Rôzne Modely Zdravotného Postihnutia: Pohľad na Sociálnu Integráciu a Rola Counselingu

Úvod

Sociálna izolácia osôb so zdravotným postihnutím predstavuje závažný celospoločenský problém. Títo ľudia, často označovaní ako osoby so špecifickými potrebami, sa stretávajú s odlišnými prekážkami a riešia problémy, ktoré sú pre intaktnú populáciu menej bežné. Už samotné uvedomenie si trvalého, nezmeniteľného stavu zdravotného postihnutia môže viesť k pocitom neistoty a beznádeje, čo môže vyústiť do sociálneho vylúčenia. Cieľom tohto článku je poukázať na dôležitosť counselingu v sociálnej práci s osobami so zdravotným postihnutím, s cieľom podporiť ich nezávislý život.

Sociálna integrácia osôb so zdravotným postihnutím závisí od mnohých faktorov, vrátane dostupnosti sociálnych služieb, typu zdravotného postihnutia, sociálneho prostredia, osobnosti jednotlivca, prístupu spoločnosti a prevládajúcich predsudkov. Tento príspevok sa zameriava na problém sociálnej integrácie a hľadá možnosti riešenia prostredníctvom sociálnej práce, konkrétne metódy counselingu, pri riešení náročných životných situácií. Pri identifikácii problému vychádzame z významu samostatného života v procese sociálnej integrácie a oblastí vytvárania podmienok pre dosiahnutie sociálnej inklúzie, ktoré sú predmetom riešenia viacerých krajín sveta.

Kľúčové slová: Osoba so zdravotným postihnutím. Counseling. Nezávislosť. Sociálna integrácia.

Zdravotné Postihnutie a Osoby so Zdravotným Postihnutím

Ľudia so zdravotným postihnutím sú súčasťou našej spoločnosti. Či už v dôsledku vrodených predispozícií alebo získaných stavov, zdravotné postihnutie im viac-menej bráni v prežívaní "normálneho" života. Zdravie a choroba sú dva pojmy, ktoré výrazne zasahujú do života človeka, ovplyvňujú jeho správanie, konanie, sociálnu situáciu, vzdelanie a pracovné aktivity.

Pokiaľ je človek zdravý, často si túto skutočnosť neuvedomuje. Zdravie mu umožňuje viesť "normálny" život, pracovať a venovať sa svojim záľubám a povinnostiam. Zlom nastáva v momente, keď človek ochorie. Ak ide o akútnu chorobu, ktorú je možné vyliečiť v priebehu niekoľkých týždňov, človek zvyčajne prijíma obmedzenia vyplývajúce z ochorenia a tento stav výrazne nezasahuje do jeho života a života jeho rodiny.

Prečítajte si tiež: Predĺžte si život vďaka domácim vyšetreniam

Negatívny vplyv na sociálny status, život v rodine a komunite nastáva vtedy, keď je choroba chronická, dlhodobá alebo spojená so zdravotným postihnutím, a ešte viac, ak je nevyliečiteľná. Tieto zmeny a ich prijatie alebo popretie ovplyvňuje množstvo vnútorných a vonkajších faktorov, ktoré súbežne pôsobia na život človeka a jeho okolia.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje zdravie ako "stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody a nielen neprítomnosť choroby alebo postihnutia" a zdôrazňuje, že "zdravie patrí medzi základné ľudské práva všetkých ľudí na svete".

Škála sprievodných javov zmeny zdravotného stavu, ktorá sa stáva trvalou, je širokospektrálna a zahŕňa fyzické, somatické, emočné, psychické, ekonomické a sociálne prejavy. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav u osôb so zdravotným postihnutím vedie k ekonomicko-finančným problémom, ktoré vyplývajú z dlhodobej práceneschopnosti (strata príjmu) a prechodu na invalidný dôchodok, pričom má takáto osoba zvýšené náklady na liečbu. V dôsledku toho dochádza k zníženiu životného štandardu, čo sa dotýka celej rodiny.

Pri trvalom poškodení zdravia prechádza choroba do stavu zdravotného postihnutia a ďalším závažným problémom, ktorý nastáva po ekonomicky nepriaznivej situácii, je problém sociálnej povahy. Narúšajú sa partnerské a rodinné vzťahy, prichádza k dezorganizácii bežných každodenných činností, sociálnej izolácii, absencii sociálnych kontaktov, zmene a zníženiu celkového životného štýlu. Takýto stav sa odráža v ohrození všetkých životných situácií a aj v plnení sociálnych rolí (rodiny, zamestnania, partnerského života, voľného času).

