
Potreba jazykového vzdelávania sa čoraz viac dotýka aj špeciálneho školstva, kde sa cudzie jazyky doteraz aktívne nevyučovali. V praxi sa čoraz častejšie vyskytujú prípady, keď po zaradení žiaka do špeciálnej školy alebo triedy, žiaci z marginalizovaných skupín a zo znevýhodneného prostredia už pri nástupe do školy majú problém s adaptáciou na školské prostredie a pomerne často nie sú dostatočne zdatní ani v komunikácii v slovenskom jazyku. Vzhľadom na schopnosti týchto žiakov a znížený obsah a rozsah učiva majú títo žiaci problémy pri zvládnutí slovenského jazyka už po obsahovej stránke. Slovenčina je fakticky pre nich cudzím jazykom, takže na prvom stupni by bolo pre nich učenie sa aj ďalšieho cudzieho jazyka privysokou záťažou.
Narušená komunikačná schopnosť mentálne retardovaných detí má svoju špecifickú etiológiu, špecifickú symptomatológiu a metódy starostlivosti o reč takto postihnutých detí majú tiež svoje výrazné osobitosti. Tento článok sa zameriava na osobitosti rozvíjania reči u mentálne retardovaných detí raného a predškolského veku a na metódy, ktoré sa pri tom používajú. Cieľom je poskytnúť rodičom, pedagógom, špeciálnym pedagógom a vychovávateľom informácie a nástroje na podporu rozvoja reči u týchto detí.
Vývin reči u dieťaťa je nesmierne zložitý proces, v ktorom sa môžu vyskytnúť ťažkosti trvalejšieho alebo krátkodobého charakteru. U mentálne retardovaných detí je tento proces ešte komplikovanejší, a preto si vyžaduje špecifický prístup a metódy. Mentálna retardácia ovplyvňuje kognitívne funkcie, ktoré sú nevyhnutné pre osvojovanie a používanie jazyka. Dôležité je preto včasné rozpoznanie problémov s rečou a zahájenie intervencie.
Narušená komunikačná schopnosť u mentálne retardovaných detí sa prejavuje rôznymi spôsobmi. Medzi najčastejšie patria:
Etiológia narušenej komunikačnej schopnosti u mentálne retardovaných detí je rôznorodá a môže zahŕňať genetické faktory, prenatálne a postnatálne poškodenia mozgu, environmentálne vplyvy a iné zdravotné problémy.
Prečítajte si tiež: Rozvoj osobnosti a spoločnosti
Rozvíjanie reči u mentálne retardovaných detí vyžaduje individuálny prístup, ktorý zohľadňuje ich špecifické potreby a schopnosti. Medzi efektívne metódy patria:
Špeciálnopedagogická didaktika je vedná disciplína, ktorá sa zaoberá zákonitosťami procesu vyučovania postihnutých, narušených jedincov a jedincov so špeciálnymi potrebami. Prihliada sa na druh a stupeň postihnutia (defektu), narušenia a špeciálnych potrieb vyučovaných jedincov a ich vek. Didaktika v jednotlivých učebných predmetoch sa označuje ako metodika.
Didaktika v špeciálnej pedagogike sa člení na:
Pri zohľadňovaní sprostredkovaného obsahu vzdelávania možno hovoriť o:
Špecializované didaktiky sa sústreďujú na osobitosti vyučovania príslušného typu postihnutia, narušenia, alebo potreby - napr. používanie Braillovho písma pri vyučovaní nevidiacich, posunkovej reči pri vyučovaní nepočujúcich. Didaktiky predmetov špeciálnych škôl rozpracúvajú spôsoby vyučovania jednotlivých vyučovacích predmetov s ohľadom na cieľ, obsah, podmienky a prostriedky výchovno-vzdelávacieho procesu na špeciálnych školách.
Prečítajte si tiež: Príspevok o rozvoji Matúškova
Didaktiky možno členiť z viacerých aspektov:
Osobitosťou didaktík predmetov špeciálnych škôl je aj to, že v rámci nich sa uplatňujú spravidla špeciálne metódy, reedukácie alebo rehabilitácie.
Sú spôsoby usporiadania a realizácie vyučovacej činnosti učenia na dosiahnutie vytýčených vyučovacích cieľov. Závisí od činiteľov:
Triedenie metód pre potreby vyučovania postihnutých alebo narušených jedincov:
Ďalšie delenie je podľa:
Prečítajte si tiež: Mikroturizmus a nenávratné finančné príspevky
Pri adaptácii týchto metód na druh a stupeň postihnutia alebo narušenia vznikajú špeciálne metódy, ktoré sa opierajú o prirodzené záujmy dieťaťa, o jeho potreby, psychické a telesné možnosti a o požiadavky obsahu a rozsahu učiva. Proces výučby sa realizuje v nasledujúcich etapách:
Vo výučbe sa používa čítanie, písanie a počítanie. Koncipovanie obsahu vzdelávania vychádza z potreby poznať najbližšie prostredie, ktoré sa postupne stupňovito rozširuje. Obsah vzdelávania je rozložený nie v predmetoch, ale v témach - ročných, mesačných, týždenných, denných.
