
Každý z nás sa môže ocitnúť v situácii, keď potrebuje riešiť spor súdnou cestou. Okrem klasických štátnych súdov existuje aj možnosť využitia rozhodcovského súdu. Tento článok sa zameriava na Rozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej komore s.r.o., jeho fungovanie, výhody, nevýhody a skúsenosti s ním.
Rozhodcovský súd nie je všeobecný súd, ale stály rozhodcovský súd, ktorý rozhoduje spory vzniknuté z tuzemských a medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike. V rozhodcovskom konaní možno rozhodovať všetky spory týkajúce sa právnych vzťahov, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, vrátane sporov o určení, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Rozhodcovské súdy existujú popri všeobecných súdoch.
V rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom. Na rozdiel od štátnych súdov, rozhodcovský súd nemôže rozhodovať spory:
Zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu so sídlom na území Slovenskej republiky môže byť len Slovenský olympijský a športový výbor, národný športový zväz alebo komora zriadená zákonom. Právnická osoba je povinná na svoje náklady zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd, ak to ustanovujú osobitné predpisy.
Rozhodcovský súd koná prostredníctvom jednej alebo viacerých osôb (rozhodcov), pričom ich počet musí byť vždy nepárny. Rozhodcom sa môže stať každá fyzická osoba, na ktorej sa zmluvné strany dohodnú, ak spĺňa podmienky plnoletosti, bezúhonnosti a spôsobilosti na právne úkony.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti s arbitrážou
Základom pre rozhodovanie sporu rozhodcovským súdom je rozhodcovská zmluva, ktorá predstavuje dohodu medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva sa vzťahuje aj na právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.
Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Dôležité je, že musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy.
Priebeh rozhodcovského konania je riadený rokovacím poriadkom, záväzným pre konkrétny rozhodcovský súd. Proces začína podaním žaloby, ktorá je doručená na rozhodcovský súd. Ak si účastníci sporu vybrali jedného rozhodcu, žaloba je doručená aj jemu. Na súde sa nevyžaduje prítomnosť advokátov, ba dokonca celé súdne konanie sa môže uskutočniť v písomnej forme.
Podaná žaloba je doručená druhej strane, ktorá má priestor na vyjadrenie. Žalobu je možné kedykoľvek meniť a dopĺňať, až do momentu vynesenia rozsudku. Následne rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie alebo vynesie rozsudok bez pojednávania. Je dôležité, aby mali účastníci rozhodcovského konania rovnaké postavenie a možnosť na uplatnenie a ochranu svojich práv.
Skúsenosti s Rozhodcovským súdom pri Slovenskej arbitrážnej komore s.r.o. sú rôznorodé. Je dôležité si uvedomiť, že ide o subjekt, ktorý sa zameriava na riešenie obchodných sporov a sporov vyplývajúcich z online marketingu.
Prečítajte si tiež: Riešenie sporov: Rozhodcovský Súd
Poskytovateľ služieb (Rozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej komore s.r.o.) definuje objednávateľa ako fyzickú osobu - podnikateľa alebo právnickú osobu, ktorá má záujem o využívanie niektorej zo služieb ponúkaných Poskytovateľom a ktorá akceptovala cenovú ponuku zaslanú jej Poskytovateľom. Službami sa rozumejú služby, ktoré má Poskytovateľ zverejnené v ponuke na internetovej stránke. Ide o služby v oblasti online marketingu, obsah a rozsah ktorých závisí od požiadaviek objednávateľa a od vzájomnej dohody medzi Poskytovateľom a Objednávateľom.
Poskytovateľ je platcom DPH a poskytne službu v lehote a rozsahu v závislosti od konkrétnej zmluvy uzavretej s Objednávateľom. Lehota na poskytnutie služby začína plynúť odo dňa pripísania ceny za služby na účet Poskytovateľa a od poskytnutia všetkých Poskytovateľom požadovaných informácií a podkladov zo strany Objednávateľa, ak sa Poskytovateľ s Objednávateľom nedohodnú inak. Poskytovateľ je povinný poskytnúť Objednávateľovi služby v objednanom rozsahu a včas, spolu s daňovými dokladmi, ktoré sa vzťahujú k objednávke. Objednávateľ je povinný pri objednaní služby, špecifikácii požiadaviek a poskytovaní údajov, poskytnúť Poskytovateľovi všetky údaje pravdivo a bez chýb.
