Rozhodcovská doložka v pracovnom práve: komplexný sprievodca

Úvod

Rozhodcovská doložka, či už ako súčasť zmluvy alebo samostatná dohoda, predstavuje významný nástroj na riešenie sporov v rôznych oblastiach práva, vrátane pracovného práva. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na rozhodcovskú doložku, jej náležitosti, výhody a nevýhody, ako aj na jej praktické využitie v kontexte pracovnoprávnych vzťahov. Cieľom je poskytnúť čitateľovi ucelený prehľad o tejto problematike, a to od základných definícií až po špecifické situácie, ktoré môžu v praxi nastať.

Čo je rozhodcovská doložka?

Rozhodcovská doložka je zmluvné ustanovenie, ktoré sa nachádza v hlavnej zmluve upravujúcej zmluvný vzťah. Obsahuje určenie rozhodcovského súdu alebo rozhodcu, ktorý bude oprávnený rozhodovať prípadné spory. Procesné podmienky rozhodcovského konania sa určujú podľa štatútu vybraného rozhodcovského súdu a podľa zákona č. 244/2002 Z. z.

Rozhodcovská zmluva sa uzatvára ako samostatná zmluva, ktorej obsahom môže byť okrem určenia rozhodcovského súdu alebo rozhodcu oprávneného rozhodovať spory aj osobitná úprava viacerých procesných podmienok rozhodcovského konania, ktorá je odlišná od zákonnej úpravy uvedenej v ZRK.

V článku budeme používať iba pojem „rozhodcovská zmluva" pre označenie zmluvy ako aj doložky.

Arbitrabilita sporu

Arbitrabilita sporu vymedzuje, ktoré spory môžu byť rozhodované rozhodcovským súdom. Môže byť vymedzená samotnou rozhodcovskou zmluvou, kde si zmluvné strany zadefinujú konkrétny spor, alebo sa uzavrie rozhodcovská zmluva na riešenie všetkých sporov z určeného hlavného zmluvného vzťahu.

Prečítajte si tiež: Rozhodcovská doložka a spotrebiteľské rozhodcovské konanie

Dôležitá je zákonná úprava arbitrability sporu použiteľná vo všetkých rozhodcovských konaniach. Pojem zmluvná arbitrabilita sporu je pojmom užším k pojmu zákonná arbitrabilita sporu. Ak by ste totiž postupovali podľa prvého príkladu uvedeného vyššie a uzavreli rozhodcovskú zmluvu pre konkrétny spor, tento by musel byť aj tak vždy v súlade so zákonnou úpravou arbitrability sporu.

Spor musí spĺňať znaky, aby „netrpel" nedostatkom zákonnej arbitrability (pozitívne vymedzenie zákonnej arbitrability sporu), resp. a) musí ísť o majetkový spor (napr.

Ak zistíte, že Váš spor nespĺňa vyššie uvedené znaky, môžete namietať nedostatok arbitrability daného sporu kedykoľvek v priebehu rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd je povinný po vznesení opodstatnenej námietky nedostatku arbitrability sporu konanie pre nedostatok právomoci ihneď uznesením zastaviť (§ 21 ods. 1 ZRK) a postúpiť vec orgánu príslušnému na rozhodnutie, pričom právne účinky spojené s podaním žaloby (spočívanie premlčacej lehoty, prekážka litispendencie a i.) zostanú zachované (§ 104 ods. 1 OSP s prihliadnutím na znenie § 51 ods.

Nedostatok arbitrability sporu môže zostať nepovšimnutý a celý spor môže prebehnúť a skončiť rozhodcovským rozsudkom. Ak ste si preto všimli nedostatok arbitrability sporu až po vydaní rozhodcovského rozsudku, môžete podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku návrh na všeobecný súd a žiadať o zrušenie takto vydaného rozsudku (§ 40 ods. 1 písm.

Rozhodcovský súd rovnako ako aj všeobecný súd (najmä pri vydávaní poverenia na výkon exekúcie) musia prihliadať na splnenie podmienky dostatku arbitrability sporu z úradnej povinnosti (ex offo), a to aj v prípade, ak je rozhodcovská zmluva uzavretá podľa právneho poriadku iného štátu alebo ak sa má cudzí rozhodcovský rozsudok vykonať v Slovenskej republike.

