Rozhodcovské konanie: Komplexný pohľad na arbitráž a jej pravidlá

Rozhodcovské konanie predstavuje alternatívny spôsob riešenia sporov, ktorý sa čoraz viac využíva v obchodných vzťahoch. Či už ste uzavreli zmluvu s rozhodcovskou doložkou alebo samostatnú rozhodcovskú zmluvu, je dôležité rozumieť základným princípom a pravidlám, ktoré sa na tento proces vzťahujú. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na rozhodcovské konanie, vrátane arbitrability sporu, platnosti rozhodcovskej zmluvy, nestrannosti rozhodcov, rokovacieho poriadku a dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Rozhodcovská zmluva: Základ rozhodcovského konania

Rozhodcovská zmluva je základným kameňom celého rozhodcovského konania. Môže mať formu rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou hlavnej zmluvy upravujúcej zmluvný vzťah, alebo formu samostatnej zmluvy. Rozhodcovská doložka obvykle obsahuje určenie rozhodcovského súdu alebo rozhodcu, ktorý bude oprávnený rozhodovať prípadné spory. Rozhodcovská zmluva sa uzatvára ako samostatná zmluva, obsahom ktorej môže byť okrem určenia rozhodcovského súdu alebo rozhodcu oprávneného rozhodovať spory aj osobitná úprava viacerých procesných podmienok rozhodcovského konania, ktorá je odlišná od zákonnej úpravy uvedenej v ZRK.

V ďalšej časti článku budeme používať iba pojem „rozhodcovská zmluva" pre označenie zmluvy ako aj doložky.

Písomná forma a jej náležitosti

Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK") vyžaduje pre rozhodcovskú zmluvu písomnú formu (§ 4 ods. 2 ZRK). Vzhľadom na súkromnoprávny charakter rozhodcovskej zmluvy sa podľa § 40 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ") vyžaduje písomná forma aj pre akúkoľvek jej zmenu alebo doplnenie, inak bude táto zmena alebo doplnenie zmluvy neplatné.

Vôľa oboch strán uzavrieť rozhodcovskú zmluvu nemusí byť vyjadrená na jednej listine. Ak je rozhodcovská zmluva uzavretá prostredníctvom prejavu vôle zachytenom na viacerých listinách, musí ísť o listiny vzájomne vymenené medzi zmluvnými stranami a v rámci ich zmluvného vzťahu. Listiny môžu byť vzájomne vymenené medzi zmluvnými stranami dokonca aj v rámci už vzniknutého sporu, na ktorý sa má rozhodcovská zmluva vzťahovať. Tejto úprave neodporuje ani ustanovenie § 40 ods. 3 OZ, ktoré stanovuje, že ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak (ZRK inak neustanovuje). Nemusí ísť pri tom o listinu zmluvného charakteru, ale môže ísť napríklad aj o skladiskové alebo tovarovo náložné listiny. Rozhodcovská zmluva sa dá uzavrieť tiež prostredníctvom vzájomnej korešpondencie.

Prečítajte si tiež: Skúsenosti s arbitrážou

Môže nastať aj taká situácia, že jedna strana doručí list s rozhodcovskou zmluvou druhej strane s lehotou na vyjadrenie sa, pričom ak v stanovenej lehote táto druhá strana nevyjadrí svoj záujem/nezáujem rozhodcovskú zmluvu uzavrieť, má sa za to, že s ňou súhlasí. NS SR v konaní vedenom pod sp. zn. „Mlčanie môže byť prejavom vôle len vtedy, keď z neho možno vyvodiť záver, že ide o prejav vôle určitého obsahu. Tým je mlčky urobený právny úkon podobný konkludentnému právnemu úkonu. Nemôže, ani mlčky, prejaviť nič ten, ktorý o návrhu na voľbu práva sa ani nedozvedel. List z 28. apríla 2009 obsahujúci návrh na uzatvorenie rozhodcovskej doložky nebol povinnému doručený.

Ochrana spotrebiteľa

Ak je zmluvnou stranou spotrebiteľ, tento musí rozhodcovskú zmluvu uzavrieť s výslovným súhlasom (nie konkludentne), pričom poskytovanie tovaru alebo služieb spotrebiteľovi nemôže byť podmienené uzavretím takej rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej sa všetky prípadné spory budú rozhodovať len v rozhodcovskom konaní. Inak by bola rozhodcovská zmluva neplatná (§ 53 ods. 4 písm. r) OZ v spojení s § 53 ods.

