvy o úvere môžu byť len peniaze, nie iné veci. Pri zmluve o pôžičke to môžu byť aj iné veci, ak sú určené druhovo a nie individuálne.
4. Právna úprava: Zmluva o úvere je upravená v Obchodnom zákonníku, zmluva o pôžičke v Občianskom zákonníku.
5. Účastníci: Účastníkmi zmluvy o úvere môžu byť aj iné subjekty ako banky. Aj podnikatelia môžu uzatvárať zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka.

Aplikácia Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka pri spotrebiteľských zmluvách

V praxi sa vyskytuje názor, že na otázky týkajúce sa úročenia úveru sa použijú v prípade spotrebiteľskej zmluvy ustanovenia o odplate pri zmluve o pôžičke v zmysle § 657 a nasl. OZ, a to s poukazom na § 52 ods. 2 poslednú vetu OZ.

Úpravu § 52 ods. 2 poslednej vety OZ vnímame tak, že pokiaľ určitý zmluvný typ upravený v OZ, pri spotrebiteľskej zmluve sa vždy použijú ustanovenia upravujúce tento zmluvný typ, a to popri všeobecných ustanoveniach OZ. Avšak v prípade, ak zmluvný typ je upravený výlučne v OBZ (ako je aj zmluva o úvere), použijú sa ustanovenia OBZ o tomto zmluvnom type spolu s všeobecnými ustanoveniami OZ (tým máme na mysli ustanovenia upravujúce záväzkové právo, premlčanie, zodpovednosť za škodu, bezdôvodné obohatenie a pod.), pričom prednostne sa uplatnia ustanovenia § 52 a nasl. OZ (a ostatné predpisy spotrebiteľského práva).

Prečítajte si tiež: Sprievodca pôžičkami, úvermi a hypotékami

V kontexte vyššie uvedeného sme toho názoru, že nakoľko úprava úročenia úveru je upravená výlučne iba v OBZ, táto sa uplatní vždy, teda aj v prípade spotrebiteľskej zmluvy o úvere, nakoľko OZ vôbec neobsahuje úpravu zmluvy o úvere (a teda ani o podmienkach úročenia úveru), a teda neexistuje žiadne ustanovenie OZ, ktoré by bolo možné prednostne použiť v zmysle § 52 ods. 2.

Úročenie úveru po vyhlásení predčasnej splatnosti

Na tomto mieste si dovoľujeme poukázať na nesprávnosť argumentácie odporcov úročenia úveru po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, podľa ktorých vyhlásením predčasnej splatnosti zo strany veriteľa zmluva o úvere zaniká a § 503 ods.

Vo vzťahu k vyššie opísanej argumentácii konštatujeme v prvom rade nepochopenie systematiky OZ. Je pravdou, že inštitút predčasného zosplatnenia pohľadávky veriteľom v dôsledku omeškania dlžníka je upravený v šiestom oddiely OZ s názvom „Zánik záväzkov“. Tento oddiel však obsahuje skupiny ustanovení týkajúce sa toho - ktorého spôsobu zániku záväzkov, ktoré sú označené spoločnými podnadpismi, pričom v prípade § 559 až § 569 OZ (teda vrátane § 565) je tento spôsob zániku záväzkov označený ako „Splnenie dlhu“. Požadovanie zaplatenia celej pohľadávky veriteľom v zmysle § 565 OZ teda mení iba otázku splatnosti jednotlivých častí pohľadávky a nie je v žiadnom prípade spôsobom zániku záväzkov - tým je v tomto prípade vždy až skutočné splnenie dlhu (§ 559 ods.

Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru teda zmluva o úvere nezaniká. Nezaniká teda ani záväzok dlžníka vrátiť veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky, pričom spolu s týmto záväzkom v zmysle § 503 ods. 1 OBZ záväzok platiť úroky nezaniká, iba sa stáva splatným. Dlžník je teda od okamihu predčasnej splatnosti úveru povinný vrátiť istinu spolu s úrokmi (nakoľko tieto sa stali podľa § 503 ods.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

tags: #rozdiel #medzi #pôžičkou #od #OZ #a