
Slovenské zdravotníctvo čelí mnohým výzvam, ktoré sa odrážajú v kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Problémy sa týkajú ambulantného sektora, nedostatku personálu, financovania a prístupu pacientov k zdravotnej starostlivosti. Tento článok sa zaoberá príčinami zlej zdravotnej starostlivosti na Slovensku a navrhuje možné riešenia na zlepšenie situácie.
Na ambulantnú zdravotnú starostlivosť Slovensko vynakladá približne 38 % zdrojov z verejného zdravotného poistenia. Napriek tomu je kvalita poskytovanej starostlivosti často nevyhovujúca. Dôvodov je viacero, vrátane neriešenej situácie lekárov prvého kontaktu, nedostatku špecialistov a neefektívneho financovania.
Populácia všeobecných lekárov starne a chýba dostatočná náhrada. V roku 2014 bol priemerný vek všeobecných lekárov pre dospelých 55 rokov. Povolanie všeobecného lekára nie je atraktívne pre mladých absolventov medicíny, čo ohrozuje správny chod zdravotnej starostlivosti.
Preskripčné a indikačné obmedzenia vedú k zbytočnej duplicite procesov, ako sú časté kontroly u špecializovaných lekárov alebo indikácie ústavnej zdravotnej starostlivosti, čo zaťažuje systém a predlžuje čakacie doby.
Zákon o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti určuje minimálny počet špecializovaných lekárov len v rámci jednotlivých krajov, nie okresov. To vedie k nerovnomernému pokrytiu špecializovanej ambulantnej starostlivosti a sťažuje prístup pacientov k potrebným špecialistom. Rodičia detí, ktoré potrebujú riešiť zdravotný problém u detských špecialistov, sa často ocitajú v zúfalej situácii. Ak ich v ambulancii hneď neotočia z dôvodu plných kapacít, na vyšetrenia čakajú dlhé mesiace.
Prečítajte si tiež: Ambulantná a ústavná starostlivosť na Slovensku
Väčšina súkromných ambulancií na Slovensku funguje v obmedzenom režime - jeden lekár, jedna sestra, dve miestnosti. Chýba prijímacia recepcia, viac zdravotných sestier a pomocných pracovníkov, ktorí by pacientov telefonicky objednávali, prijímali a pripravovali pre lekára. Lekár by nemal ordinovať spoza stola, ale rotovať medzi pacientmi. Chýba tiež manažment kvality, čo vedie k štrukturálnym, procesným aj výsledkovým nedostatkom. Ordinačné hodiny sú často neprispôsobené potrebám pacienta a objednávací systém nie je štandardom.
Financovanie ambulantného sektora na Slovensku prebieha prostredníctvom kapitačného systému a platieb za výkon. Kapitácie nemotivujú lekárov zvyšovať kvalitu svojich služieb, no čiastočne chránia pred nadvýkonmi. Ekonomický úspech ambulancií závisí od finančných nastavení a limitov poisťovne. Keďže na Slovensku prevládajú selektívne zmluvy medzi poskytovateľmi ambulantnej zdravotnej starostlivosti a poisťovňami, finančné podmienky jednotlivých poskytovateľov sa môžu výraznejšie odlišovať. Len málo lekárov ordinuje bez zmluvy so zdravotnými poisťovňami a priestor pre solventnejšiu klientelu, ktorá si chce za zdravotnú starostlivosť oficiálne priplatiť, je limitovaný.
Chýba motivácia pre prevenciu, zodpovedné správanie sa voči svojmu zdraviu a zmysluplnému využívaniu zdravotných služieb. Spoločnosť je zvyknutá navštevovať lekára bez ohlásenia a vnímať zdravotnú starostlivosť ako bezplatnú, pričom poplatky sú vnímané negatívne.
Slovensko nie je pripravené na demografické zmeny. Starnutie populácie povedie k nárastu chronických ochorení, čo si vyžiada enormné finančné náklady a nedostatok ošetrujúceho personálu. Spoločenské zmeny, ako dochádzanie za prácou, migrácia do zahraničia a individualizácia spoločnosti, povedú k prehlbovaniu odkázanosti osamelých občanov na sociálnej a zdravotnej starostlivosti štátu. Na Slovensku absentuje povinné poistenie ošetrovateľskej starostlivosti.
Zdravotná gramotnosť ľudí na Slovensku patrí medzi najhoršie v Európe. Podľa prieskumu WHO je najsilnejším faktorom nízkej zdravotnej gramotnosti nedostatok peňazí v domácom rozpočte. Ďalšími faktormi sú nízky spoločenský status a nižšie vzdelanie spojené s vyšším vekom.
Prečítajte si tiež: Slovenské a americké zdravotníctvo
Podľa skúseností pacientov sa pacientske práva často berú ako zdrap papiera. Ide napríklad o právo na dôstojnú starostlivosť, dodržiavanie súkromia a ochranu citlivých údajov o chorobe.
Na Slovensku sú zdravotná starostlivosť a sociálne služby dva separátne systémy s minimálnou koordináciou a prepojením. Táto fragmentácia je nákladná a nepriateľská k odkázaným, ktorí nevedia, ako postupovať.
