Spoločnosť s ručením obmedzeným: Komplexný pohľad na založenie, fungovanie a inštitút krízy

Spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.) je na Slovensku jednou z najrozšírenejších foriem podnikania. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na proces založenia, fungovania a špecifiká s.r.o., vrátane zmien, ktoré priniesla novela Obchodného zákonníka.

Založenie spoločnosti s ručením obmedzeným

Obchodný zákonník rozlišuje dve fázy zakladania s.r.o.:

1. Založenie spoločnosti: Tento proces zahŕňa dohodu zakladateľov na spoločenskej zmluve.
2. Vznik spoločnosti: Spoločnosť vzniká dňom zápisu do obchodného registra, čím získava právnu subjektivitu. Zápis má konštitutívny účinok. Návrh na zápis s.r.o. do obchodného registra sa podáva na predpísanom tlačive v súlade s vyhláškou č. 25/2004 Z. z. Návrh podávajú a podpisujú všetci konatelia.

Kto môže založiť s.r.o.?

Spoločnosť s ručením obmedzeným môžu založiť fyzické aj právnické osoby. Môže ju založiť aj jedna osoba, avšak s.r.o. s jediným spoločníkom nemôže byť jediným zakladateľom alebo jediným spoločníkom inej spoločnosti. Maximálny počet spoločníkov je 50. Ak spoločnosť založila jediná fyzická osoba, písomné vyhlásenie zakladateľa, že nie je jediným spoločníkom vo viac ako dvoch s.

Spoločenská zmluva

Základným dokumentom pri zakladaní s.r.o. je spoločenská zmluva. Jej účelom je nielen založenie obchodnej spoločnosti, ale aj úprava jej fungovania, vzťahov medzi spoločnosťou a spoločníkmi, vnútorných pomerov a určenie orgánov spoločnosti. Spoločenská zmluva tak plní aj organizačnú funkciu. Obchodný zákonník vyžaduje písomnú formu spoločenskej zmluvy a pravosť podpisov zakladateľov musí byť úradne overená. Umožňuje sa aj podpísanie spoločenskej zmluvy spoločníkom prostredníctvom splnomocnenca.

Obsah spoločenskej zmluvy:

Spoločenská zmluva musí obsahovať:

Prečítajte si tiež: Ochrana osobných údajov a s.r.o.

• Obchodné meno a sídlo spoločnosti: Obchodné meno musí obsahovať označenie „spoločnosť s ručením obmedzeným“, pričom postačí skratka „spol. s r. o.“ alebo „s. r. o.“.
• Účel podnikania (predmet činnosti).
• Výšku základného imania a vkladu každého spoločníka.
• Mená a bydliská prvých konateľov spoločnosti a spôsob, akým konajú v mene spoločnosti.
• Ďalšie údaje, ak to vyžaduje zákon.

Spoločenská zmluva môže určiť, že spoločnosť vydá stanovy, ktoré upravia vnútornú organizáciu spoločnosti a podrobnejšie niektoré záležitosti obsiahnuté v spoločenskej zmluve.

Spoločnosť môže byť založená na dobu určitú alebo neurčitú. Ak je založená na dobu určitú, uplynutím času dochádza k jej zrušeniu.

Základné imanie a vklady

Základné imanie spoločnosti predstavuje súhrn peňažných a nepeňažných vkladov spoločníkov a je ich peňažným vyjadrením. Vklady zakladateľov vytvárajú majetkovú základňu spoločnosti. S.r.o. povinne vytvára základné imanie. Minimálna výška základného imania je 5 000 €. Vklad spoločníka predstavuje súhrn peňažných prostriedkov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt, ktoré do spoločnosti vkladá spoločník a prostredníctvom nich sa podieľa na výsledku podnikania. Na založení spoločnosti sa môže každý spoločník zúčastniť iba jedným vkladom. Výška vkladu sa môže pre jednotlivých spoločníkov určiť rozdielne, musí však byť vyjadrená kladným celým číslom. Hodnota vkladu jedného spoločníka musí byť aspoň 750 €. Ak spoločnosť zakladá iba jeden spoločník, jeho vklad musí byť minimálne 5 000 €.

