
Samotná stavba rodinného domu je náročný proces, ktorý si vyžaduje nielen pracovné nasadenie, ale aj vypracovanie projektov, povolení a žiadostí. Jednou z kľúčových častí je aj rozvod káblov, ktorý zabezpečuje prívod elektrickej energie a dát do všetkých častí domu. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako postupovať pri rozvode káblov v dome, od elektrickej prípojky až po zapojenie zásuviek a dátových rozvodov.
Ak sa na vašom stavebnom pozemku doteraz nenachádzala žiadna iná stavba, nová elektrická prípojka bude súčasťou už vašej projektovej dokumentácie. Pre každý objekt sa zriaďuje len jedna elektrická prípojka.
V prvom rade je potrebné zaslať žiadosť distribučnej spoločnosti, pod ktorú váš pozemok patrí. Väčšina distribučných spoločností už ponúka aj možnosť elektronického podania. K samotnej žiadosti je potrebné pripojiť aj situačný plán, ktorý musí obsahovať vyznačenú polohu objektu, parcelné číslo aj s názvom ulice (ak je viac parciel, tak vypísať všetky).
Distribučná spoločnosť vám do 30 dní pošle písomné stanovisko o podmienkach vášho pripojenia k sieti a výšku poplatku za pripojenie v závislosti od veľkosti vášho hlavného ističa a počtu fáz. Podpísanú Zmluvu o pripojení treba následne poslať späť distribučnej spoločnosti a po zaplatení poplatku sa môže začať s prípravou odberného miesta. S touto realizáciou vám pomôže skúsený elektrikár.
Ak máte technické zázemie pripravené, je načase vybrať si svojho dodávateľa a uzavrieť s ním Zmluvu o dodávke a distribúcii elektrickej energie. Dodávateľ zároveň musí požiadať distribučnú spoločnosť o montáž elektromera a tá vám ho do 5 dní od prijatia požiadavky namontuje.
Prečítajte si tiež: Striedavá starostlivosť po rozvode
Prípojkové istiace skrine (elektromerové rozvádzače) sa prednostne zhotovujú na hranici pozemku alebo výnimočne na objekte v blízkosti hlavného vchodu a vždy na verejne prístupnom mieste (norma STN 33 3320:2002), tak, aby pracovníci energetiky mohli kedykoľvek odčítať údaj z elektromera.
Odpoveď je jednoznačná. Od stĺpa ku elektromerovému rozvádzaču sa bežne používajú hliníkové AYKY káble a od elektromerového rozvádzača ku domovej/bytovej rozvodnici, kde máme umiestnené ističe a prúdové chrániče sa dávajú medené CYKY káble. Dané prívodné káble odporúčame umiestniť aj do ochrannej ohybnej trubky, ktorá ich ochráni pred mechanickým poškodením. Na stĺp sa zasa dáva pevná kovová trubka na ochranu prívodného kábla. Taktiež odporúčame asi po 30-40cm zásypu natiahnúť aj výstražnú fóliu, ktorá signalizuje pri prípadných budúcich výkopových prácach, že v zemi je uložený prívodný kábel.
Zavŕšením legislatívnej aj technickej časti elektrickej prípojky je vykonanie jej odbornej prehliadky a následnej revíznej skúšky. Túto vypracuje revízny technik, ktorý po obhliadke a premeraní všetkých potrebných veličín spíše revíznu správu. Tá sa potom spolu so Zmluvou o pripojení (od distribučnej spoločnosti) prikladá k žiadosti vášmu dodávateľovi elektrickej energie.
Rozvody sa majú vyhotoviť prehľadne a priamočiaro tak, aby opravy, údržba, odborné prehliadky, skúšky a kontroly bolo možné uskutočniť jednoduchým spôsobom. Pri montáži sa treba riadiť pokynmi výrobcu (napätie, prúdová zaťažiteľnosť, dovolená teplota). Rozvody sa dimenzujú podľa STN 33 2000-4-43 a STN 33 2000-5-52.