Poskytovateľ a Objednávateľ sa dohodli, že všetky skutočnosti o ktorých sa dozvedeli pri plnení zmluvy o poskytnutí služieb a skutočnosti súvisiace so vzťahmi vyplývajúcimi zo zmluvy o poskytnutí služieb medzi Poskytovateľom a Objednávateľom, sa zaväzujú nezverejniť a zabrániť, aby sa tieto stali známe tretím osobám po dobu platnosti zmluvy a 10 rokov po ukončení zmluvy. Uvedené sa nevzťahuje na prípadnú povinnosť zverejňovania zmlúv v zmysle § 5a zákona č. 211/2000 Z. z.
Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o poskytnutí služieb, vrátane sporov o jej platnosť, výklad, alebo zrušenie, budú predložené a rozhodované rozhodcovským súdom: Rozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej komore ZZPO, so sídlom V. P. Tótha 1081/17, 960 01 Zvolen, zriaďovateľom ktorého je Slovenská arbitrážna komora ZZPO, so sídlom . P. Tótha 1081/17, 960 01 Zvolen, IČO: 45 745 056. Rozhodcovské konanie bude prebiehať podľa Rozhodcovských pravidiel a Zmluvné strany sa podrobia rozhodnutiu príslušného rozhodcovského súdu. Jeho rozhodnutie bude pre strany záväzné a nemenné. Na zmluvné vzťahy (ako aj ďalšie právne vzťahy, ktoré môžu zo zmluvného vzťahu vyplynúť) sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 513/1991 Zb.
Reklamačný poriadok je vydaný v súlade so zákonom č. 513/1991 Zb. Objednávateľom je fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá má záujem o využívanie niektorej zo služieb ponúkaných Poskytovateľom a ktorá akceptovala cenovú ponuku zaslanú jej Poskytovateľom. Službami sa rozumejú služby, ktoré má Poskytovateľ zverejnené v ponuke na internetovej stránke. Ide o služby v oblasti online marketingu, obsah a rozsah ktorých závisí od požiadaviek objednávateľa a od vzájomnej dohody medzi Poskytovateľom a Objednávateľom.
Prečítajte si tiež: Rozhodcovské konanie: Obrana
Poskytovateľ je povinný poskytnúť služby v súlade s uzavretou zmluvou o poskytnutí služieb (Ďalej tiež ako „zmluva“). Za ukončenie reklamačného konania /reklamácie/ sa považuje jej vybavenie. Ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, má Objednávateľ právo, aby bola bezplatne, včas a riadne odstránená. Poskytovateľ je povinný vadu bez zbytočného odkladu odstrániť. Ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť, má Objednávateľ právo na poskytnutie náhradnej služby, na zľavu z ceny za službu alebo má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať vrátenie peňazí.
V arbitrážnej praxi predstavuje vylúčenie právneho zástupcu z rozhodcovského konania pomerne opomínaný právny inštitút. Z hľadiska dopadov jeho uplatnenia na klienta, jeho právneho zástupcu, ako aj samotné rozhodcovské konanie, by sa mu mala venovať zvýšená pozornosť.
Právni zástupcovia sporových strán, ktorí prijímajú zastupovanie klientov v rozhodcovských konaniach, si často nie sú vedomí hmotnoprávnych a procesných nástrah, ktoré so sebou arbitráž prináša. Väčšmi to platí o rozhodcovských konaniach s cezhraničným presahom, nazývaných aj medzinárodné rozhodcovské konania, resp. Rozhodcom za týmto účelom právne nástroje (najmä relevantné všeobecne záväzné právne predpisy resp. Jedným z takýchto nástrojov, ktorému sa v príspevku venujeme, je aj inštitút vylúčenia právneho zástupcu sporovej strany v rozhodcovskom konaní. Zámerom tohto príspevku je priblížiť dôvody vylúčenia právneho zástupcu v rozhodcovskom konaní, právny základ pre takýto postup a riziká spojené s uplatnením a neuplatnením predmetného inštitútu.