Prečítajte si tiež: Zmeny v kolúznej väzbe

Platnosť rozhodcovskej zmluvy

Rozhodcovské konanie môže prebiehať len na základe platnej rozhodcovskej zmluvy. V opačnom prípade musí byť takéto konanie zastavené. Ak k zastaveniu konania nedošlo a bol vydaný rozhodcovský rozsudok, je možné ho z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zrušiť návrhom podaným na všeobecnom súde (ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c) ZRK).

Zákon vyžaduje pre rozhodcovskú zmluvu písomnú formu (§ 4 ods. 2 ZRK). Rozhodcovská zmluva má súkromnoprávny charakter, tak vzhľadom na znenie § 40 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ") sa bude vyžadovať písomná forma aj pre akúkoľvek jej zmenu alebo doplnenie, inak bude táto zmena alebo doplnenie zmluvy neplatné.

Vôľa oboch strán uzavrieť rozhodcovskú zmluvu nemusí byť vyjadrená na jednej listine. Ak je rozhodcovská zmluva uzavretá prostredníctvom prejavu vôle zachytenom na viacerých listinách, musí ísť o listiny vzájomne vymenené medzi zmluvnými stranami a v rámci ich zmluvného vzťahu. Listiny môžu byť vzájomne vymenené medzi zmluvnými stranami dokonca aj v rámci už vzniknutého sporu, na ktorý sa má rozhodcovská zmluva vzťahovať. Tejto úprave neodporuje ani ustanovenie § 40 ods. 3 OZ, ktoré stanovuje, že ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak (ZRK inak neustanovuje). Nemusí ísť pri tom o listinu zmluvného charakteru, ale môže ísť napríklad aj o skladiskové alebo tovarovo náložné listiny.

Rozhodcovská zmluva sa dá uzavrieť tiež prostredníctvom vzájomnej korešpondencie. Môže nastať aj taká situácia, že jedna strana doručí list s rozhodcovskou zmluvou druhej strane s lehotou na vyjadrenie sa, pričom ak v stanovenej lehote táto druhá strana nevyjadrí svoj záujem/nezáujem rozhodcovskú zmluvu uzavrieť, má sa za to, že s ňou súhlasí. NS SR v konaní vedenom pod sp. zn. „Mlčanie môže byť prejavom vôle len vtedy, keď z neho možno vyvodiť záver, že ide o prejav vôle určitého obsahu. Tým je mlčky urobený právny úkon podobný konkludentnému právnemu úkonu. Nemôže, ani mlčky, prejaviť nič ten, ktorý o návrhu na voľbu práva sa ani nedozvedel. List z 28. apríla 2009 obsahujúci návrh na uzatvorenie rozhodcovskej doložky nebol povinnému doručený.

Ak je zmluvnou stranou spotrebiteľ, tento musí rozhodcovskú zmluvu uzavrieť s výslovným súhlasom (nie konkludentne), pričom poskytovanie tovaru alebo služieb spotrebiteľovi nemôže byť podmienené uzavretím takej rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej sa všetky prípadné spory budú rozhodovať len v rozhodcovskom konaní. Inak by bola rozhodcovská zmluva neplatná (§ 53 ods. 4 písm. r) OZ v spojení s § 53 ods.

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na rozhodcovskú doložku

Ďalšou podstatnou náležitosťou rozhodcovskej zmluvy okrem štandardných požiadaviek kladených pre všetky právne úkony a zmluvy (podľa § 34 a nasl. a ďalej podľa § 43 a nasl. OZ) je vymedzenie rozsahu a druhu sporov, ktoré sa majú v rozhodcovskom konaní rozhodnúť (§ 3 ods. 1 ZRK). V prípade, ak je rozhodcovská zmluva uzavretá len pre konkrétny spor, a tento má nedostatok zákonnej arbitrability (viď bod 1 článku), predmetná zmluva je neplatná (nedostatok zákonnej arbitrability zapríčiňujúci neplatnosť rozhodcovskej zmluvy analogicky vyplýva z § 5 ods.