Metódy, akými sa postihnutí vedú k osvojeniu základných komunikačných spôsobilostí, t.j. rozprávaniu, písaniu, čítaniu, počítaniu:
Podľa spôsobov sprostredkovania informácií v rámci vyučovacieho procesu u postihnutých alebo narušených detí možno uviesť toto triedenie:
Špeciálne metódy možno deliť aj v závislosti od foriem sprostredkovania informácií:
Dôležitou súčasťou metód sú špeciálne metodiky, ktoré môžu byť zamerané na vyučovacie predmety alebo spôsobilosti, ktoré si žiaci majú osvojiť. Ide tu o konkrétne spôsoby a postupy individuálne volené a prispôsobené druhu a stupňu postihnutia. Ide tu o špeciálnopedagogické metodiky u nevidiacich na osvojenie čítania a písania pomocou bodového písma; u telesne postihnutých o špeciálnopedagogické metodiky písania kýpťom, protézou, ústami, nohami a pod.
Predstavujú organizačné usporiadanie podmienok a priebehu vyučovacieho celku, na základe ktorých učiteľ organizuje svoju prácu. Patria sem:
Medzi organizačné formy patrí aj rozdelenie žiakov do paralelných tried podľa stupňa schopností, nadania a inteligencie v rámci daného druhu a stupňa postihnutia, či mimo nej, napr. - najschopnejší, priemerní, podpriemerní.
Z hľadiska tempa postupu žiakov môže ísť o organizačné formy, kde sa postupuje rovnakým tempom (všetci žiaci) a formy individuálnym tempom. Najradikálšou formou individualizovaného vyučovania je Daltonský plán.
Učebné predmety sa rozdeľujú na hlavné - materinský jazyk a cudzie jazyky, dejepis, matematika a pod. a vedľajšie - telesná, hudobná, pracovná výchova a podobne. Vedľajšie sa vyučujú hromadne (podľa rozvrhu) a hlavné predmety individuálne (bez pevného rozvrhu). Patria sem hodiny spoločenskej výchovy, spojené s usporadúvaním besiedok, slávností a pod. O postupe žiakov rozhodujú ich výsledky dosiahnuté v didaktických testoch. Učebné pomôcky je program práce, v ktorom je učivo jednotlivých predmetov (podľa ročníkov) rozdelené na pracovné jednotky (na mesiac, týždne, dni) s príslušným návodom i odkazom na pramene.
Podľa stupňa nadania žiakov sa zvyčajne vypracúvajú pracovné programy: minimálne, normálne a maximálne. Výsledky žiakov sa zaznamenávajú do tzv. osobných grafov. Uvedená forma sa môže uplatniť u telesne postihnutých, rečovo chybných, alebo emocionálno-sociálne narušených.
Inou formou skupinového individualizovaného vyučovania je metóda Márie Grzegorzewskej, ktorá na rozdiel od hodinovo - predmetovej formy u postihnutých detí stavia koncepciu globálneho vyučovania. Upúšťa od pevného členenia predmetov na vyučovacie hodiny. Pracuje podľa tematických plánov rozdelených na časové úseky, v rámci ktorých obsah vzdelávania tvoria jednotlivé vybrané problémové celky a žiaci sa s nimi zaoberajú v rámci rôznych činností.
Tvorí súhrn poznatkov o prírode a spoločnosti, ako aj spôsobilostí a zručností, ktoré si má žiak osvojiť v procese vzdelávania. Je určovaný predmetom, druhom a zameranosťou vzdelávania (druhu stupňa školy) a spoločenskými cieľmi. V špeciálnych školách sa upravuje v súlade s možnosťami žiakov, vzhľadom na druh a stupeň ich postihnutia či narušenia napr. individuálna logopedická starostlivosť. Pre zrakovo postihnutých je tyflopedická starostlivosť; pre nepočujúcich sa hudobná výchova nahrádza rytmicko - pohybovou výchovou; pre telesne postihnutých je obsah vzdelávania rozšírený o predmet dorozumievacej zručnosti a špeciálnu telesnú výchovu; pre mentálne postihnutých je prispôsobený mentálnym danostiam žiakov.
Rozvoj reči u mentálne postihnutých detí je komplexný proces, ktorý si vyžaduje individuálny a multidisciplinárny prístup. Včasná diagnostika, intervencia a spolupráca odborníkov a rodiny sú kľúčové pre dosiahnutie maximálneho potenciálu dieťaťa v oblasti komunikácie. Využívanie špecifických metód, foriem vyučovania a prispôsobenie obsahu vzdelávania sú nevyhnutné pre úspešnú integráciu a inklúziu týchto detí do spoločnosti.