V ďalších častiach tohto príspevku preto priblížime dôvody vylúčenia právneho zástupcu, ako aj právny základ právomoci rozhodcov na takýto postup. Pritom už úvodom zdôrazňujeme, že v rámci ustanovení ZoRK nenachádzame explicitnú úpravu dôvodov vylúčenia právneho zástupcu, ako ani právomoc rozhodcov na takýto procesný postup. Medzi základné dôvody vylúčenia právneho zástupcu patrí konflikt záujmov na strane právneho zástupcu, ako aj obštrukčná taktika právneho zástupcu v rozhodcovskom konaní.
Konflikt záujmov právneho zástupcu a rozhodcu (aspekt nestrannosti). Problém nastáva, keď počas pokročilejšej fázy rozhodcovského konania dôjde k zmene právneho zástupcu strany (potenciálne aj účelovej zmene) za právneho zástupcu, u ktorého je prítomný nedovolený osobný, majetkový alebo iný vzťah s rozhodcom. V takomto prípade hrozí, že pri akceptovaní zmeny v osobe právneho zástupcu by bol rozhodca vylúčený z prejednávania veci z dôvodu zaujatosti rozhodcu. To môže zapríčiniť inter alia značné prieťahy v rozhodcovskom konaní, ako aj významný nárast trov rozhodcovského konania. Výkonom práva strany na zmenu právneho zástupcu preto nesmie dôjsť k ohrozeniu nezaujatosti rozhodcu.
Konflikt záujmov právneho zástupcu a protistrany. Ide o typický konflikt záujmov medzi právnym zástupcom a protistranou, ktorý rozoznáva aj § 21 písm. V prípade investičnej arbitráže medzi nemeckou spoločnosťou zo sektora leteckej prepravy a Filipínskou republikou ad hoc komisia ICSID v prípade Fraport posudzovala návrh Filipínskej republiky na vylúčenie právneho zástupcu žalobcu. Dôvodom vylúčenia bolo, že právny zástupca žalobcu v minulosti zastupoval záujmy žalovaného v súvisiacej a stále prebiehajúcej arbitráži podľa rozhodcovských pravidiel Medzinárodnej obchodnej komory (ICC).
Konflikt záujmov právneho zástupcu z hľadiska prejednávanej veci. V prípade vedenom podľa arbitrážnych pravidiel Fínskej obchodnej komory žalovaný navrhol vypočuť právneho zástupcu žalobcu ako svedka z dôvodu, že tento právny zástupca sa podieľal na negociácii a príprave zmluvy, ktorá bola predmetom sporu. Žalovaný zároveň navrhol vylúčiť tohto právneho zástupcu zo zastupovania v rozhodcovskom konaní.
Nad rámec vyššie uvedených prípadov konfliktu záujmov na strane právneho zástupcu, kedy môže dochádzať k vylúčeniu právneho zástupcu z rozhodcovského konania, sa naskytá aj otázka, či možno právneho zástupcu vylúčiť v prípade uplatňovania neprimeraných obštrukčných stratégií. Síce nám nie sú známe konkrétne prípady, v ktorých by sa posudzovala otázka vylúčenia právneho zástupcu v arbitráži z dôvodu obštrukčného správania, aspoň v teoretickej rovine má zmysel pro futuro uvažovať aj nad takouto eventualitou. Obzvlášť to platí z dôvodu, že právni zástupcovia strán nie zriedka obštrukčným správaním ohrozujú plynulý a efektívny priebeh rozhodcovského konania, či už v snahe oddialiť alebo zmariť rozhodnutie vo veci samej, prípadne ohroziť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.