Neplatnosť alebo aj neexistenciu rozhodcovskej zmluvy môžete ešte počas rozhodcovského konania namietať najneskôr pri Vašom prvom úkone vo veci samej, inak Vám uvedené právo zaniká (§ 21 ods. 2 ZRK). Rozhodcovský súd však má oprávnenie posúdiť príčinu, pre ktorú ste sa omeškali s podaním námietky a môže Vám omeškanie odpustiť a o námietke rozhodnúť (§ 21 ods. 3 ZRK).

Ak už disponujete rozhodcovským rozsudkom, je možné podať voči nemu z dôvodu neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy žalobu o zrušenie na všeobecný súd. Zákonným podkladom pre podanie takejto žaloby budú ustanovenia § 40 ods. 1 písm. Avšak pri písmene d) uvedeného ustanovenia (jeho znenie: „sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal") si treba dať pozor na to, či ste ešte počas rozhodcovského konania podali námietku neexistencie rozhodcovskej zmluvy podľa § 21 ods. 2 ZRK ako je uvedené v odseku vyššie, ak ste reálne mali túto možnosť. Pokiaľ ste takúto námietku nepodali, sami (hoci aj nevedome) ste sa zbavili možnosti na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 1 písm.

Ak ste sa v rozhodcovskom konaní vyjadrili k žalobe a nenamietali ste zároveň neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, došlo týmto Vaším úkonom k jej dodatočnému uzavretiu ad hoc. V prípade podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v takejto situácii (len podľa § 40 ods. 1 písm.

Nestrannosť rozhodcu

Rozhodcom má byť nestranná osoba. Ak zmluvné strany pochybujú o nepredpojatosti rozhodcu, ktorý má rozhodnúť ich spor, môžu voči nemu podať námietky. Postup pri podávaní námietky si môžu zmluvné strany celý osobitne dohodnúť, najneskôr však do začatia samotného rozhodcovského konania. Rovnako sa postupuje aj v prípade, ak sa strana dozvedela, že rozhodca nemá spôsobilosť na výkon svojej funkcie.

Podľa § 6 ods. 1 ZRK musí byť rozhodcom plnoletá fyzická osoba plne spôsobilá na právne úkony, bezúhonná (neodsúdená za úmyselný trestný čin) a so skúsenosťami na výkon funkcie rozhodcu.

Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke predpojatosti rozhodcu pokračovať v rozhodcovskom konaní, ale zatiaľ nemôže vydať rozhodcovský rozsudok. Rozhodnutie o námietke voči rozhodcovi vydáva vybraná osoba (§ 6 ods.

Ak sa o námietke predpojatosti rozhodcu rozhodlo vo Váš prospech a rozhodca napriek tomu vydal rozsudok, tento je možné zrušiť žalobou podanou na všeobecný súd (§ 40 ods. 1 písm. f) ZRK). Rozhodcovský rozsudok možno zrušiť aj v prípade, že ste námietku predpojatosti rozhodcu nie zo svojej viny nemohli uplatniť a existovali pre ňu objektívne dôvody (§ 40 ods. 1 písm.

Právna forma a subjektivita rozhodcovského súdu

Rozhodcovský súd sám o sebe nemá žiadnu právnu formu a právnu subjektivitu tak odvodzuje od svojho zriaďovateľa - právnickej osoby. Zriadenie súdu a jeho pobočiek, jeho zrušenie, predpisy tohto súdu (štatút a rokovací poriadok) a zoznam rozhodcov je zriaďovateľ povinný oznamovať v Obchodnom vestníku. Až do splnenia tejto oznamovacej povinnosti nie je rozhodcovský súd oprávnený vydávať rozhodcovské rozhodnutia (§ 12 ods. 5 ZRK).

Dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku bude v praxi pravdepodobne málokedy využitý. V § 40 ods. 1 ZRK, kde sú taxatívne vymedzené jednotlivé dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, sa dokonca vyššie spomenutý dôvod ani nenachádza, čo v praxi môže spôsobiť značné komplikácie. Sme toho názoru, že pri použití analógie a pri extenzívnom výklade jednotlivých pojmov by v prípade rozsudku vydaného rozhodcovským súdom, ktorého zriaďovateľ si nesplnil svoje oznamovacie povinnosti voči Obchodnému vestníku, mohlo dôjsť k jeho zrušeniu na základe § 40 ods. 1 písm. písm.

V opačnom prípade ostáva len dúfať, že exekučný súd nevydá oprávnenie na exekúciu na základe takéhoto rozhodcovského rozsudku, a to z dôvodu jeho rozporu s hmotným právom - ustanovením § 12 ods. 5 ZRK.

Prekážka litispendencie

Prekážka litispendencie sa uplatňuje aj v rozhodcovskom konaní. Pre účely využitia prekážky litispendecnie je vhodné si pripomenúť, že za „tú istú vec" sa považuje taký spor, v ktorom vystupujú rovnakí účastníci konania a ktorej premet konania je totožný (totožné skutkové a právne vymedzenie).

Žaloba o plnenie (§ 80 písm. b) OSP) znamená prekážku litispendencie pre žalobu o určenie (§ 80 písm.

Na námietku prekážky litispendencie bude musieť rozhodcovský súd vždy prihliadať. ZRK síce neupravuje explicitne, ako konať po podaní takejto námietky, ale na tento postup sa budú aplikovať príslušné ustanovenia OSP ako subsidiárneho právneho predpisu (§ 51 ods. 3 ZRK). Prekážka litispendencie je taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a konanie začaté neskôr bude musieť príslušný rozhodcovský súd zastaviť (§ 104 ods.

Doručovanie

Doručovanie je v rozhodcovskom konaní upravené vcelku benevolentne, keď za doručenú listinu sa považuje aj taká listina, ktorá je zaslaná do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania alebo miesta trvalého pobytu adresáta. Podmienkou je len to, aby rozhodcovský súd relevantne preukázal „snahu doručiť písomnosti" (§ 25 ods.

Uvedené však neplatí pre rozhodcovský rozsudok, ktorý v zmysle kogentného ustanovenia § 25 ods. 4 ZRK musí byť vždy doručený účastníkom konania do vlastných rúk. Ak do vlastných rúk preukázateľné doručený nebol, takýto rozhodcovský rozsudok nemohol nadobudnúť ani právoplatnosť, ani vykonateľnosť (§ 159 ods. 1 a § 161 OSP).

Ďalšie dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku

§ 40 ods. 1 písm. Ako sme uvádzali v bode 5 vyššie, v rozhodcovskom konaní platí prekážka litispendencie. Rovnako tu platí aj prekážka res iudicata. § 40 ods. 1 písm.

Každý z účastníkov rozhodcovského konania má svoju procesnoprávnu subjektivitu. Výkon svojich procesných práv a povinností účastník ale musí realizovať správne, a teda ak má byť zastúpený zákonným zástupcom, ale on takto zastúpený nebol, vzniká dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rovnaké pravidlo platí aj v prípade, ak bol účastník konania zastúpený osobou, ktorá nemala potrebné splnomocnenie (§ 24 a nasl. § 40 ods. 1 písm.

V rozhodcovskom konaní sa musí dôrazne uplatňovať zásada rovnosti účastníkov konania. Tá môže byť porušená napríklad vtedy, ak sa žalovanému neumožní vyjadriť sa k obsahu žaloby. Zásada rovnosti môže byť porušená tiež vtedy, ak sa malo konať ústne pojednávanie a jeden z účastníkov sa ho nezúčastnil, pričom rozhodcovský súd nemal vierohodne preukázané doručenie predvolania na toto pojednávanie. § 40 ods. 1 písm.

