
Rozvod je náročná životná situácia, ktorá prináša množstvo otázok, najmä v oblasti majetkového vyrovnania a nároku na výživné. Tento článok sa zameriava na práva manželky po rozvode na Slovensku, s prihliadnutím na rôzne faktory, ktoré ovplyvňujú delenie majetku a nárok na príspevok na výživu.
Slovenský právny systém rozlišuje dva základné typy vyživovacích povinností v kontexte manželstva a rozvodu:
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi: Táto povinnosť vzniká uzavretím manželstva a trvá až do jeho rozvodu. Jej cieľom je zabezpečiť, aby manželia mali v zásade rovnakú životnú úroveň. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Súd pri určovaní výšky výživného prihliada na schopnosti a možnosti oboch manželov, aby sa dosiahla spravodlivá rovnosť. Ak manželia neplnia svoju vzájomnú vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, manžel/ka sa môže domáhať návrhom na súd určenia vyživovacej povinnosti voči manželovi. Tento návrh ale možno podať jednak vtedy, ak na strane jedného z manželov existuje sociálna odkázanosť, ale aj vtedy, ak je spravodlivé dorovnať ich rozdielnu životnú úroveň.
Príspevok na výživu rozvedeného manžela: Tento nárok je možné uplatniť až po rozvode manželstva. Jeho účelom nie je zabezpečiť rovnakú životnú úroveň ako počas manželstva, ale len zabezpečiť primeranú výživu pre toho manžela, ktorý nie je schopný sám sa živiť. Výška tohto príspevku je obmedzená jeho primeranosťou a má slúžiť na pokrytie časti opodstatnených výdavkov na domácnosť a osobu.
Príspevok na výživu rozvedeného manžela je upravený v zákone č. 36/2005 Z. z., konkrétne v §72 Zákona o rodine.
Prečítajte si tiež: Striedavá starostlivosť po rozvode
Základnou podmienkou pre priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela je neschopnosť rozvedeného manžela sám sa živiť. To znamená, že rozvedený manžel nie je schopný z vlastných zdrojov uspokojovať svoje životné potreby. Táto neschopnosť môže vyplývať zo subjektívnych alebo objektívnych skutočností:
Pri posudzovaní schopnosti samostatne sa živiť súd berie do úvahy subjektívne aj objektívne schopnosti a možnosti rozvedeného manžela na trhu práce. Nestačí len skutočnosť, že je napríklad nezamestnaný. Ďalšie faktory, ktoré súd zvažuje:
Je potrebné posúdiť, ako si manžel, ktorý požaduje výživné, resp. výživné požaduje, plní svoje povinnosti, resp. prečo ich neplní.
Výška príspevku na výživu rozvedeného manžela sa určuje individuálne a závisí od:
Je dôležité zdôrazniť, že účelom príspevku na výživu rozvedeného manžela nie je zabezpečiť rovnakú životnú úroveň, akú mali manželia počas manželstva, ale len zabezpečiť primeranú výživu. To znamená, že výživné má slúžiť na pokrytie nevyhnutných životných potrieb.
Prečítajte si tiež: Rozvod a ZŤP: Práva a možnosti
Krajský súd Trnava uviedol: „Primeraná výživa znamená užší rozsah výživného, ako je to pri vzájomnej vyživovacej povinnosti počas manželstva. Vzájomná vyživovacia povinnosť patrí k významným povinnostiam manželov, ktorú manželia chápu predovšetkým ako povinnosť morálnu a plnia ju dobrovoľne. Len vo výnimočných prípadoch je potrebný zákrok súdu pri určovaní výživného medzi manželmi. V zásade to isté platí aj o príspevku na výživu rozvedeného manžela.
Príspevok na výživu rozvedeného manžela je možné priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Táto doba je časovo obmedzená a nezáleží na tom, kedy bol podaný návrh na súd. Lehota plynie vždy od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.
Výnimočne môže súd túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby. Ide najmä o prípady, keď:
Predĺženie poskytovania príspevku na výživu rozvedeného manžela nad zákonom stanovenú hranicu piatich rokov je možné len na návrh oprávneného manžela.
Dohoda: Ešte predtým, ako podáte návrh na súd, odporúča sa pokúsiť sa s bývalým manželom dohodnúť na výške výživného a jeho splatnosti. Písomná dohoda môže predísť zbytočným časovým prieťahom a zvýšeným výdavkom. Dohodou môžete predísť zvýšeným výdavkom v súvislosti s vymáhaním tohto nároku ako aj časovým prieťahom. Odporúčame, aby dohoda mala písomnú formu.
Prečítajte si tiež: Dieťa v rozvodovom konaní
Návrh na súd: Ak dohoda nie je možná, je potrebné podať návrh na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v obvode ktorého má bydlisko rozvedený manžel, proti ktorému návrh smeruje. Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorého obvode má bydlisko manžel, resp. rozvedený manžel, proti ktorému návrh smeruje. Na príspevok nemá nárok každý rozvedený manžel. O príspevok môže požiadať iba ten rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, čo je základom pre uplatnenie tohto nároku na súde v prípade, že nedôjde k vzájomnej dohode bývalých manželov.
Obsah návrhu: Návrh musí obsahovať:
Súdne konanie: Po podaní návrhu súd nariadi ústne pojednávanie, na ktorom vypočuje oboch účastníkov konania a vykoná ďalšie potrebné dokazovanie. Po podaní návrhu na súde súd vo veci nariadi ústne pojednávanie, na ktorom v prvom rade vykoná výsluch oboch účastníkov konania a vykoná ďalšie potrebné dokazovanie vo veci.