Z pohľadu sociálnej práce, Repková charakterizuje zdravotné postihnutie ako „znevýhodnenie, ktoré má človek s dlhodobou alebo trvalou telesnou alebo duševnou poruchou v štandardne usporiadanom životnom a sociálnom prostredí a ktoré je potrebné minimalizovať intervenciami v rámci sociálnej politiky a práce.“

Prečítajte si tiež: Praktické rady k splnomocneniu

Modely Zdravotného Postihnutia

V priebehu času sa vyvinuli rôzne modely, ktoré sa snažia vysvetliť a pochopiť zdravotné postihnutie. Tieto modely ovplyvňujú spôsob, akým spoločnosť vníma osoby so zdravotným postihnutím a aké opatrenia prijíma na ich podporu.

• Individuálny vs. Štrukturálny Pohľad: V posledných rokoch sa pozornosť presúva od individuálneho pohľadu na zdravotné postihnutie k štrukturálnemu, sociálnemu pohľadu. Tento posun zdôrazňuje, že zdravotné postihnutie nie je len individuálny problém, ale aj výsledok štrukturálnych a sociálnych bariér, ktoré bránia osobám so zdravotným postihnutím v plnohodnotnom zapojení do spoločnosti.

• Lekársky Model vs. Sociálny Model: Tradičný lekársky model vníma zdravotné postihnutie ako individuálnu chybu alebo nedostatok, ktorý je potrebné liečiť alebo napraviť. Sociálny model naopak zdôrazňuje, že zdravotné postihnutie je spoločenský konštrukt, ktorý vzniká v dôsledku bariér, ktoré spoločnosť vytvára pre osoby s odlišnými funkčnými schopnosťami. Dôležité je chápať zdravotné postihnutie vyvážene zo všetkých uhlov pohľadu a vnímať rôzne aspekty komplexne, dynamicky a viacdimenzionálne, čo vedie k bio-psycho-sociálnemu modelu.

• Trojdimenzionálny Model: Medzinárodná klasifikácia funkčnej schopnosti, dizability a zdravia (MKF) uvádza trojdimenzionálny model zdravotného postihnutia, ktorý vníma človeka v rovine poruchy, dizability a hendikepu. Porucha sa týka zmien v anatomickej zostave alebo fyziologickej funkcii, dizabilita sa prejavuje zmenami funkčnosti pri vykonávaní určitých činností a hendikep predstavuje trvalý stav, kedy človek vykonáva činnosti s výrazným obmedzením alebo ich vôbec nedokáže vykonávať, čo sa prejavuje aj v sociálnej interakcii.

Medzinárodná Klasifikácia Funkčnej Schopnosti (MKF)

MKF vníma funkčnú schopnosť z dvoch rovín:

Prečítajte si tiež: Komplexný Priehľad: Kúpna Zmluva

1. Komponenty funkčnej schopnosti a spôsobilosti zdravotného postihnutia: z individuálneho aj spoločenského pohľadu (telesné funkcie a štruktúry)
2. Komponenty spolupôsobiacich faktorov: vonkajšie prostredie (faktory okolitého prostredia a osobné faktory).

Termín telesných funkcií zahŕňa fyziologické funkcie telesných systémov vrátane psychologických a termín telesné štruktúry implikuje anatomické časti tela a ich súčasti. Osobné faktory MKF neklasifikuje, z dôvodu ich veľkých sociálnych a kultúrnych odlišností, ale zaraďuje ich medzi spolupôsobiace faktory. Definície pojmov v MKF vychádzajú z kontextu zdravia, preto sa nezameriavajú na poruchu alebo obmedzenie, ale používajú kladné alebo neutrálne pomenovanie. Aj keď v názve MKF je stále použitý pojem dizabilita, klasifikácia odporúča používať pojem aktivita a pojem hendikep nahrádza pojmom participácia.

Oba tieto nahradzujúce pojmy (aktivita, participácia) demonštrujú kladný pohľad na zdravie a jeho poruchu, pričom vystihujú práve hľadanie možností realizácie a spoločenského uplatnenia ľudí, ktorí majú určité zdravotné prekážky. Vzhľadom k nejednotnosti posudzovania zdravotného postihnutia na Slovensku, ktoré sa líši podľa právnej normy, rezortu a jeho potreby, sa systém klasifikácie podľa MKF javí ako jednotný - obsahujúci všetky zložky uplatniteľné nielen v medicíne, ale aj v sociálnom poistení, sociálnych službách, kompenzácií sociálnych dôsledkov a vo všetkých ostatných oblastiach, ktoré sa zaoberajú sociálnou a zdravotnou starostlivosťou o človeka.