Základné imanie môže byť tvorené peňažnými vkladmi, ale aj nepeňažnými vkladmi spoločníkov, napr. know-how, nehnuteľnosti, pohľadávky, cenné papiere a pod. Hodnota základného imania spoločnosti je však vždy vyjadrená v peniazoch. Ak sa spoločník zaväzuje vložiť do spoločnosti nepeňažný vklad, musí spoločenská zmluva obsahovať určenie predmetu nepeňažného vkladu a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, ku ktorému sa zaviazal. Hodnota nepeňažného vkladu sa určuje znaleckým posudkom obsahujúcim aj opis nepeňažného vkladu, spôsob jeho ocenenia, údaj o tom, či hodnota vkladu zodpovedá hodnote prevzatého záväzku na vklad. Hodnota určená znaleckým posudkom nemusí byť rovnaká ako hodnota, ktorá sa započítava na vklad spoločníka do základného imania. Hodnota nepeňažného vkladu určená posudkom však nesmie byť nižšia ako hodnota, ktorá sa započítava na vklad. Ak je predmetom vkladu do základného imania pohľadávka, zakladateľ, ktorý previedol pohľadávku na spoločnosť, ručí za vymožiteľnosť takejto pohľadávky, a to až do výšky svojho vkladu. Na prevod pohľadávky sa primerane použijú ustanovenia o postúpení pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka. Ak je predmetom nepeňažného vkladu podnik, resp. jeho časť, musí byť ocenený znaleckým posudkom.

Prevzatím záväzku na vklad vzniká spoločníkovi vkladová povinnosť. Na jej základe dôjde k prevodu vlastníckeho práva zo zakladateľa na spoločnosť. Pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra musí sa na každý peňažný vklad splatiť najmenej 30 %. Celková hodnota splatených peňažných vkladov spolu s hodnotou odovzdaných nepeňažných vkladov musí však byť aspoň 50 % zo zákonom ustanovenej minimálnej výšky základného imania. Ak však spoločnosť založil jeden zakladateľ, môže sa spoločnosť zapísať do obchodného registra, len keď je v plnej výške splatené jej základné imanie.

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na rušenie záložného práva

Správca vkladu

Vklady splatené pred vznikom spoločnosti spravuje správca vkladu. Pri zakladaní spoločnosti zakladateľovi vzniká povinnosť splatiť vklad, resp. jeho časť ešte pred samotným vznikom spoločnosti, t. j. v čase, keď spoločnosť ešte nemá právnu subjektivitu, čiže sa nemôže stať ani vlastníkom vkladov. Správca vkladu má po vzniku spoločnosti odovzdať tieto vklady alebo ich časti bez akéhokoľvek zbytočného odkladu. Správca vkladov plní svoju funkciu len v období od založenia spoločnosti do zápisu tejto spoločnosti do obchodného registra, pretože spoločnosť ešte nie je právnym subjektom. Po samotnom vzniku spoločnosti, resp. po odovzdaní vkladov význam správcu vkladov zaniká. Správou vkladov býva najčastejšie poverený niektorý zo zakladateľov, ktorého poveria zakladatelia v spoločenskej zmluve. Niekedy býva správou vkladov poverená aj banka, i keď nie je zakladateľom. Po vzniku spoločnosti má správca vkladov povinnosť bez zbytočného odkladu odovzdať všetky vklady spoločnosti. Ak spoločnosť nevznikne, všetky vklady sú vrátené príslušným vkladateľom.

Zákon rozlišuje okamih splatenia vkladu od okamihu nadobudnutia vlastníckeho práva. Okamih splatenia vkladu, ku ktorému je zakladateľ zaviazaný, je závislý od druhu a povahy vkladu. Peňažný vklad je splatený úhradou v hotovosti správcovi vkladov alebo prevodom na účet v banke, ktorý je zriadený pre tento účel. Nepeňažný vklad - hnuteľné veci, je splatený jeho odovzdaním správcovi vkladov. Vlastnícke práva vkladov, ktoré boli splatené pred vznikom spoločnosti, prechádzajú zo zakladateľa na spoločnosť dňom jej vzniku. Pokiaľ je predmetom vkladu nehnuteľnosť, vlastnícke právo spoločnosť nadobúda vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na podklade písomného vyhlásenia vkladateľa. Pravosť podpisu vkladateľa musí byť na takomto písomnom vyhlásení úradne overená.

Písomné vyhlásenie správcu vkladov o splatení vkladu jednotlivými spoločníkmi je potrebné priložiť k návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra. Ak správca vkladov v písomnom vyhlásení uviedol vyššiu sumu, ako bola zaplatená, stáva sa ručiteľom voči spoločnosti, kde mu prináleží povinnosť spoločníka zaplatiť vklad a taktiež aj voči veriteľom spoločnosti za záväzky spoločnosti.