Rozhodnutie súdu: Na základe vykonaného dokazovania súd rozhodne rozsudkom, ktorý sa doručuje obom účastníkom konania s možnosťou odvolania proti jeho výroku. Na základe vykonaného dokazovania súd vo veci rozhodne. Súd rozhoduje rozsudkom, ktorý sa doručuje obom účastníkom konania s možnosťou odvolania proti jeho výroku. Odporúčame na doručený rozsudok vyznačiť doložku právoplatnosti a vykonateľnosti.
Ak bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Právo na príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo alebo ak povinný manžel zomrie. Smrť povinného subjektu je v zmysle zákona objektívnou právnou skutočnosťou zakladajúcou zánik povinnosti. Ak by nastala situácia, že by sa rozvedenému manželovi, ktorému bol priznaný príspevok na výživu a ktorý uzavrel nové manželstvo, čím došlo k zániku príspevku, znova manželstvo rozpadlo, nebolo by možné obnoviť opätovne nárok na príspevok na výživu od prvého manžela. V prípade, že sa počas povinnosti platiť príspevok na výživu rozvedeného manžela zmenia pomery na strane manžela, ktorému bol príspevok priznaný a tento by sa časom bol schopný sám živiť, pôjde takisto o dôvod na zánik tejto povinnosti.
Netreba zabúdať, že rozvodom nezaniká vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Príklad 1: 64-ročná onkologická pacientka, poberajúca nízky dôchodok, sa po rozvode domáha príspevku na výživu od bývalého manžela, ktorý pracuje a poberá dôchodok. Súd bude posudzovať jej zdravotný stav, príjem a výdavky, ako aj príjem a majetkové pomery bývalého manžela.
Príklad 2: Rozvedený muž platí bývalej manželke výživné na maloleté dieťa a zároveň jej prispieva na výživu. Po uplynutí 5 rokov od rozvodu sa pýta, či má naďalej povinnosť prispievať na bývalú manželku. V tomto prípade, ak Vaša manželka v priebehu uvedenej lehoty 5 rokov nepodala návrh na príspevok na ďalšie obdobie po uplynutí 5 rokov, potom nárok na príspevok jej zo zákona zanikol.
Právna úprava majetkového vyrovnania po rozvode je obsiahnutá v Občianskom zákonníku. Po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM). Následne sa vykoná vyporiadanie majetku podľa zásad uvedených v zákone.
Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Manželia majú pri dohode úplnú autonómiu a môžu si rozdeliť majetok podľa vlastných predstáv. Dohoda je najrýchlejšia cesta, ak sa dokážu dohodnúť na rozdelení majetku. Nemala by však byť výsledkom nátlaku alebo manipulácie.
Ak sa manželia nedohodnú, rozhoduje súd. Súd pri vyporiadaní vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov má právo požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
Ak do troch rokov od zániku BSM nedôjde k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak BSM nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z BSM pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva.
Do BSM patrí všetko, čo manželia nadobudli počas trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných darom alebo dedením a vecí, ktoré slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov. Majetok nadobudnutý pred uzavretím manželstva zostáva vo výlučnom vlastníctve toho, kto ho vlastnil pred manželstvom.
Ak dar dostane len jeden z manželov, je dar výlučným vlastníctvom obdarovaného. Ak dar dostanú obaja spoločne, patrí do BSM. Dedičstvo funguje rovnako ako dar pre jedného manžela.
Ak manželia počas manželstva kúpia nehnuteľnosť, stáva sa súčasťou BSM, a to aj v prípade, ak je na liste vlastníctva uvedený len jeden z manželov. Ak jeden z manželov nadobudol nehnuteľnosť pred manželstvom, táto nehnuteľnosť nepatrí do BSM. Avšak, ak sa počas manželstva do tejto nehnuteľnosti investovali spoločné prostriedky, má druhý manžel nárok na náhradu týchto investícií.
Ak jeden z manželov podniká, pri rozvode sa situácia komplikuje. Samotné práva spoločníka (ako jeho postavenie, rozhodovanie a riadenie spoločnosti napr. v s.r.o.) patria tomu manželovi, ktorý je zapísaný v obchodnom registri.
Ak manželia počas manželstva vzali hypotéku, sú obaja povinní ju spoločne splácať. Pri rozvode je potrebné dohodnúť sa, kto bude hypotéku splácať ďalej. Ak jeden z manželov prevezme hypotéku, musí s tým súhlasiť banka.
Pri delení majetku sa prihliada predovšetkým na potreby maloletých detí. Súd môže priznať väčší podiel na majetku tomu z manželov, ktorému sú deti zverené do starostlivosti.
Počas rozvodového konania majú obaja manželia rovnaké práva a povinnosti. Sú povinní si vzájomne poskytovať informácie o svojich príjmoch a majetku. Súd môže manželovi, ktorý sa správa voči druhému manželovi násilne, zakázať vstup do spoločného bytu alebo domu.
Právo manžela užívať byt po rozvode je problémom, s ktorým sa možno stretnúť pomerne často. Pokiaľ sa voči manželke nesprávate násilne, tak Vás „vyhodiť z domu“ nemôže. Titul na základe ktorého užívate byt Vašej manželky vyplýva priamo z Vášho manželského zväzku.
tags: #rozvod #nezamestnanosť #manželka #nárok