Vymedzenie rozsahu sporov

Ďalšou podstatnou náležitosťou rozhodcovskej zmluvy okrem štandardných požiadaviek kladených pre všetky právne úkony a zmluvy (podľa § 34 a nasl. a ďalej podľa § 43 a nasl. OZ) je vymedzenie rozsahu a druhu sporov, ktoré sa majú v rozhodcovskom konaní rozhodnúť (§ 3 ods. 1 ZRK). V prípade, ak je rozhodcovská zmluva uzavretá len pre konkrétny spor, a tento má nedostatok zákonnej arbitrability (viď bod 1 článku), predmetná zmluva je neplatná (nedostatok zákonnej arbitrability zapríčiňujúci neplatnosť rozhodcovskej zmluvy analogicky vyplýva z § 5 ods.

Namietať neplatnosť

Neplatnosť alebo aj neexistenciu rozhodcovskej zmluvy môžete ešte počas rozhodcovského konania namietať najneskôr pri Vašom prvom úkone vo veci samej, inak Vám uvedené právo zaniká (§ 21 ods. 2 ZRK). Rozhodcovský súd však má oprávnenie posúdiť príčinu, pre ktorú ste sa omeškali s podaním námietky a môže Vám omeškanie odpustiť a o námietke rozhodnúť (§ 21 ods. 3 ZRK). V prípade, že už disponujete rozhodcovským rozsudkom, je možné podať voči nemu z dôvodu neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy žalobu o zrušenie na všeobecný súd. Zákonným podkladom pre podanie takejto žaloby budú ustanovenia § 40 ods. 1 písm. Avšak pri písmene d) uvedeného ustanovenia (jeho znenie: „sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal") si treba dať pozor na to, či ste ešte počas rozhodcovského konania podali námietku neexistencie rozhodcovskej zmluvy podľa § 21 ods. 2 ZRK ako je uvedené v odseku vyššie, ak ste reálne mali túto možnosť. Pokiaľ ste takúto námietku nepodali, sami (hoci aj nevedome) ste sa zbavili možnosti na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 1 písm.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak ste sa v rozhodcovskom konaní vyjadrili k žalobe a nenamietali ste zároveň neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, došlo týmto Vaším úkonom k jej dodatočnému uzavretiu ad hoc. V prípade podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v takejto situácii (len podľa § 40 ods. 1 písm.

Prečítajte si tiež: Riešenie sporov: Rozhodcovský Súd

Arbitrabilita sporu: Čo môže byť predmetom rozhodcovského konania

Arbitrabilita sporu je kľúčovou podmienkou pre vedenie rozhodcovského konania. Znamená to, že spor musí byť spôsobilý na to, aby bol rozhodnutý rozhodcovským súdom.

Arbitrabilita sporu môže byť vymedzená samotnou rozhodcovskou zmluvou, v ktorej si zmluvné strany osobitne zadefinujú konkrétny spor (jeho charakter, predmet), ktorý môže byť rozhodnutý rozhodcovským súdom. Druhou možnosťou je uzavretie rozhodcovskej zmluvy na riešenie všetkých sporov z určeného hlavného zmluvného vzťahu. Takto je upravená veľká väčšina rozhodcovských zmlúv. Dôležitou je tu preto zákonná úprava arbitrability sporu použiteľná vo všetkých rozhodcovských konaniach.

Pojem zmluvná arbitrabilita sporu je pojmom užším k pojmu zákonná arbitrabilita sporu. Ak by ste totiž postupovali podľa prvého príkladu uvedeného vyššie a uzavreli rozhodcovskú zmluvu pre konkrétny spor, tento by musel byť aj tak vždy v súlade so zákonnou úpravou arbitrability sporu.