Pri žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu, pre ktorý možno žiadať o obnovu konania, je potrebné vychádzať z ustanovení v OSP, a to konkrétne z § 228 ods. 1 OSP. Výnimočnosť tohto dôvodu pre zrušenie rozhodcovského rozsudku spočíva aj v tom, že si jeho aplikáciu na rozdiel od ostatných dôvodov môžu strany vopred dohodou vylúčiť (§ 42 ZRK). Ďalší znak, ktorý odlišuje spomínaný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku od ostatných je lehota pre podanie žaloby. Na rozdiel od štandardnej 30-dňovej lehoty od doručenia rozhodcovského rozsudku možno podať žalobu v tomto prípade do 30 dní od momentu, kedy sa účastník o dôvode pre obnovu konania dozvedel alebo ho mohol uplatniť, najneskôr však do 3 rokov od doručenia rozhodcovského rozsudku (§ 41 ods. § 40 ods. 1 písm. § 40 ods. 1 písm. V uvedenom zákonom ustanovení možno nájsť zvýšenú ochranu spotrebiteľa. Sme toho názoru, že tento dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku sa musí vykladať extenzívne, a teda ak boli pri akomkoľvek úkone v rozhodcovskom konaní porušené akékoľvek všeobecne záväzné pr…

Vypratanie nehnuteľnosti v rozhodcovskom konaní

V zmysle čl. 20 ods.1 Ústavy SR má každý právo vlastniť majetok. Podľa § 126 ods. Tu je pre vysvetlenie vhodné uviesť rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 4Co/111/2012 zo dňa 19.04.2013,podľa ktorého hmotné právo hovorí o práve vlastníka domáhať sa vydania veci, teda hnuteľnej aj nehnuteľnej (od toho, kto ju neprávom zadržuje). Procesné právo naproti tomu hovorí o vydaní veci iba vo vzťahoch k hnuteľným veciam a pri nehnuteľných veciach uvádza vypratanie.

Ak niekto bez právneho dôvodu užíva vec, jedným z možných riešení ako sa brániť je inštitút vypratania nehnuteľnosti. Najjednoduchšie vypratanie (domu, bytu) je v rozhodcovskom konaní. Podmienkou, aby mohol byť neoprávnený užívateľ bytu alebo domu vyprataný rozhodcom (a nie súdom) je rozhodcovská doložka v nájomnej zmluve.

Hlavnou výhodou rozhodcovského konania je rýchlosť. V prípade, ak dva subjekty uzavrú zmluvu o nájme v zmysle § 663 OZ, prenecháva prenajímateľ za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Dôležitým prvkom je práve dojednanie doby nájmu. Podľa § 676 OZ sa nájom skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

V návrhu je potrebné popísať na základe čoho vznikol medzi navrhovateľom a odporcom právny vzťah. Následne presne špecifikovať o akú nehnuteľnosť sa jedná (podľa listu vlastníctva) popísať okolnosti, najmä uviesť na ako dlhú dobu bol dojednaný nájom nehnuteľnosti. V tejto súvislosti je nesmierne dôležité, aby prenajímateľ nevypratával nehnuteľnosť sám, t.j. bez právoplatného rozhodnutia súdu!

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vylúčenie ofenzívnej svojpomoci jednoznačne vyplýva z doslovného znenia ust. § 6 Občianskeho zákonníka ale i jeho systematického zaradenia v Občianskom zákonníku, keď po ust. § 4, kde je možné dovolať sa verejnej moci pri ohrození alebo porušení práva a najmä ust. § 5 chrániaceho pokojný stav nasleduje § 6 svojpomoc. Na podporu uvedeného právneho názoru poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 235/08-38 ktorý k svojpomoci uviedol, že „Občiansky zákonník upravuje svojpomoc v ustanovení § 6, v ktorom sa uvádza, že ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť. Ide o prostriedok ochrany, ktorý právny poriadok pripúšťa výnimočne po splnení zákonom ustanovených podmienok. Svojpomoc spočíva vo využití vlastných síl ohrozeného na ochranu svojich práv. Všetky podmienky svojpomoci (1. zásah do určitého subjektívneho práva, 2. zásah musí hroziť bezprostredne, 3. zásah musí byť neoprávnený, 4. svojpomoc môže vykonávať iba ten, koho právo je ohrozené) musia byť splnené súčasne (kumulatívne). Absencia ktorejkoľvek z už uvedených štyroch podmienok znamená, že ide o protiprávne konanie. Svojpomoc je možné použiť iba na odvrátenie zásahu (tzv. obranná, defenzívna svojpomoc, ktorej cieľom je zachovať doterajší stav).