Pri vzájomnej interakcii vzťahov súvisiacich s funkčnou schopnosťou ide o vnímanie zdravotného postihnutia cez zdravie, pričom zohľadňuje najdôležitejšie interakčné vzťahy, ktoré ovplyvňujú sociálne fungovanie a tým proces integrácie u ľudí, ktorí majú z akýchkoľvek dôvodov určitú poruchu zdravia, čo veľmi jednoducho môžeme vyjadriť slovami „ako sa dá žiť s poruchou zdravia“ a nie „ako sa nedá žiť s poruchou zdravia“.

Všeobecný pohľad na osoby s hendikepom v spoločnosti je cez chorobu (postihnutie), ktorý vyvoláva obmedzenia a prekážky, ktoré tvoria bariéru žiť „normálnym spôsobom života“. Takýto pohľad už sám o sebe prináša negatívne myslenie v hľadaní sebauplatnenia (neviem, nedokážem, nezvládnem, nemôžem). Klasifikácia prináša opačné vnímanie, nie cez chorobu, ale cez zdravie a tu dochádza k pozitívnemu vnímaniu, čo vedie k hľadaniu možností sebauplatnenia (čo viem urobiť, čo chcem urobiť, akým spôsobom to urobím).

Uvedomujeme si, že prijatie uvedeného pohľadu nie je jednoduché a je ovplyvnené viacerými faktormi, ako sú osobnostné predpoklady, spôsob života, prostredie, predsudky a ďalšie. Pre potreby rozlíšenia trvalého, dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu vyvolávajúceho prekážky a obmedzenia uplatniť sa v spoločenskom prostredí (rodina, škola, práca) od dočasného zdravotného obmedzenia, ktoré spôsobuje obmedzenia len na určitý čas je v praxi zaužívaný termín zdravotné postihnutie. Tak ako všetky pojmy, aj pojem zdravotné postihnutie stále prechádza svojim vývojom, pričom v súčasnosti najlepšie vystihuje a pojmovo odlišuje vyššie uvedený rozdiel medzi dočasnou a trvalou indispozíciou. Dôsledky zdravotného postihnutia sprevádzajú osobu do konca jej života, čo prináša negatívne dôsledky na kvalitu jej života ale aj kvalitu života osôb, ktoré sú v jej blízkom a bezprostrednom vzťahu.

Na základe všeobecne platných základných rozdelení zdravotného postihnutia - podľa typu (orgánové a funkčné), podľa intenzity (ľahké, stredné, ťažké) a podľa príčin vzniku (vrodené, získané), sa zdravotné postihnutie najčastejšie kategorizuje v zmysle orgánových a funkčných postihnutí, na mentálne postihnutie, zrakové postihnutie, sluchové postihnutie, telesné (somatické) postihnutie a kombinované postihnutie. Šmidová (2013) uvádza aj špecifickejšie druhy postihnutia, a to narušenie komunikačnej schopnosti, poruchy správania a poruchy učenia.

Podľa najnovších zistení, vo svete žije približne miliarda osôb so zdravotným postihnutím, pričom 50 % z nich pripadá na ľudí starších ako 60 rokov, čo je odrazom starnutia populácie. Samotná terminológia pojmu zdravotného postihnutia sa postupne vyvíja a rozlišujú sa aj pojmy zdravotné postihnutie, hendikep, invalidita.

Terminológia a Definície

Charakteristika pojmu osoba so zdravotným postihnutím nie je jednotná. Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím prináša nové pojmy „špeciálne potreby a „osoba so špecifickými potrebami“, pričom ako uvádza Šmidová (2013, s. 17) „základné východisko prístupu k osobám s postihnutím znamená, že postihnutie spočíva v spoločnosti, a nie v osobe s postihnutím.“. V zmysle takéhoto chápania je osoba s postihnutím, človek s poruchou, ktorému spoločnosť nevytvára vhodné podmienky pre jeho plnohodnotné uplatnenie sa v spoločnosti, čím ho istým spôsobom znevýhodňuje.

Vychádzajúc z Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, „osoba s postihnutím je osoba, ktorá má dlhotrvajúce fyzické, psychické, intelektuálne alebo zmyslové poruchy v interakcii s rôznymi bariérami, ktoré môžu sťažovať plnú účasť v spoločnosti na základe rovnosti s inými.“

Najznámejšie a zaužívané v praxi sú pojmy vychádzajúce z výkonu zákonov verejnej a štátnej správy, s ktorými ľudia prichádzajú do kontaktu, ako sú poistenec s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom (Zákon č. 461/2003 Z. z.), fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (Zákon č. 447/2008 Z. z.), občan so zdravotným postihnutím (Zákon č. 5/2004 Z. z.).

