Rozhodcovský súd: Charakteristika a význam arbitráže na Slovensku

Dlhoročné súdne spory s neistým výsledkom predstavujú pre podnikateľov značnú prekážku. Alternatívou k tradičnému súdnemu konaniu je rozhodcovské konanie, ktoré ponúka rýchlejšie a diskrétnejšie riešenie majetkových sporov. Na Slovensku v posledných rokoch zaznamenal tento inštitút výrazný rozmach, čoho dôkazom je vznik množstva rozhodcovských súdov.

Rozmach arbitráže na Slovensku

Počet rozhodcovských inštitúcií na Slovensku presahuje päťdesiatku, čo je porovnateľné s počtom okresných súdov. Hoci si tieto inštitúcie ešte len budujú tradíciu a renomé, pre podnikateľov predstavujú zaujímavú alternatívu k bežným súdom.

Súhlas strán ako základný predpoklad

Základným predpokladom pre riešenie sporu rozhodcovským súdom je súhlas oboch strán. Ten sa najčastejšie vyjadruje vopred, a to formou rozhodcovskej doložky v obchodných zmluvách alebo samostatnou rozhodcovskou zmluvou. V týchto dokumentoch si obchodní partneri dohodnú, ktorému rozhodcovskému súdu zveria prípadný spor a aký postup sa pri jeho riešení bude uplatňovať. Obľúbeným modelom je trojčlenný senát, kde každá strana nominuje jedného rozhodcu a tí následne vyberú tretieho člena - predsedu rozhodcovského senátu.

Výhody rozhodcovského konania

Rýchlosť a efektivita

Jednou z hlavných výhod arbitráže je jej rýchlosť. Rozhodcovia dokážu spory vybaviť v priebehu niekoľkých mesiacov, zatiaľ čo na všeobecných súdoch sa konania bežne ťahajú rok až dva.

Konečné a vykonateľné rozhodnutia

Rozhodnutia rozhodcovských súdov sú konečné a vykonateľné, čím sa eliminuje možnosť špekulatívnych odvolaní. Žalobu na bežný súd proti rozhodcovskému rozsudku je možné podať len v presne stanovených prípadoch, napríklad ak rozhodcovia riešili vec, na ktorú sa nevzťahovala rozhodcovská zmluva, alebo ak išlo o oblasť, v ktorej rozhodcovský súd konať nemal. Z kompetencií rozhodcovských súdov sú vylúčené napríklad spory o vlastnícke práva k nehnuteľnostiam či nezhody v konkurzoch.

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na rozhodcovské konanie

Menej formalizmov

Advokátka Olga Beláňová zdôrazňuje, že prínosom rozhodcovských konaní je aj to, že sudcovia, ktorí sú prevažne obchodní právnici, nemusia pri hľadaní spravodlivosti úplne lipnúť na formalizmoch. „Mnoho formálnych námietok, ktoré by pri klasickom konaní mohli mať vzhľadom na formálnejší pohľad sudcov šancu na zohľadnenie, často rozhodcami nie sú pripustené," vysvetľuje.

Ďalšie výhody arbitráže:

• Rýchlosť konania: Konanie u Rozhodcovského súdu pri IAL SE je mnohokrát kratšie než u obecného súdu. V prípade, že dôjde k sporu, konanie trvá v rade týždňov a Váš prípad môže byť právomocne rozhodnutý do mesiaca!
• Náklady: Rozhodcovské konanie je v závislosti na celkovej hodnote sporu až o polovicu lacnejšie než konanie pred klasickým súdom.
• Dôvernosť: Rozhodcovské konania sú neverejné a rozhodcovia sú viazaní mlčanlivosťou. Spor nie je verejne prezentovaný ani medializovaný. Rozsudok obecného súdu musí byť vyhlásený verejne, oproti tomu rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu pri IAL SE je vydaný bez vyhlásenia a prístupu verejnosti.
• Výber rozhodcov: Možnosť voľby rozhodcovského súdu a rozhodcu.
• Menšia formálnosť:
• Bez odvolaní: Rozsudok je vykonateľný po jeho doručení stranám sporu a nie je možné ho oddialiť odvolaniami. Verdikt takéhoto rozhodcu sa označuje ako rozhodcovský nález a je zo zákona považovaný za rozhodnutie, postavené na úroveň súdu. Rozhodnutie je podkladom k exekúcií rovnako ako ktorékoľvek iné. Na základe rozhodcovského nálezu ju je možné viesť aj v zahraničí, a to omnoho jednoduchšie, než na základě súdneho rozhodnutia.
• Účinnejší spôsob zatvárania zmieru medzi účastníkmi
• Úspora nákladov konania
• Možnosť výkonu rozhodnutia v zahraničí

Riziká a podozrenia

Napriek výhodám, ktoré arbitráž ponúka, existujú aj určité riziká a podozrenia. V praxi sa pomerne často spomínajú prípady, keď poskytovatelia drobných úverov do zmluvy zakomponovávajú rozhodcovskú doložku s konkrétnym súdom, ktorý je s nimi spriaznený. V takýchto prípadoch môže byť spravodlivé zváženie argumentov dlžníka prinajmenšom spochybnené.

Opatrnosť podnikateľov

Súčasné pravidlá pre rozhodcovské súdy platia od roku 2002 a založiť si ich môže prakticky ktorákoľvek fyzická osoba. Napriek tomu, že poplatok za rozhodcovské konanie je spravidla nižší ako pri štátnych súdoch, podnikatelia si zatiaľ vo veľkom nedohadujú riešenie sporov pred slovenskými rozhodcami. Dôvodom je podľa Z. Vargu podozrievavosť a opatrnosť.

Plánované zmeny v legislatíve

Súčasné vedenie ministerstva spravodlivosti sa odhodláva meniť platný zákon o rozhodcovskom konaní. Návrhy na zmeny sa inšpirujú európskym prístupom k ochrane spotrebiteľa. Medzi dôležité návrhy patrí sprísnenie pravidiel doručovania rozhodcovských verdiktov, ktoré by sa po novom mali doručovať vždy do vlastných rúk. Cieľom je ochrániť spotrebiteľa pred nepríjemným prekvapením, keď ho o rozsudku informuje až exekútor, bez toho, aby vôbec vedel, že sa voči nemu rozbehlo nejaké konanie.

Ministerstvo chce okrem toho presadiť, aby každý rozhodcovský rozsudok, ktorý nebral do úvahy ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, mohol preskúmať súd. Rozhodcovia by totiž mali zvažovať nielen to, na čom sa podnikateľ s dlžníkom v zmluve dohodli, ale aj to, či ich dohoda nejde proti spotrebiteľským právam.

Prečítajte si tiež: Podmienky a Zmeny v Rozhodcovskom Súde

Rozhodcovský nález a jeho vykonateľnosť

Rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom nadobúda účinky právoplatného rozhodnutia (súdneho rozsudku) dňom doručenia, týmto dňom je rozsudok vykonateľný. Na jeho základe je možné začať viesť výkon rozhodnutia - exekúciu. Rozhodnutie rozhodcov vo forme rozhodcovského rozsudku je konečné a po jeho doručení obom stranám sporu aj právoplatné a vykonateľné.

Prečítajte si tiež: Skúsenosti s arbitrážou

tags: #rozhodcovský #súd #arbitráž #charakteristika