Najspoľahlivejším právnym základom na vylúčenie právneho zástupcu v rozhodcovskom konaní bude osobitná dohoda sporových strán. Pokiaľ to neodporuje kogentným ustanoveniam lex arbitri, strany sa môžu dohodnúť na úprave procesných pravidiel rozhodcovského konania. Strany si preto môžu pred začatím rozhodcovského konania (napr. v rozhodcovskej zmluve alebo rozhodcovskej doložke) alebo po začatí rozhodcovského konania (napr. v tzv. Terms of reference) upraviť aj procesné otázky vylúčenia právneho zástupcu z rozhodcovského konania, akými je napr. právomoc rozhodcovského senátu na takýto postup, dôvody pre aplikáciu takéhoto postupu a ďalšie súvisiace procesné otázky.
Naopak, bežnou praxou je, že sa strany v rozhodcovskej zmluve alebo doložke dohodnú na tom, že rozhodcovské konanie sa spravuje pravidlami rozhodcovských inštitúcií (rokovacím poriadkom). Pokiaľ pravidlá rozhodcovských inštitúcií neodporujú kogentným ustanoveniam lex arbitri, potom rozhodcovský súd bude viesť rozhodcovské konanie v súlade s dohodnutými pravidlami.
Rozhodovacia prax v investičných arbitrážach potvrdzuje, že v prípadoch týkajúcich sa konfliktov záujmov na strane právneho zástupcu rozhodcovské senáty disponujú právomocou rozhodovať o vylúčení právnych zástupcov.
Sme toho názoru, že aj v obchodnej arbitráži má v prípadoch konfliktu záujmov rozhodcovský senát právomoc rozhodnúť o vylúčení právneho zástupcu z dôvodu konfliktu. Jednou z primárnych zásad rozhodcovského konania je jeho efektívnosť, ktorú by mali zabezpečovať predovšetkým rozhodcovia. Preto aj v prípadoch obchodnej arbitráže možno pristúpiť k vylúčeniu právneho zástupcu v prípade prítomnosti konfliktu záujmov aj vtedy, ak takáto právomoc rozhodcovského senátu nie je explicitne upravená.
Pokiaľ však ide o otázku vylúčenia právneho zástupcu v arbitráži z dôvodov obštrukčného správania, odpoveď nie je vôbec jednoznačná, a to s ohľadom na nedostatok zdrojov venujúcich sa tejto otázke. Rozhodcovský senát by mal pristúpiť najprv k menej závažným procesným opatreniam, aby neohrozil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Avšak, v prípade opakovaných závažných obštrukčných postupov právnych zástupcov je, podľa nášho názoru, možné uvažovať aj nad uplatnením právomoci rozhodcov spočívajúcej vo vylúčení právneho zástupcu z rozhodcovského konania.
Keďže medzinárodná arbitráž z hľadiska pôsobnosti disciplinárnych noriem nie je, obrazne povedané, územím terra nulius, musia si byť advokáti vedomí skutočnosti, že sa na nich vzťahuje disciplinárna zodpovednosť aj v medzinárodných rozhodcovských konaniach. V prípadoch uvedených v predchádzajúcej časti toho príspevku, kedy by advokát prijal právne zastupovanie v rozhodcovskom konaní vo veci, alebo v súvisiacej veci, v ktorej už poskytol právne služby inému (najmä protistrane) alebo by disponoval informáciou o bývalom klientovi (najmä protistrane) potencionálne zvýhodňujúcou súčasného klienta, čo by bolo dôvodom na vylúčenie advokáta z rozhodcovského konania, dopustil by sa zároveň disciplinárneho previnenia z dôvodu porušenia § 21 písm. a) a/alebo d) Zákona o advokácii.
Obštrukčné taktiky, na ktorých sa advokát v arbitráži úmyselne zúčastňuje alebo ktoré úmyselne praktizuje, taktiež môžu, v závislosti od konkrétneho právneho prostredia, predstavovať porušenie povinností advokátskeho stavu a z toho vyplývajúcu disciplinárnu zodpovednosť, ktorej vyvodzovanie je v gescii samotných advokátskych komôr.