Vzdialenosti medzi vodičmi a káblami sa volia podľa druhu izolácie a spôsobu uloženia. Súbehu a križovaniu silových a oznamovacích vedení sa treba vyhýbať. Pri nutnom súbehu obidvoch vedení do dĺžky 5 m je treba dodržať vzdialenosť medzi vedeniami 3 cm. Pri súbehu dlhšom ako 5 m je vzdialenosť medzi vedeniami 10 cm.
Prečítajte si tiež: Rozvod a ZŤP: Práva a možnosti
Všetky vodiče rovnakého prúdového obvodu sa uložia spoločne. Môžu sa klásť na miestach chránených pred dažďom na plocho a bez prekrývania. Uloženie smie byť v omietke, v inštalačnej rúrke alebo v stavebnej dutine pri dodržaní rovnakých podmienok ako izolované vodiče. Keď kábel prechádza bez prerušenia rôznymi prostrediami alebo priestormi, jeho druh sa zvolí podľa najnepriaznivejšieho prostredia. Vodiče v kábli sa môžu použiť pre rôzne sústavy napätia a rôzne obvody, ak nie je ohrozená bezpečnosť a ak sa navzájom neovplyvňujú. Vedenia musia byť označené na vhodných miestach (križovatky, odbočky) a vo vhodných vzdialenostiach (cca 20 m). Do zeme sa nesmú ukladať pri teplote nižšej ako 4°C. Na podklad sa upevňujú pomocou vhodných prýchytiek, ktoré kábel nesmú poškodiť. Informácie poskytuje výrobca. Pred vyhotovením koncoviek alebo spojok sa konce kábla musia chrániť pred pôsobením prostredia (vlhkosť, chemické vplyvy).
Pri nízkonapäťových elektroinštalácií v bytoch, domoch či kancelárskych budovách používajú elektrikári väčšinou iba niekoľko druhov káblov. Aj tak môže byť zložité sa v nich vyznať, keďže sa líšia mnohými parametrami od prúdovej zaťažiteľnosti cez počet vodičov až po prostredie, do ktorého sú určené.
Výrobcovia najčastejšie používajú meď alebo hliník. Výhodou medi je vyššia vodivosť - teda nižší odpor, takže pre rovnaké prúdové zaťaženie vám stačí použiť tenšie vodiče než pri hliníku. Ďalšou výhodou medi je omnoho vyššia mechanická odolnosť.
Predstavte si, že kolmo prerežete vodič a pozeráte sa na jeho rez. Prierez je potom plocha kruhu, ktorý rezom vznikol a ktorou elektrický prúd tečie (do úvahy berieme iba plochu samotného vodiča bez izolácie). Nemýľte si prierez a priemer vodiča. Prierez je z geometrického hľadiska obsah kruhu, priemer vodiča je potom priemer tohto kruhu. Prierez sa počíta ako „pí“ × polomer2 a udáva sa v mm2.
Väčšinou sa používajú rôzne druhy plastov (napr. PVC, polyetylén). Niektoré káble môžu mať viac izolačných/ochranných vrstiev z rôznych materiálov. Od materiálu plášťa závisí, kde a v akých podmienkach môžete kábel použiť. Napríklad nie všetky káble sú vhodné na priamy kontakt s omietkou, iné zase nemajú rady UV žiarenie (izolácia časom popraská).
Prečítajte si tiež: Dieťa v rozvodovom konaní
Káble sa vyrábajú s 1, 2, 3, 4, 5 a viac vodičmi (hovoríme im aj žily). 4-vodičové káble sa používali na trojfázové rozvody, dnes na trojfázové prípojky a trojfázové zásuvky, ktoré nepotrebujú „nulák“ (modrý neutrálny vodič). Viacvodičové rozvody sa používajú na obvody, ktoré sa neskôr delia na viacero okruhov (napr. ovládanie žalúzií).
Na Slovensku vychádzame z normy STN 34 7411. Aby to elektrikári mali pri zapájaní jednoduchšie (a bezpečnejšie) normy prikazujú aj to, akými farbami sa majú vodiče označovať.