Svetová zdravotnícka organizácia pri pomenovaní ľudí s určitým funkčným obmedzením necharakterizuje striktne tento pojem a zastáva princíp práva takého oslovovania ľudí, aké si želajú. Z uvedeného dôvodu ponecháva obidva termíny „ľudia so zdravotným postihnutím“ aj „zdravotne postihnutí ľudia“. Zároveň sa klasifikácia zámerne vyhýba na poukazovanie osoby cez zdravotné postihnutie a stále sa snaží používať nestranný, kladný jazyk, nakoľko cieľom MKF je týmto osobám pomôcť pri zisťovaní problému zdravotného postihnutia cez všetky pôsobiace komponenty a tak docieliť, podporovať a obhajovať ich celkové ciele.

Do nedávnej minulosti bol zaužívaný termín zdravotne postihnutá osoba (jedinec, človek, občan). Repková výskumom z roku 2003, ktorý bol zameraný na analýzu termínov vo vzťahu k zdravotnému postihnutiu zistila, že v dennej tlači sa v miere 25 % používa termín postihnutý človek a naopak v odbornom časopise zameranom na služby pre ľudí so zdravotným postihnutím, sa používa termín človek so zdravotným postihnutím (60 %). Zároveň výskum Krhutovej z roku 2007 potvrdil výskum Repkovej z roku 2003, ktorý dokázal používanie pojmu postihnutý človek (30 % - 40 %) novinármi, zamestnancami verejnej správy a odborníci, pričom označenie človek s postihnutím sa v 70 % využíva v organizáciách osôb so zdravotným postihnutím.

Z pohľadu možností a opatrení zameraných na pomoc študentov s postihnutím v oblasti vzdelávania Šmidová (In Kozoň, 2013) hovorí, že „postihnutie je obmedzenie možností, ktoré má štát povinnosť odstraňovať a vyrovnávať tým príležitosti a podmienky.“ Interpretované ponímanie „postihnutia“ sme vybrali z dôvodu, že je aplikovateľné pre všetky oblasti života osôb so zdravotným postihnutím, nielen v oblasti vzdelávania.

Counseling ako Metóda Sociálnej Práce

„Hľadanie vlastnej sily na prekonanie ťažkej situácie ústí do poznania seba samého, poznania svojej hodnoty, ktorá vytvára sebaúctu a obdiv vo svoje dary, ktoré každý človek v sebe vlastní.“

Každý človek, ale aj rodina, do ktorej sa narodí dieťa so zdravotným znevýhodnením, a medicínska veda potvrdí nezvratnosť „novej“ situácie - zdravotné postihnutie („doživotnú chorobu“) prechádza zo psychologického hľadiska fázami smútku. Vzniknutý stav analyzuje, ako prvé sa dostavuje popieranie - dotknutí (rodina, človek) nechcú veriť tejto informácii, mnohokrát vyhľadávajú iných lekárov, získavajú informácie v literatúre, skúšajú alternatívne možnosti liečby a podobne. Postupne, so získanými informáciami, potvrdením nezvratnosti zdravotného stavu od iných lekárov, neúspechu alternatív, prechádzajú do fázy hnevu. Hľadajú vinníka za vzniknutý stav, niektorí odmietajú liečbu, takpovediac hnevajú sa a vinia „celý svet“, stránia sa sociálnych väzieb a pod.. Ak zostávajú v tomto bode dlhší čas, môže dochádzať k rozvratom vo vzťahoch rodiny, partnerov, priateľov. Neskôr dochádza k fáze vyjednávania. Začína sa vnútorné uvažovanie vyjednávania, samého so sebou alebo s vyššou mocou - ak sa uzdravím, keď sa situácia zmení, tak nikdy nebudem…, už stále budem…., urobím, spravím…..). Ďalšou etapou smútku je depresia. Upadnutie do svojich myšlienok, strata záujmu o seba a o okolie. Nie každému sa podarí prekonať etapu depresie, mnohí v nej zotrvajú celý život. Tí, ktorí prekonajú fázu depresie, sa dostávajú do poslednej fázy, ktorou je zmierenie sa so situáciou. Zmierenie sa s danou situáciou neznamená, že človek je spokojný a šťastný, ale je pripravený hľadať možnosti „ako ďalej žiť“.