Zlý stav mnohých zariadení pre seniorov je spôsobený nedostatkom kvalifikovaného personálu, absenciou kritérií kvality a absenciou kontroly.
Faktory, ktoré vedú k poškodeniu pacienta, zahŕňajú nepozornosť, preťaženosť personálu, zlú organizáciu práce, nedostatok odpočinku personálu a nesprávne postupy kontroly.
Je potrebné odbúrať prebytočné administratívne úkony a umožniť im opakovane predpisovať lieky nastavené špecialistom. Treba počúvať ich návrhy a začať problémy konzekventne riešiť.
Prečítajte si tiež: Nedostatočná zdravotná starostlivosť vo väzení
Mala by sa prehodnotiť potreba a frekvencia mnohých vyšetrení. Indikačné a preskripčné obmedzenia by nemali viesť k pričastým kontrolám u špecializovaných lekárov. Interné predoperačné vyšetrenia by mohli spadať do kompetencie anesteziológov a byť súčasťou predústavnej starostlivosti. Zabezpečením dostupnej mobilnej paliatívnej starostlivosti by sa mohlo zamedziť nadmernému čerpaniu zdravotnej starostlivosti u terminálne chorých pacientov. Vyšetrenia, ktoré sa robia pre istotu, alebo bez terapeutickej konzekvencie, by sa mali obmedziť zavedením štandardných diagnostických a terapeutických postupov.
Verejná minimálna sieť špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti by mala byť viazaná na okres. Pacientom, ktorí si nevedia nájsť termín u špecialistu do jedného mesiaca, by mal pomôcť centrálny dispečing.
Od ambulantných zariadení by sa mal vyžadovať manažment kvality a dodržiavanie medicínskych štandardov.
Súčasťou zdravotného poistenia by mala byť pozitívna motivácia - pri dodržaní preventívnych prehliadok, športových aktivitách, užívaní liekov a nízkych návštevách u lekára by sa mohla časť poistných odvodov vrátiť v ročnom zúčtovaní späť k pacientovi.
Mal by sa zaviesť dodatočný opatrovateľský odvod, ktorý by čiastočne kompenzoval stúpajúce výdaje na sociálnu a ošetrovateľskú starostlivosť.
Kľúčom k riešeniu problematiky zlej zdravotnej starostlivosti je nastavenie správneho financovania. Selektívne zmluvy medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a poisťovňami by mali zohľadňovať objektívnu zásluhovosť.
Je potrebné zvážiť, či by lekári na Slovensku prostredníctvom samosprávnej organizácie vedeli prerozdeliť finančné prostriedky transparentnejšie a spravodlivejšie a intenzívnejšie presadzovať navýšenie platieb od poisťovní v prípade kolektívneho vyjednávania.
Tretina finančných prostriedkov by sa mala vyčleniť na štrukturálnu kvalitu (IT systém, vybavenie ambulancie, sústavné vzdelávanie zdravotných pracovníkov) a následne aj procesnú a výsledkovú kvalitu. Kapitačné platby a platby za výkon by sa mali odmeňovať degresívne. V regiónoch, kde by bolo problematické zabezpečiť minimálnu dostupnosť zdravotnej starostlivosti, by bolo možné motivačne upustiť od degresívnej marže.
Mal by sa vymedziť medicínsky nadštandard, ktorý by nebol financovaný zo solidárneho zdravotného poistenia.
Okrem lekárov zazmluvnených samosprávnou organizáciou by mohli pôsobiť vo väčšej miere lekári bez zmluvy, ktorí by boli platení priamo pacientom alebo jeho súkromným pripoistením.
Je nevyhnutné zlepšiť komunikáciu medzi lekármi, sestrami a pacientmi. Pacient má právo sa pýtať na svoju chorobu a liečbu a lekár by mu mal zrozumiteľne všetko vysvetliť.
Nemocnice a ambulancie si zaslúžia modernizáciu. Takisto by sme privítali digitalizáciu zdravotníctva, ktorá pomôže nielen pacientom, ale aj lekárom.
Je potrebné prepojiť systémy zdravotnej a sociálnej starostlivosti, aby sa zlepšila starostlivosť o odkázaných.
Je potrebné zaviesť systém hodnotenia kvality zariadení pre zdravotne a sociálne odkázaných. Ich kvalitu by mala pravidelne hodnotiť nezávislá organizácia a výsledky by mali byť zverejňované.
Systém posudzovania zdravotnej a sociálnej odkázanosti by sa mal zmeniť tak, že občan bude posudzovaný len na jednom mieste (úrade) s tým, že tento posudok bude platiť na všetky účely.
Je potrebné eliminovať faktory, ktoré vedú k poškodeniu pacienta, ako sú nepozornosť, preťaženosť personálu, zlá organizácia práce, nedostatok odpočinku personálu a nesprávne postupy kontroly. Z incidentu by sa mala spoločnosť poučiť a zdravotnícke zaradenia by mali prijať postupy, aby sa podobné prípady nestávali. Zariadenia by mali zamestnancov neustále školiť, aby ovládali postupy kontroly.
tags: #zla #zdravotna #starostlivost #priciny