Zákonná arbitrabilita sporu

Právne odôvodnenie toho, čo môže byť predmetom rozhodcovského konania, je pomerne zdĺhavé. Preto pre účely tohto článku len stručne uvedieme, aké znaky musí spĺňať spor, aby „netrpel" nedostatkom zákonnej arbitrability (pozitívne vymedzenie zákonnej arbitrability sporu), resp. a) musí ísť o majetkový spor (napr. Kto má záujem sa otázke zákonnej arbitrability sporu venovať podrobnejšie, odkazujeme najmä na nasledovné zákonné ustanovenia - § 1 ods. 1 až ods. 3 ZRK, § 2 ods. 1 ZRK, § 4 ods. 2 ZRK, § 67 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP"), § 80 písm.

Ak zistíte, že Váš spor nespĺňa vyššie uvedené znaky, môžete namietať nedostatok arbitrability daného sporu kedykoľvek v priebehu rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd je povinný po vznesení opodstatnenej námietky nedostatku arbitrability sporu konanie pre nedostatok právomoci ihneď uznesením zastaviť (§ 21 ods. 1 ZRK) a postúpiť vec orgánu príslušnému na rozhodnutie, pričom právne účinky spojené s podaním žaloby (spočívanie premlčacej lehoty, prekážka litispendencie a i.) zostanú zachované (§ 104 ods. 1 OSP s prihliadnutím na znenie § 51 ods.

Prečítajte si tiež: Rozhodcovské konanie: Obrana

Vzhľadom k tomu, že rozhodcami sú v súčasnosti často aj „neprávnici", nedostatok arbitrability sporu môže zostať nepovšimnutý a celý spor môže prebehnúť a skončiť rozhodcovským rozsudkom. Ak ste si preto všimli nedostatok arbitrability sporu až po vydaní rozhodcovského rozsudku, nič nie je stratené. Môžete podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku návrh na všeobecný súd a žiadať o zrušenie takto vydaného rozsudku (§ 40 ods. 1 písm.

Na záver je potrebné dodať, že rozhodcovský súd rovnako ako aj všeobecný súd (najmä pri vydávaní poverenia na výkon exekúcie) musia prihliadať na splnenie podmienky dostatku arbitrability sporu z úradnej povinnosti (ex offo), a to aj v prípade, ak je rozhodcovská zmluva uzavretá podľa právneho poriadku iného štátu alebo ak sa má cudzí rozhodcovský rozsudok vykonať v Slovenskej republike.

Rozhodca: Nestrannosť a kvalifikácia

Rozhodca zohráva kľúčovú úlohu v rozhodcovskom konaní. Musí byť nestranný a kvalifikovaný na to, aby spravodlivo rozhodol spor. Ak zmluvné strany pochybujú o nepredpojatosti rozhodcu, môžu voči nemu podať námietky.

Postup pri podávaní námietky si môžu zmluvné strany celý osobitne dohodnúť, najneskôr však do začatia samotného rozhodcovského konania. Rovnako sa postupuje aj v prípade, ak sa strana dozvedela, že rozhodca nemá spôsobilosť na výkon svojej funkcie. Podľa § 6 ods. 1 ZRK musí byť rozhodcom plnoletá fyzická osoba plne spôsobilá na právne úkony, bezúhonná (neodsúdená za úmyselný trestný čin) a so skúsenosťami na výkon funkcie rozhodcu.

Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke predpojatosti rozhodcu pokračovať v rozhodcovskom konaní, ale zatiaľ nemôže vydať rozhodcovský rozsudok. Rozhodnutie o námietke voči rozhodcovi vydáva vybraná osoba (§ 6 ods. Ak sa o námietke predpojatosti rozhodcu rozhodlo vo Váš prospech a rozhodca napriek tomu vydal rozsudok, tento je možné zrušiť žalobou podanou na všeobecný súd (§ 40 ods. 1 písm. f) ZRK). Rozhodcovský rozsudok možno zrušiť aj v prípade, že ste námietku predpojatosti rozhodcu nie zo svojej viny nemohli uplatniť a existovali pre ňu objektívne dôvody (§ 40 ods. 1 písm.

Rozhodcovský súd: Zriadenie a právomoc

Rozhodcovský súd sám o sebe nemá žiadnu právnu formu a právnu subjektivitu tak odvodzuje od svojho zriaďovateľa - právnickej osoby. Zriadenie súdu a jeho pobočiek, jeho zrušenie, predpisy tohto súdu (štatút a rokovací poriadok) a zoznam rozhodcov je zriaďovateľ povinný oznamovať v Obchodnom vestníku. Až do splnenia tejto oznamovacej povinnosti nie je rozhodcovský súd oprávnený vydávať rozhodcovské rozhodnutia (§ 12 ods. 5 ZRK).