K problematike rozhodcovských konaní v spotrebiteľských veciach sa na lexfore viedla diskusia viackrát z rôznych aspektov. Pôsobím ako rozhodca na stálom rozhodcovskom súde a rozhodujeme aj spotrebiteľské spory vyplývajúce primárne zo spotrebných úverov (splátkového predaja).
Dnešnou realitou je, že nezanedbateľný počet exekučných súdov (cca 20) pri predložení exekučného rozhodnutia, ktoré je rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľskej veci si nechá od nás predložiť celý rozhodcovský spis pre účely „ … kontroly zákonnosti postupu rozhodcovského súdu podľa §45 ods. 2 ZRK…“. Následne sa od účastníka dozvieme, že exekučný súd vydáva uznesenia o zastavení exekučného konania lebo, „… rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka na plnenie právom nedovolené…“.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 192,50 EUR, ako aj úrok z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 192,50 EUR za dobu od 6. 2. 2010 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 19,25 EUR, trovy konania vo výške 28,02 EUR a to všetko na účet číslo: …………………., a.s. s variabilným symbolom: …………..do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Žalobca žalobou podanou dňa 18. 12. 2009 žiadal, aby Rozhodcovský súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 349,44 EUR z titulu nesplneného záväzku zo Zmluvy č. 7806156941, ktorá pozostáva z istiny 317,67 EUR a zmluvnej pokuty vo výške 31,77 EUR spolu s úrokom z omeškania 0,05% denne zo sumy 317,67 EUR za dobu odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na úhradu dlžnej sumy stanovenej v doklade o ukončení platnosti zmluvy do zaplatenia. Zároveň si žalobca uplatnil trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia vo výške 119,64 EUR (tri úkony právnej služby po 31,61 EUR vrátane DPH a tri režijné paušály po 8,27 EUR vrátane DPH).
Rozhodcovský súd v súlade s čl. 16 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu (ďalej len „Rokovací poriadok“) zaslal žalovanému žalobu spolu s prílohami a zároveň ho vyzval, aby sa k nej vyjadril. Vo výzve žalovaného poučil najmä o tom, aby sa vyjadril k rozhodujúcim skutočnostiam uvedeným v žalobe, uviedol všetky dôkazy, ktoré navrhuje vykonať a priložil listinné dôkazy, o ktoré opiera svoje tvrdenia. Taktiež žalovaného poučil, že ak sa v stanovenej lehote k žalobe nevyjadrí, bude Rozhodcovský súd pokračovať v konaní a pri rozhodovaní bude vychádzať z preukázaných tvrdení žalobcu a dôkazov, ktoré v konaní vykoná. Žalovanému bola výzva doručovaná postupom podľa § 25 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Žalovaný výzvu prevzal dňa 5. 2. 2010.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, nerozporoval žiadnu nárokovanú čiastku, ani jej časť, neuviedol skutočnosť, ktorá by tento nárok žalobcu spochybnila, a ani nenavrhol vykonať žiaden dôkaz. Rozhodcovský súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom.
K žalobe žalobca priložil nasledovné listinné dôkazy: zmluva o pôžičke, plnomocenstvo, zmluva o postúpení pohľadávok, pokus o zmier, doklad o transakcii.
Rozhodcovský súd na základe predložených listinných dôkazov zistil takýto skutkový stav:
Rozhodcovský súd v konaní vychádzal z nasledovných právnych predpisov:
Pri aplikácii príslušných právnych predpisov sa Rozhodcovský súd zaoberal aj časovou pôsobnosťou právnych noriem. Predmetná zmluva a nároky z nej vyplývajúce vznikli pred 1.1.2008. Z toho dôvodu Rozhodcovský súd neaplikoval ustanovenia zákona č. 568/2007 Z.z. účinného od 1.1.2008 (ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov), keďže v zmysle prechodných ustanovení k novele Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch sa vznik právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 posudzujú podľa doterajších predpisov.
tags: #rozhodcovský #súd #pri #slovenskej #arbitrážnej #komore