Okrem tohto národného značenia existuje aj tzv. harmonizované značenie v súlade s Európskym výborom pre normalizáciu v elektrotechnike (CENELEC).
Okrem káblov na 230/400 V silnoprúdovú elektroinštaláciu sa stretnete so slaboprúdovými káblami mnohých typov, na ktoré tu nemáme priestor. Dátové LAN káble slúžia na rozvody počítačovej siete (vrátane internetu), IP kamerových systémov a dajú sa použiť aj na iné slaboprúdové rozvody, napríklad alarmy.
Káble sa líšia aj konštrukčne, napríklad počtom závitov krútených párov na meter, podľa ich konštrukcie sa potom delia na kategórie: CAT1 až CAT6. Čím vyššie číslo, tým vyššie rýchlosti kábel zvládne.
Vo všeobecnosti sa koaxiálne káble používajú na rozvod signálov s vysokou frekvenciou. Sú na to konštrukčne usporiadané - v strede kábla sa nachádza vodič, ktorý je obalený dielektrikom a tienením, ktoré zároveń slúži ako druhý vodič. Pre DVB-T antény vám postačí akýkoľvek bežný koaxiálny kábel.
Pri novej elektroinštalácii je postup ukladania káblov viac-menej jasný - vo väčšine prípadov sa využívajú drážky v murive. Drážkovanie a vysekávanie však so sebou prináša obrovské množstvo prachu a neporiadku, čomu sa pri rekonštrukcii v byte pravdepodobne budete chcieť vyvarovať.
Nech už sa rozhodnete pre ktorýkoľvek postup, káble veďte vždy vodorovne alebo zvislo, nikdy nie šikmo. Ak budete chcieť do steny vŕtať, šikmo umiestnený kábel nebudete vedieť presne lokalizovať. Dajte si pozor aj na použitú kabeláž, nie každý kábel je vhodný na inštaláciu pod omietku, resp. do dutých sadrokartónových priečok.
Na zásuvkové okruhy sa obvykle používajú káble CYKY, ktoré majú prierez vodiča 3 × 2,5 mm2 a 16 A istič. Nemusí to tak byť vždy a voľba kábla a istenia závisí od jeho dĺžky, spôsobu uloženia atď. O uvedených parametroch by mal rozhodnúť projektant, resp. revízny technik. Na jeden okruh (istič) môžete pripojiť max. 10 zásuviek, pričom dvojzásuvka sa počíta ako jediná elektrická zásuvka. Dokopy teda môžete pripojiť 20 spotrebičov. Zásuvky sa zapájajú paralelne, tj. kábel ide od ističa v rozvodnej skrinke k 1. zásuvke, od 1. k 2. zásuvke, od 2. k 3.
Veľké množstvo zásuviek budete potrebovať najmä v obývačke (TV, ozvučenie, sat. prijímač a ďalšie príslušenstvo) a v pracovni či v detských izbách (počítače, nabíjačky na smartfóny a iné zariadenia a pod). Optimálna výška zásuviek je cca 20 cm nad podlahou.
Každý napevno pripojený spotrebič s výkonom nad 2 000 W musí mať svoj samostatný okruh s vlastným káblom a ističom. Takýmito spotrebičmi sú napr. sporáky, varné dosky, el. kotly, bojlery, ohrievače a pod. Na ich pripojenie by ste mali použiť kábel s lankovými vodičmi, ako napr. CYSY. Káble s pevnými vodičmi ako napr. CYKY nie sú vhodné na pripojenie pohyblivých spotrebičov.
Predlžovacie káble (predlžovačky) by mali slúžiť iba na dočasný rozvod elektriny. Ich vodiče nemajú dostatočný prierez a hrozí aj ich mechanické poškodenie.
