
Sporom sa niekedy nedá vyhnúť. Ak k nemu dôjde, väčšina ľudí si automaticky predstaví dlhé roky pred súdom. No existuje aj iná cesta, a tou je rozhodcovské konanie. Rozhodcovské konanie je súkromný spôsob riešenia sporov, ktorý stojí na dohode strán. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na rozhodcovský súd, jeho definíciu, právnu úpravu a úlohu v slovenskom právnom systéme, s dôrazom na zákonné zmeny a spotrebiteľské spory.
Rozhodcovské konanie je alternatívna forma riešenia sporov, ktorá prebieha mimo všeobecných súdov. Zmluvné strany si spoločne určia, že ak medzi nimi vznikne spor, nebude o ňom rozhodovať všeobecný súd, ale jeden alebo viacerí rozhodcovia. Rozhodcovské konanie upravuje zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Je použiteľné na spory, ktoré možno vyriešiť dohodou, ako napríklad spory o peniaze, plnenie zmluvy alebo výklad obchodných podmienok.
Rozhodca je osoba, ktorá má za úlohu vyriešiť spor medzi stranami. Nemusí ísť o sudcu, ale musí ísť o fyzickú osobu, ktorá je plnoletá, bezúhonná a spôsobilá na právne úkony. Rozhodca má povinnosť konať nestranne, nezávisle a s odbornou starostlivosťou.
Strany sa môžu zúčastniť na rozhodcovskom konaní len vtedy, ak uzatvoria rozhodcovskú zmluvu, a to buď ako samostatnú zmluvu, alebo ako doložku v inej zmluve. Rozhodcovská doložka určuje, že prípadný spor strany nebudú riešiť na všeobecnom súde, ale prostredníctvom rozhodcu. Strany musia uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu v písomnej forme, inak je neplatná.
Arbitrabilita sporu môže byť vymedzená samotnou rozhodcovskou zmluvou, kde si strany zadefinujú konkrétny spor, ktorý môže byť rozhodnutý rozhodcovským súdom. Druhou možnosťou je uzavretie rozhodcovskej zmluvy na riešenie všetkých sporov z určeného hlavného zmluvného vzťahu. Dôležitá je zákonná úprava arbitrability sporu použiteľná vo všetkých rozhodcovských konaniach.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti s arbitrážou
Ak spor nespĺňa znaky arbitrability, môžete namietať nedostatok arbitrability daného sporu kedykoľvek v priebehu rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd je povinný po vznesení opodstatnenej námietky nedostatku arbitrability sporu konanie pre nedostatok právomoci ihneď uznesením zastaviť a postúpiť vec orgánu príslušnému na rozhodnutie.
Zákon č. 335/2014 o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nadobudol účinnosť 1. januára 2015. Cieľom tejto právnej úpravy je vyčlenenie spotrebiteľských sporov z pôsobnosti zákona č. 244/2002 Z. z. a riešenie spotrebiteľských sporov v samostatnom rozhodcovskom konaní. Snahou je posilniť pozíciu spotrebiteľa v právnych vzťahoch a to za účelom posilnenia jeho ochrany aj s ohľadom na rozhodovaciu prax v spotrebiteľských veciach, preto tieto spory podliehajú prísnejšej úprave osobitného zákona upravujúceho rozhodcovské konanie medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
V zmysle § 1 nového zákona sa pôsobnosť zákona vzťahuje len na spotrebiteľské spory, ohľadom, ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, vrátane sporov o určenie, či tu právo, alebo právny vzťah je, alebo nie je. Naliehavý právny záujem na určení podľa tohto zákona má len spotrebiteľ. Platí však, že v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory o vzniku, zmene, alebo zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, spory o osobnom stave, spory súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí a spory, ktoré vznikli v priebehu, alebo súvisia s konkurzným a reštrukturalizačným konaním.
Spotrebiteľské spory tak možno rozhodovať len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Po novom sa spotrebiteľská rozhodcovská zmluva teda nebude môcť uzatvoriť formou rozhodcovskej doložky v rámci samotnej spotrebiteľskej zmluvy, ale vždy bude musieť mať formu osobitnej rozhodcovskej zmluvy, ktorá smie obsahovať len dojednania týkajúce sa rozhodcovského konania.
Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Musí obsahovať identifikačné údaje zmluvných strán, označenie spotrebiteľskej zmluvy, označenie stáleho rozhodcovského súdu, webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1 zákona a nesmie obsahovať dohodu o osobe konkrétneho rozhodcu. Uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy.
Prečítajte si tiež: Riešenie sporov: Rozhodcovský Súd
Začiatkom spotrebiteľského rozhodcovského konania je deň doručenia návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania (ďalej len „žaloba") na stály rozhodcovský súd. Obsahom každej žaloby musí byť:
K žalobe bude potrebné, aby žalobca pripojil kópiu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a dôkazy, ktorých sa dovoláva. Ak v žalobe bude absentovať niečo z uvedeného stálym rozhodcovským súdom bude stanovená lehota na doplnenie (najmenej 15 dní) ak nedostatky nebudú ani počas tejto lehoty odstránené stály rozhodcovský súd konanie zastaví.
Vydaním rozhodcovského rozsudku, alebo rozhodcovského uznesenia sa konanie končí. Pre účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania bude mať rozhodcovský rozsudok rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, a po uplynutí lehoty sa stane exekučným titulom.
V rámci § 45 ods. 1 nového zákona pribudol nový pomerne neurčitý dôvod kedy je možné sa žalobou na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku je možné podať na tlačive a v lehote 3 mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania.
Procesné pochybenia rozhodcovského súdu teda budú môcť byť dôvodom pre zrušenie len ak mohli mať vplyv na rozhodnutie o veci samej.
Prečítajte si tiež: Rozhodcovské konanie: Obrana
Nový zákon v § 4 až § 9 stanovuje aj predpoklady na vymenovanie za rozhodcu v spotrebiteľských sporoch, vznik funkcie rozhodcu a jej zánik. Rozhodca tak musí byť zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „zoznam rozhodcov") a súčasne bude musieť byť zapísaný v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súd.
Rozhodcovské konanie má niekoľko predpokladaných výhod:
Na druhej strane, existujú aj určité nevýhody, ako napríklad možnosť podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku na všeobecnom súde, čo potenciálne predlžuje celý proces.
Takzvané hospodárske arbitráže existovali do roku 1992, spory v obchodných veciach už začaté, ako aj spory, ktoré vznikli až po roku 1992, prešli do rozhodovacej právomoci súdov všeobecných. Ich celková preťaženosť, spolu so snahou urýchliť rozhodovanie obchodných sporov, vyvolali legislatívne kroky smerujúce najprv k úprave obchodnoprávnej problematiky v osobitnej časti Občianskeho súdneho poriadku a k neskoršiemu prijatiu osobitného zákona upravujúceho rozhodcovské konanie. V júli minulého roka napokon nadobudol účinnosť nový zákon o rozhodcovskom konaní - č. 244/2002 Z.z.
Niektorí právnici kritizujú súčasný zákon o rozhodcovskom konaní pre jeho nedostatky, najmä úpravu súdneho preskúmavania rozhodcovských rozhodnutí všeobecnými súdmi. To vnáša neistotu do právnych vzťahov aj po rozhodnutí rozhodcovského súdu.
Na druhej strane, iní odborníci zdôrazňujú, že možnosť domáhať sa konania na všeobecnom súde je značne obmedzená a vo väčšine prípadov budú rozhodcovské rozsudky rešpektované.
tags: #rozhodcovsky #sud #zakon #definicia