Na základe uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, je teda jasné, že vypratanie nehnuteľnosti takpovediac „na vlastnú päsť“ by bolo riskantným protiprávnym konaním, ak na to nie sú splnené podmienky. Z toho dôvodu je potrebné obrátiť sa na súd (inak môže vlastník riskovať trestné stíhanie, ak nesplní podmienky svojpomoci). Zdá sa to absurdné, že vlastník nemôže vstúpiť do vlastnej nehnuteľnosti (domu, bytu), súdy však už v niekoľkých prípadoch rozhodli o tom, že vlastník sa dopustil trestného činu, keď násilím vstúpil do nehnuteľnosti, ktorú prenajímal a bola jeho vlastníctvom. Taktiež je potrebné vedieť, že dokonca ani súdne rozhodnutie, ktoré je právoplatné a vykonateľné, ktorým súd zaviazal užívateľa nehnuteľnosti túto nehnuteľnosť opustiť ešte nie je podkladom na to, aby vlastník domu (bytu) do nehnuteľnosti vstúpil.

Ak odporca povinnosť uloženú súdom nesplní v súdom určenej lehote, nadobudne rozhodnutie súdu vykonateľnosť, kedy sa navrhovateľ, resp. prenajímateľ môže obrátiť na exekútora a podať návrh na výkon exekúcie v zmysle zákona č. 233/1995 Z. z. Podľa § 181 ods. 1 Exekučného poriadku ak vykonateľné rozhodnutie ukladá, aby povinný vypratal nehnuteľnosť alebo jej časť, exekúcia sa vykoná vyprataním. Exekútor k tomuto úkonu priberie vhodnú osobu, podľa možnosti zástupcu obce. Následne exekútor poverený súdom na výkon exekúcie upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie vyprataním nehnuteľnosti alebo jej časti. V upovedomení o začatí exekúcie je uvedená lehota 14 dní na vznesenie námietok proti exekúcii. Ak zúčastnené strany nevznesú námietky alebo ak súd zamietne vznesené námietky vydá exekučný príkaz - príkaz na vykonanie exekúcie vyprataním nehnuteľnosti alebo jej časti a určí lehotu vypratania. Príkaz sa doručí do vlastných rúk opäť oprávnenému, povinnému a tzv. vhodnej osobe, najčastejšie zástupcovi obce. V zmysle § 181 ods.

Vypratané veci sa odovzdajú povinnému alebo jeho plnoletému rodinnému príslušníkovi. Ak nie je pri vypratávaní prítomný nikto kto by mohol tieto veci prevziať alebo ich prevziať nechce, tieto sa spíšu a dajú obci do úschovy. Exekútor o tom upovedomí povinného.

Skutočnosť, že nájomca užíval nehnuteľnosť aj po uplynutí doby nájmu sa posudzuje ako bezdôvodné obohatenie, pretože podľa § 451 je bezdôvodným obohatením majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov a kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Najčastejšie potupujeme tak, že necháme vypracovať znalecký posudok, ktorým sa určí bežné nájomné v danej lokalite.

Dôležitosť zmluvných doložiek

Podnikatelia často pri svojich obchodných aktivitách uzatvárajú zmluvy za pomoci rozličných vzorov ľahko dostupných na internete. Vo väčšine prípadov sú takéto vzory zmlúv z právneho hľadiska nezávadné, avšak obsahujú len zlomok možností, ktoré obchodníkom dáva do rúk zákon. Mnoho podnikateľov (predovšetkým tých začínajúcich) počíta pri uzatváraní zmluvy s tým, že ich obchodný partner je spoľahlivý a v budúcnosti pri spolupráci s ním nemôžu nastať vážnejšie problémy, preto zmluvu považujú iba za akúsi formalitu. Opak je pravdou! Zmluva predstavuje najdôležitejší právny nástroj pri styku fyzických osôb či podnikateľov a je nevyhnutné držať sa vždy hesla: „Dvakrát čítaj a raz podpíš.“ Často sa totiž stáva, že pre chyby a nedostatky zmluvy sa poškodená strana následne len ťažko dovolá svojich práv - dosiahnutia dohodnutého plnenia či spätného získania vlastných peňazí.