Na svetelné obvody sa používajú káble CYKY, ktoré majú prierez vodiča 3 × 1,5 mm2 istené 10 A ističom. Rozvodné krabice sa na prepojenie viacerých svietidiel nepoužívajú, namiesto nich sa káble prepájajú priamo v prístrojových krabiciach pod vypínačom, najčastejšie pomocou bezskrutkových svoriek (tzv. Wago svorka). Samozrejme, uvedené informácie platia pre svietidlá napájané 230 V napätím. Moderné bodové svietidlá alebo LED svietidlá môžu byť napájané aj 12 V napätím. Pre napájanie svietidiel z transformátora sa používajú káble na malé napätie - tzv. telefonické káble.
V niektorých priestoroch ako napr. kúpeľňa, kuchyňa, umývacie priestory, priestor okolo bazéna alebo exteriérové priestory, platia pre elektroinštaláciu prísnejšie pravidlá ako pre ostatné priestory domu, resp. bytu. Okolie umývadiel sa považuje za umývací priestor, kúpeľňa je zase rozdelená na niekoľko elektroinštalačných zón, do ktorých môžete umiestniť rôzne typy el. zariadení. Vypínače a zásuvky na 230 V musíte umiestniť aspoň 60 cm od vane. V kúpeľni by ste nemali zabudnúť ani na tzv. pospojovanie.
„Srdcom“ elektroinštalácie v byte či v dome je bytová rozvodnica (rozvodná skrinka). Do nej sa umiestňujú prístroje pre jednotlivé elektroinštalačné okruhy (ističe, prúdové chrániče, zvodiče prepätia atď.). Tie sú uchytené na tzv. DIN lište. Rozvodná skriňa sa obvykle umiestňuje pri vchodové dvere, mala by byť max. tak vysoko, aby ste na ňu dosiahli a v prípade potreby rýchlo vypli konkrétny istič. Pri jej výbere by ste mali myslieť na to, že v budúcnosti do nej možno budete chcieť pridať ďalšie prístroje.
Rozvodnú skrinku môže osadiť prístrojmi iba firma s príslušným oprávnením, ktorá skrinku zároveň otestuje a vydá protokol o kusovej skúške rozvádzača.
Keďže elektroinštalácia je tzv. vyhradené technické zariadenie, po jej dokončení je nutné vykonať odbornú prehliadku a skúšku - revíziu. Revíziu vykonáva kvalifikovaný revízny technik s osvedčením podľa §24 vyhl. MPSVaR č. 508/2009 Z.z. Táto vyhláška predpisuje aj intervaly následných pravidelných revízií. Pre murované obytné objekty je to každých 5 rokov, pre obytné objekty zhotovené z materiálov so stupňom horľavosti C, D, E a F1 (napr. drevodomy) každé 3 roky. Aj keď aktuálnosť revízií vám pravdepodobne nebude nikto kontrolovať, problémy môžu nastať v prípade požiaru či úrazu el. prúdom. Vtedy sa vystavujete ekonomickým i trestnoprávnym dôsledkom (nepreplatenie poistného plnenia, vymáhanie náhrady škody zo strany poškodených, trestné stíhanie).
Zapojenie zásuvky vám môže pripadať ako triviálna záležitosť, aj pri tejto jednoduchej činnosti však musíte dodržať niekoľko pravidiel. Nejde iba o to, aby zásuvka správne fungovala, ale predovšetkým o bezpečnosť zdravia a majetku vás a vašich blízkych. Zásuvka je súčasťou elektroinštalácie a tá je tzv. vyhradeným technickým zariadením. Inštalovať a opravovať zásuvky a ďalšie súčasti elektroinštalácie môže iba kvalifikovaný elektrotechnik. Tento návod ako zapojiť zásuvku na 220V je iba informatívny.
Pred samotným začatím prác vypnite istič príslušného zásuvkového okruhu. Ak ho neviete identifikovať, vypnite hlavný istič. Pre zásuvkové rozvody sa najčastejšie používajú káble CYKY alebo podobné s tromi vodičmi a prierezom vodičov 2,5 mm2.
Staršie elektroinštalácie typu TN-C majú iba dva vodiče - fázu a tzv. kombinovaný vodič PEN. V dvojvodičových inštaláciách sa fázový vodič pripája takisto na ľavú zdierku.