Tento dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku bude v praxi pravdepodobne málokedy využitý. V § 40 ods. 1 ZRK, kde sú taxatívne vymedzené jednotlivé dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, sa dokonca vyššie spomenutý dôvod ani nenachádza, čo v praxi môže spôsobiť značné komplikácie. Sme toho názoru, že pri použití analógie a pri extenzívnom výklade jednotlivých pojmov by v prípade rozsudku vydaného rozhodcovským súdom, ktorého zriaďovateľ si nesplnil svoje oznamovacie povinnosti voči Obchodnému vestníku, mohlo dôjsť k jeho zrušeniu na základe § 40 ods. 1 písm. písm. V opačnom prípade ostáva len dúfať, že exekučný súd nevydá oprávnenie na exekúciu na základe takéhoto rozhodcovského rozsudku, a to z dôvodu jeho rozporu s hmotným právom - ustanovením § 12 ods. 5 ZRK.

Rokovací poriadok Rozhodcovského súdu Slovenskej advokátskej komory (RS SAK)

Slovenská advokátska komora, ako samosprávna stavovská organizácia a právnická osoba zriadená zákonom č. 586/2003 Z. z. o advokácii, je zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu s názvom Rozhodcovský súd Slovenskej advokátskej komory a so sídlom v Bratislave.

Rokovací poriadok RS SAK upravuje najmä:

• Postup konania pred RS SAK, vrátane postupu ustanovenia a odvolania rozhodcov.
• Pravidlá o trovách (Príloha A).
• Pravidlá o odmenách (Príloha B).
• Pravidlá zmierovacieho konania (Príloha C).
• Doplňujúce pravidlá pre korporátnu arbitráž (Príloha D).

Rozhodcovské konanie sa riadi Rokovacím poriadkom, Štatútom, pravidlami určenými rozhodcovským senátom a pravidlami dohodnutými medzi stranami konania. Vo veciach neupravených spôsobom podľa predchádzajúcej vety sa rozhodcovské konanie riadi Zákonom o rozhodcovskom konaní.

Základné princípy konania pred RS SAK

• Voľba RS SAK: Rozhodcovské pravidlá sa aplikujú na spory, ktoré sa strany v rozhodcovskej zmluve dohodli riešiť v rozhodcovskom konaní pred RS SAK.
• Miesto konania: Miestom rozhodcovského konania je Bratislava, Slovenská republika.
• Jazyk konania: Konanie pred RS SAK je v slovenskom jazyku, ak sa strany nedohodli na používaní iného jazyka alebo jazykov.
• Rozhodné právo: Pri rozhodovaní aplikuje RS SAK hmotné právo zvolené stranami. Rozhodcovský súd aplikuje vždy procesné právo Slovenskej republiky.
• Plnomocenstvo: Rozhodcovský súd má právo v ktoromkoľvek štádiu konania požadovať predloženie plnomocenstva alebo iného dokladu preukazujúceho právo osoby konať alebo vystupovať v rozhodcovskom konaní v mene strany.