Pri čítaní obchodného alebo občianskeho zákonníka si podnikatelia môžu všimnúť, že zákon často krát vyžaduje písomnú formu dohody. Dôvod je jednoduchý - čo nie je na papieri, ako keby ani neexistovalo, resp. preukkazovalo sa len veľmi ťažko.

Príkladná zmluva o pôžičke vyžaduje z hľadiska obsahu identifikáciu zmluvných strán a predmetu pôžičky, náležitosti iných zmlúv sa môžu líšiť. Tieto náležitosti môžeme označiť ako zmluvný základ, bez ktorého by bola celá zmluva neplatná. Predtým, než do zmluvy zahrniete akékoľvek dodatočné ujednanie, odporúčame overiť základné náležitosti v texte zákona. To, čo zmluva medzi stranami neupravuje, avšak ani nevyžaduje k svojej platnosti (teda ujednania nad rámec zmluvného základu), obvykle upravuje sám zákon. Práve takéto vzťahy si následne môžete so zmluvným partnerom upraviť podľa vlastnej potreby

Mimo vymedzené typy zmlúv upravené občianskym alebo obchodným zákonníkom (zmluva o dielo, kúpna zmluva, zmluva o obchodnom zastúpení a pod.), ktoré by z hľadiska obsahu nevyhovovali Vašim potrebám, existuje tiež možnosť uzavrieť tzv. inominátnu, teda nepomenovanú zmluvu. Aj neobvyklý typ záväzku je možné zachytiť zmluvou, a to za podmienky dodržania písomnej formy, dostatočne presného určenia predmetu záväzku a identifikácie zmluvných strán. Možnosť uzatvorenia nepomenovanej zmluvy je zakotvená v § 269 ods. 2 obchodného zákonníka a v § 51 občianskeho zákonníka.

Vo všeobecnosti rozlišujeme pravidlá last shot a knock out. Pravidlo last shot hovorí o platnosti tej verzie zmluvy, s ktorou Váš obchodný partner súhlasí ako s poslednou. O pravidle knock out hovoríme vtedy, keď Vášmu obchodnému partnerovi adresujete ponuku s odkazom na Vaše obchodné podmienky. Obchodný partner Vašu ponuku príjme, avšak odkáže na jeho obchodné podmienky, ktoré sú od tých Vašich odlišné (dodacie doby, spôsob prevzatia a pod.). Za platné sa v takomto prípade považujú tie podmienky, ktoré sa obsahovo prekrývajú, ostatné sa riadi zákonom.

Ak obdržíte návrh zmluvy aj v inej forme a niektoré z podmienok sa Vám nebudú zdať korektné, pozmeňte alebo vylúčte ich z dohody a adresujte Vášmu partnerovi ako protinávrh. Dávajte si vždy pozor na to, v akom štádiu a s čím vyjadrujete svoj súhlas, ktorý bude mať zásadný vplyv na ďalšie plnenie zo zmluvy. Raz, keď už je zmluva uzavretá, akejkoľvek následnej zmeny možno dosiahnuť iba na základe vzájomnej dohody, ktorá s odstupom času nemusí byť realizovateľná.

Salvátorská doložka

Salvátorská doložka (z latinského salvator - zachránca) predstavuje zmluvné ujednanie, ktorého účelom je zaistiť platnosť čo najväčšej časti zmluvy, ak sa niektoré z ustanovení zmluvy ukáže ako neplatné. V opačnom prípade by zmluva ako celok mohla byť prehlásená za neplatnú, napríklad z dôvodu neurčitosti. V praxi by doložka znela takto: „ V prípade, že bude niektoré z jednotlivých ustanovení zmluvy považované za neplatné, nevymáhateľné či neúplné, nebude mať táto skutočnosť vplyv na platnosť zostávajúcich ustanovení zmluvy. “

tags: #rozhodcovská #doložka #pracovné #právo #vzor