Právne úkony pred vznikom spoločnosti

Medzi vznikom a založením obchodnej spoločnosti je určitý časový úsek, počas ktorého môže vzniknúť potreba vykonať úkony v mene formujúcej sa spoločnosti, napr. získať živnostenské oprávnenie, uzatvoriť nájomnú zmluvu na účely zriadenia sídla spoločnosti a pod. Túto situáciu rieši Obchodný zákonník vo svojom ustanovení § 64 ods. 1. Ten umožňuje spoločnosti vstupovať do právnych vzťahov, aj keď ešte nie je úplným právnym subjektom, ale len tvoriacou sa spoločnosťou. Právne úkony, ktoré sa bežne vykonávajú po založení spoločnosti, môžu vykonať v mene spoločnosti jej zakladatelia alebo štatutárny orgán spoločnosti. Zakladatelia, resp. štatutárny orgán je povinný vyhotoviť zoznam právnych úkonov vykonaných pred vznikom spoločnosti, ktoré je potrebné schváliť v dostatočnom časovom predstihu tak, aby mohli byť tieto úkony schválené v uvedenej trojmesačnej lehote. Ak by tieto osoby porušili svoju povinnosť predloženia zoznamu právnych úkonov, zodpovedali by za vzniknutú škodu veriteľom spoločne a nerozdielne. Po schválení právnych úkonov vykonaných pred vznikom spoločnosti je štatutárny orgán, resp. jeho členovia povinní bez zbytočného odkladu oznámiť to tým, ktorí tieto úkony vykonali.

Spoločnosť je oprávnená prevziať iba záväzky súvisiace so vznikom spoločnosti a tie záväzky, z ktorých sú zaviazaní zakladatelia alebo štatutárny orgán spoločnosti, resp. jeho členovia. Spoločnosť je taktiež oprávnená prevziať aj tie záväzky, ktoré boli prevzaté s odkladacou podmienkou účinnosti právneho úkonu, a to podmienkou dodatočného schválenia spoločníkmi, resp. príslušným orgánom spoločnosti. Ak príslušný orgán spoločnosti alebo jej spoločníci úkony vykonané pred vznikom spoločnosti schvália do troch mesiacov odo dňa jej vzniku, týmito úkonmi je spoločnosť viazaná od počiatku, t. j. odo dňa ich vykonania.

Prečítajte si tiež: Podmienky študentských pôžičiek pre SZČO

Návrh na zápis do obchodného registra

Návrh na zápis spoločnosti do obchodného registra musí byť podaný v zákonom stanovenej lehote 90 dní odo dňa jej založenia, respektíve odo dňa nadobudnutia živnostenského oprávnenia. Podnikateľské oprávnenie na výkon činnosti sa preukazuje listinou, ktorá sa dokladá súdu za účelom zápisu predmetu podnikania do obchodného registra. Touto listinou býva najčastejšie živnostenské oprávnenie. Návrh sa musí opatriť kolkovou známkou alebo sa k nemu musí priložiť doklad osvedčujúci zaplatenie súdneho poplatku. Vykonaný zápis registrový súd ihneď zverejní v Obchodnom vestníku.

Návrh na zápis spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra môže byť podávaný aj elektronickou formou. Elektronický návrh sa podáva prostredníctvom elektronických foriem tlačív, ktoré sú bežne dostupné na internetových stránkach portálu verejnej správy. Návrh podaný elektronickou formou musí byť potvrdený zaručeným elektronickým podpisom navrhovateľa. Pri elektronickom podaní návrhu je možné listiny, ktoré sa k nemu prikladajú, doložiť súdu v elektronickej forme, ale taktiež aj vo forme listinnej. Pokiaľ je návrh podávaný elektronicky, všetky listiny, ktoré sa k nemu prikladajú v elektronickej podobe, musia byť podané zároveň s návrhom na zápis, v opačnom prípade na ne súd neprihliada. Rovnako všetky listiny, ktoré sa k nemu prikladajú v listinnej podobe, musia byť zároveň doručené registrovému súdu. Pri elektronickom podaní návrhu je nutné v návrhu uviesť, ktoré listiny boli podané elektronickou formou a ktoré listinnou formou. Za doručenie návrhu na zápis registrovému súdu sa považuje, ak súdu boli doručené listiny v listinnej forme a zároveň súd eviduje platbu súdneho poplatku. Doba na doručenie listín v listinnej forme a zaplatenie súdneho poplatku je 15 dní odo dňa podania elektronického návrhu. Elektronické podanie návrhu na zápis obchodnej spoločnosti je finančne zvýhodnené. Ak sa celý návrh vo veciach týkajúcich sa obchodného registra podáva elektronickými prostriedkami, sadzba súdneho poplatku sa znižuje a tvorí 50 % z pevnej sumy ustanovenej v sadzobníku.