Žaloba, žalobná odpoveď a vzájomná žaloba

• Žaloba: Rozhodcovské konanie sa začína dňom, keď bola Rozhodcovskému súdu doručená žaloba. Žaloba musí obsahovať aspoň (i) označenie strán, prípadne ich zástupcov, (ii) opis rozhodujúcich skutočností, (iii) označenie dôkazov, ktoré žalobca navrhuje vykonať, (iv) odkaz na právne predpisy, o ktoré sa žaloba opiera, (v) návrh vo veci samej, (vi) hodnotu sporu v eurách alebo jej odhad, (vii) kópiu Rozhodcovskej zmluvy, (viii) meno rozhodcu, ktorého žalobca nominuje, ak podľa Rozhodcovskej zmluvy má spor rozhodovať trojčlenný rozhodcovský senát a žalobca má právo rozhodcu nominovať a (ix) podpis žalobcu alebo jeho zástupcu.
• Žalobná odpoveď: Tajomník pri odoslaní žaloby žalovaného vyzve, aby sa k nej vyjadril v lehote 30 dní. Žalobná odpoveď musí obsahovať aspoň (i) označenie strán, prípadne ich zástupcov, (ii) vyjadrenie žalovaného k rozhodujúcim skutočnostiam, dôkazom a právnym predpisom uvedeným v žalobe, (iii) opis rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktoré žalovaný navrhuje vykonať, a odkaz na právne predpisy, o ktoré sa žalovaný opiera, (iv) návrh vo veci samej, (v) meno rozhodcu, ktorého žalovaný nominuje, ak podľa Rozhodcovskej zmluvy má spor rozhodovať trojčlenný rozhodcovský senát a žalovaný má právo rozhodcu nominovať, a (vi) podpis žalovaného alebo jeho zástupcu.
• Vzájomná žaloba: Spolu so žalobnou odpoveďou môže žalovaný podať vzájomnú žalobu, v ktorej si uplatní svoje práva proti žalobcovi.

Rozhodcovia v konaní pred RS SAK

• Práva a povinnosti rozhodcu: Práva a povinnosti rozhodcov sú stanovené v Zákone o rozhodcovskom konaní, Štatúte a Rokovacom poriadku a môžu tiež vyplynúť z dohody strán a rozhodcu. Rozhodca sa zaväzuje vykonávať funkciu rozhodcu nezávisle, nestranne a s odbornou starostlivosťou tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu, aby nedochádzalo k porušovaniu ich práv a právom chránených záujmov, a aby sa práva na ich úkor nezneužívali; rozhodca je tiež povinný pri výkone svojej funkcie konať a rozhodovať bez zbytočných prieťahov.
• Nominácia a ustanovenie rozhodcu stranou: Strana konania môže nominovať za rozhodcu osobu zapísanú v Zozname rozhodcov alebo inú osobu, ak táto osoba spĺňa všeobecné podmienky na Zápis stanovené v Štatúte.
• Námietka predpojatosti proti rozhodcovi: Po tom, ako bol rozhodca ustanovený, môže ktorákoľvek strana proti nemu podať námietku predpojatosti výlučne z dôvodu, ktorý sa dozvedela potom, ako bol rozhodca ustanovený.
• Odmena a náhrada nákladov rozhodcu: Rozhodca má nárok na odmenu a náhradu nákladov podľa Pravidiel o trovách a Pravidiel o odmenách.

Dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku

ZRK taxatívne vymedzuje dôvody, pre ktoré je možné rozhodcovský rozsudok zrušiť (§ 40 ods. 1 ZRK). Medzi najčastejšie dôvody patrí:

• Neplatnosť rozhodcovskej zmluvy.
• Nedostatok arbitrability sporu.
• Porušenie zásady rovnosti účastníkov konania.
• Vydanie rozhodcovského rozsudku vo veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala.
• Predpojatosť rozhodcu.
• Rozpor rozhodcovského rozsudku s verejným poriadkom.

Prekážka litispendencie a res iudicata

Prekážka litispendencie (rozbehnutého súdneho konania) sa uplatňuje aj v rozhodcovskom konaní. Pre účely využitia prekážky litispendecnie je vhodné si pripomenúť, že za „tú istú vec" sa považuje taký spor, v ktorom vystupujú rovnakí účastníci konania a ktorej premet konania je totožný (totožné skutkové a právne vymedzenie). V tejto súvislosti si ešte dovoľujeme pripomenúť judikované pravidlo, na základe ktorého žaloba o plnenie (§ 80 písm. b) OSP) znamená prekážku litispendencie pre žalobu o určenie (§ 80 písm.

Na námietku prekážky litispendencie bude musieť rozhodcovský súd vždy prihliadať. ZRK síce neupravuje explicitne, ako konať po podaní takejto námietky, ale na tento postup sa budú aplikovať príslušné ustanovenia OSP ako subsidiárneho právneho predpisu (§ 51 ods. 3 ZRK). Prekážka litispendencie je taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a konanie začaté neskôr bude musieť príslušný rozhodcovský súd zastaviť (§ 104 ods.

Rovnako tu platí aj prekážka res iudicata. § 40 ods. 1 písm.