Counseling (sprevádzanie) zohráva kľúčovú úlohu pri podpore osôb so zdravotným postihnutím a ich rodín v týchto náročných fázach. Cieľom je pomôcť im prijať situáciu, identifikovať silné stránky a zdroje, a rozvíjať stratégie na prekonávanie prekážok a dosiahnutie nezávislého života.

Ciele Counselingu

Medzi hlavné ciele counselingu patrí:

• Poskytnúť emocionálnu podporu: Pomôcť klientom vyrovnať sa s pocitmi smútku, hnevu, frustrácie a beznádeje.
• Identifikovať silné stránky a zdroje: Pomôcť klientom rozpoznať ich schopnosti, zručnosti a zdroje, ktoré môžu využiť na prekonávanie prekážok.
• Rozvíjať stratégie na prekonávanie prekážok: Pomôcť klientom identifikovať bariéry, ktoré im bránia v plnohodnotnom zapojení do spoločnosti, a rozvíjať stratégie na ich prekonávanie.
• Podporovať nezávislosť a sebestačnosť: Pomôcť klientom rozvíjať zručnosti a stratégie, ktoré im umožnia žiť čo najviac nezávisle a sebestačne.
• Podporovať sociálnu integráciu: Pomôcť klientom nadväzovať a udržiavať sociálne kontakty a plnohodnotne sa zapájať do spoločenského života.

Metódy a Techniky Counselingu

V sociálnej práci s osobami so zdravotným postihnutím sa využíva široká škála metód a techník counselingu, vrátane:

• Individuálny counseling: Zameraný na individuálne potreby klienta a jeho osobné ciele.
• Rodinný counseling: Zameraný na podporu rodiny a zlepšenie komunikácie a vzťahov v rodine.
• Skupinový counseling: Poskytuje priestor pre zdieľanie skúseností a vzájomnú podporu medzi osobami so zdravotným postihnutím.
• Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT): Pomáha klientom identifikovať a meniť negatívne myšlienky a správanie, ktoré im bránia v dosahovaní ich cieľov.
• Motivačné rozhovory: Pomáhajú klientom posilniť ich motiváciu a odhodlanie k zmene.

Oblasti Intervencie Counselingu

Counseling sa môže zamerať na rôzne oblasti života osôb so zdravotným postihnutím, vrátane:

• Vzdelávanie: Podpora pri výbere vhodného vzdelávacieho programu, prekonávanie bariér vo vzdelávaní a rozvoj študijných zručností.
• Zamestnanie: Pomoc pri hľadaní zamestnania, príprava na pracovný pohovor a podpora pri udržaní si zamestnania.
• Bývanie: Pomoc pri hľadaní vhodného bývania a podpora pri samostatnom bývaní.
• Sociálne vzťahy: Podpora pri nadväzovaní a udržiavaní sociálnych kontaktov a budovaní zdravých vzťahov.
• Voľný čas: Pomoc pri hľadaní vhodných záujmov a aktivít vo voľnom čase.

Bariéry v Sociálnej Integrácii

Osoby so zdravotným postihnutím čelia mnohým bariéram v sociálnej integrácii, vrátane:

• Fyzické bariéry: Nedostupnosť budov, dopravy a iných verejných priestorov.
• Komunikačné bariéry: Nedostupnosť informácií v prístupných formátoch (napr. Braillovo písmo, posunkový jazyk).
• Postojové bariéry: Negatívne postoje, predsudky a stereotypy voči osobám so zdravotným postihnutím.
• Legislatívne bariéry: Diskriminačné zákony a politiky, ktoré obmedzujú práva osôb so zdravotným postihnutím.

Stratégie na Prekonávanie Bariér

Na prekonávanie bariér v sociálnej integrácii je potrebné uplatňovať komplexné stratégie, ktoré zahŕňajú:

• Odstraňovanie fyzických bariér: Zabezpečenie prístupnosti budov, dopravy a iných verejných priestorov.
• Zlepšovanie komunikácie: Zabezpečenie dostupnosti informácií v prístupných formátoch a podpora používania komunikačných technológií.
• Zmena postojov: Vzdelávanie verejnosti o zdravotnom postihnutí a podpora pozitívnych postojov voči osobám so zdravotným postihnutím.
• Zmena legislatívy: Prijímanie antidiskriminačných zákonov a politík, ktoré chránia práva osôb so zdravotným postihnutím.
• Podpora sebaobhajovania: Posilňovanie osôb so zdravotným postihnutím, aby sa aktívne podieľali na rozhodovaní, ktoré sa ich týka.

tags: #rozne #modely #zdravotneho #postihnutia