Ďalšie povinnosti po vzniku

Medzi prvé povinnosti štatutárneho orgánu novej spoločnosti patrí zabezpečenie zhotovenia pečiatky. Povinnosť mať pečiatku neukladá žiadny zákon. V bežnej praxi sa však spravidla vyžaduje otlačok pečiatky na dokumentoch a tlačivách. Podľa živnostenského zákona je podnikateľský subjekt povinný označiť prevádzkareň a aj sídlo spoločnosti najneskôr pred začatím podnikateľskej činnosti svojím obchodným menom.

Spoločnosť v kríze

Novela Obchodného zákonníka zaviedla s účinnosťou od 1. januára 2016 inštitút "spoločnosti v kríze". Tento inštitút sa vzťahuje na spoločnosť s ručením obmedzeným, akciovú spoločnosť a komanditnú spoločnosť, ktorej komplementárom nie je žiadna fyzická osoba.

Definícia krízy

Spoločnosť je v kríze, ak je v úpadku alebo jej úpadok hrozí.

Úpadok

Zákon č. 7/2005 Z. z. definuje dva druhy úpadku:

1. Platobná neschopnosť: Spoločnosť nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi.
2. Predlženie: Spoločnosť má viac ako jedného veriteľa a hodnota jej záväzkov presahuje hodnotu jej majetku.

Hroziaci úpadok

Spoločnosti hrozí úpadok, ak pomer vlastného imania a záväzkov spoločnosti je menej ako 8 ku 100. Tento pomer sa prvýkrát použije až v roku 2018 (t.j. od 1. januára 2018), dovtedy bude použitý od 1. januára 2016 pomer 4 ku 100 a od 1. januára 2017 pomer 6 ku 100.

Povinnosti štatutárneho orgánu

Štatutárny orgán obchodnej spoločnosti nachádzajúcej sa v kríze, ktorý zistil alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol zistiť, že spoločnosť je v kríze, je povinný urobiť všetko, čo by v obdobnej situácii urobila iná rozumne starostlivá osoba v obdobnom postavení na jej prekonanie. S účinnosťou od 1.1.2016 sa porušenie povinnosti štatutárneho orgánu dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní odkedy sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o predlžení obchodnej spoločnosti bude sankcionovať zmluvnou pokutou vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť, t. j. vo výške 12 500 €, platí zákonná fikcia dohody o takejto zmluvnej pokute medzi spoločnosťou a jej štatutárnym orgánom. Dohody medzi spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ktoré vylučujú alebo obmedzujú vznik zmluvnej pokuty sú absolútne neplatné. Vzdanie sa nároku na jej zaplatenie alebo uzavretie dohody o urovnaní nie je možné, pričom nepripúšťa sa ani započítanie, prípadne iný spôsob vyrovania. V prípade, ak osoba, ktorej vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu nesplní svoju povinnosť na výzvu správcu konkurznej podstaty v určenej lehote, nie kratšej ako 15 dní, správca uplatní nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobou na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Rozhodnutie súdu o uložení zmluvnej pokuty štatutárovi obchodnej spoločnosti sa považuje za rozhodnutie o vylúčení (diskvalifikácii) takéhoto štatutára, a teda bude odôvodňovať zápis tejto osoby do registra diskvalifikácií. Právoplatnosťou rozhodnutia o vylúčení je zástupca právnickej osoby vylúčený z funkcie po dobu uvedenú v rozhodnutí súdu, alebo na základe rozhodnutia súdu po dobu troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia. Ak takto vylúčený zástupca aj napriek vylúčeniu koná za právnickú osobu, platnosť právnych úkonov tým nie je dotknutá, pričom vylúčený zástupca ručí za záväzky z obchodov, ktoré v čase vylúčenia dojednal a vyhlasuje veriteľovi, že ho uspokojí, ak jeho nároky neuspokojí obchodná spoločnosť. Súd aj bez návrhu vykoná výmaz osoby vylúčenej z výkonu funkcie z obchodného registra a potvrdenie o vykonaní výmazu spolu s výpisom z obchodného registra doručí zapísanej osobe.