Ďalšie dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku

§ 40 ods. 1 písm. Každý z účastníkov rozhodcovského konania má svoju procesnoprávnu subjektivitu. Výkon svojich procesných práv a povinností účastník ale musí realizovať správne, a teda ak má byť zastúpený zákonným zástupcom, ale on takto zastúpený nebol, vzniká dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rovnaké pravidlo platí aj v prípade, ak bol účastník konania zastúpený osobou, ktorá nemala potrebné splnomocnenie (§ 24 a nasl. § 40 ods. 1 písm.

V rozhodcovskom konaní sa musí dôrazne uplatňovať zásada rovnosti účastníkov konania. Tá môže byť porušená napríklad vtedy, ak sa žalovanému neumožní vyjadriť sa k obsahu žaloby. Zásada rovnosti môže byť porušená tiež vtedy, ak sa malo konať ústne pojednávanie a jeden z účastníkov sa ho nezúčastnil, pričom rozhodcovský súd nemal vierohodne preukázané doručenie predvolania na toto pojednávanie. § 40 ods. 1 písm.

Pri žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu, pre ktorý možno žiadať o obnovu konania, je potrebné vychádzať z ustanovení v OSP, a to konkrétne z § 228 ods. 1 OSP. Výnimočnosť tohto dôvodu pre zrušenie rozhodcovského rozsudku spočíva aj v tom, že si jeho aplikáciu na rozdiel od ostatných dôvodov môžu strany vopred dohodou vylúčiť (§ 42 ZRK). Ďalší znak, ktorý odlišuje spomínaný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku od ostatných je lehota pre podanie žaloby. Na rozdiel od štandardnej 30-dňovej lehoty od doručenia rozhodcovského rozsudku možno podať žalobu v tomto prípade do 30 dní od momentu, kedy sa účastník o dôvode pre obnovu konania dozvedel alebo ho mohol uplatniť, najneskôr však do 3 rokov od doručenia rozhodcovského rozsudku (§ 41 ods. § 40 ods. 1 písm. § 40 ods. 1 písm. V uvedenom zákonom ustanovení možno nájsť zvýšenú ochranu spotrebiteľa. Sme toho názoru, že tento dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku sa musí vykladať extenzívne, a teda ak boli pri akomkoľvek úkone v rozhodcovskom konaní porušené akékoľvek všeobecne záväzné pr…

Doručovanie v rozhodcovskom konaní

Doručovanie je v rozhodcovskom konaní upravené vcelku benevolentne, keď za doručenú listinu sa považuje aj taká listina, ktorá je zaslaná do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania alebo miesta trvalého pobytu adresáta. Podmienkou je len to, aby rozhodcovský súd relevantne preukázal „snahu doručiť písomnosti" (§ 25 ods.

Uvedené však neplatí pre rozhodcovský rozsudok, ktorý v zmysle kogentného ustanovenia § 25 ods. 4 ZRK musí byť vždy doručený účastníkom konania do vlastných rúk. Ak do vlastných rúk preukázateľné doručený nebol, takýto rozhodcovský rozsudok nemohol nadobudnúť ani právoplatnosť, ani vykonateľnosť (§ 159 ods. 1 a § 161 OSP).

Aktivity Rozhodcovského súdu SAK na podporu rozhodcovského konania

Rozhodcovský súd SAK aktívne podporuje rozvoj rozhodcovského konania na Slovensku. Organizuje rôzne podujatia a spolupracuje s inými inštitúciami na podpore používania rozhodcovského konania ako vhodnej alternatívy k všeobecným súdom.

Medzi aktivity RS SAK patria:

• Deň otvorených dverí RS SAK
• Dohoda o spolupráci medzi SAK a Úniou podnikových právnikov (ÚPP) o podpore rozhodcovských konaní
• ICC Young Arbitration & ADR Forum
• ARBITRATION CONFERENCE
• Okrúhly stôl o rozvoji rozhodcovského konania v SR
• Prednášky a semináre o rozhodcovskom konaní
• Prieskum o využívaní rozhodcovského konania a činnosti RS SAK
• Webináre o rozhodcovskom konaní
• Spolupráca so Slovenskou komorou stavebných inžinierov

tags: #rozhodcovský #súd #arbitráž #rokovací #poriadok #vzor