Plnenia nahradzujúce vlastné zdroje

Za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje sa rozumejú úvery, pôžičky a im obdobné plnenia poskytnuté spoločnosti v kríze, rovnako to platí pre plnenie poskytnuté spoločnosti pred krízou, ktorého splatnosť bola počas krízy odložená alebo predĺžená. Takéto plnenia, t. j. plnenia nahradzujúce vlastné zdroje nebude možné vrátiť poskytovateľovi plnenia v prípade, ak sa obchodná spoločnosť ocitne v kríze alebo ak by obchodnej spoločnosti v dôsledku vrátenia plnenia hrozila kríza. Ak by bol tento zákaz porušený a spoločnosť by plnenia nahradzujúce vlastné zdroje napriek tomu vrátila, musia sa tieto plnenia spoločnosti vrátiť späť, pričom ich nemožno v čase krízy vrátiť započítaním, speňažením alebo obdobným spôsobom. Za vrátenie týchto plnení ručia spoločne a nerozdielne členovia štatutárneho orgánu spoločnosti, ktorí vykonávali funkciu v čase jeho poskytnutia a v období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie plnenia neuplatňovala hoci členovi a štatutárneho orgánu o tejto povinnosti s prihliadnutím na všetky okolnosti vedeli alebo mohli vedieť. Ak osoba, od ktorej by sa poskytnuté plnenie považovalo za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje, počas krízy zabezpečí záväzok spoločnosti ručením, zálohou alebo inou zábezpekou a za spoločnosť splní jej záväzok voči veriteľovi, vznikne jej voči spoločnosti pohľadávka. Spoločnosti sa zakazuje takúto pohľadávku tejto osobe vyplatiť, pokiaľ sa spoločnosť nachádza v kríze alebo by sa v dôsledku jej vyplatenia opätovne do krízy dostala. Veriteľ spoločnosti sa môže počas krízy uspokojiť zo zábezpeky (ak mala spoločnosť svoj záväzok zabezpečený) aj bez toho, aby svoje právo na vrátenie pôžičky uplatňoval najskôr voči spoločnosti. Ak by tak tento veriteľ sám neurobil, má spoločnosť počas krízy právo vyzvať ručiteľa (zaviazaného zo zábezpeky), aby veriteľovi plnil do výšky hodnoty zábezpeky. Ak však spoločnosť počas krízy sama plní veriteľovi zabezpečený záväzok, musí bez zbytočného odkladu požadovať od ručiteľa, aby jej bez zbytočného odkladu poskytol náhradu v hodnote zábezpeky ku dňu plnenia. Do Obchodného zákonníka sa dopĺňajú ustanovenia o zákaze vrátenia vkladu spoločníkom. Vychádzajúc z nového zákonného znenia sa tak zákaz vzťahuje nie len na prípady, kedy sa spoločníkovi vracia majetková hodnota ktorú do spoločnosti vložil, ale aj na akékoľvek plnenie bez primeraného protiplnenia, poskytnuté spoločnosťou na základe právneho úkonu dojednaného so spoločníkom alebo v jeho prospech, bez ohľadu na formu dojednania alebo platnosť. Pri posudzovaní primeranosti protiplnenia je potrebné zohľadniť najmä schopnosť druhej strany ho poskytnúť, obvyklú cenu na trhu, ako aj cenu, za ktorú spoločnosť obvykle poskytuje obdobné plnenia v bežnom obchodnom styku s inými osobami. Hodnota vkladu vráteného v rozpore so zákonom sa bude musieť spoločnosti podľa zásad o bezdôvodnom obohatení vrátiť späť, a to v rozsahu rozdielu medzi protiplnením skutočne poskytnutým a protiplnením, ktoré by bolo poskytnuté ako primerané. Splnenie uvedenej povinnosti nebude môcť spoločnosť odpustiť a štatutárny orgán bude povinný ju vymáhať.

Ručenie v kontexte obchodných spoločností

Ručenie je dôležitý inštitút v obchodnom práve, ktorý zabezpečuje pohľadávky veriteľov. V kontexte s.r.o. je dôležité rozlišovať medzi ručením spoločníkov a ručením spoločnosti. Spoločníci ručia za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Samotná spoločnosť ručí za svoje záväzky celým svojím majetkom.

V prípade rozdelenia spoločnosti upravuje Obchodný zákonník ručenie za záväzky tak, že každá z nástupníckych spoločností ručí za svoje záväzky celým svojím majetkom a na splnenie záväzkov sú zaviazané spoločne a nerozdielne.

Kombinácie obchodných spoločností

V podnikateľskej praxi sa vyskytujú rôzne kombinácie obchodných spoločností s cieľom dosiahnuť ekonomické efekty, ako je získanie trhu, koncentrácia podnikania alebo optimalizácia záväzkových vzťahov. Tieto reorganizácie sa označujú ako "kombinácie podnikov". Medzi formy kombinácií patrí zlúčenie a rozdelenie spoločností. Pri rozdelení spoločností upravuje Obchodný zákonník ručenie za záväzky, keďže každá z nástupníckych spoločností ručí za svoje záväzky celým svojím majetkom, na splnenie záväzkov sú zaviazané spoločne a nerozdielne.

tags: #rucenie #spolocne #a #nerozdielne #obchodny #zakonnik