Ručenie za škody podľa Obchodného zákonníka: Komplexný prehľad

Obchodný zákonník Slovenskej republiky prešiel v posledných rokoch viacerými novelizáciami, ktoré priniesli významné zmeny v oblasti ručenia za škody. Tieto zmeny sa dotýkajú rôznych aspektov podnikania a majú za cieľ posilniť ochranu veriteľov a zároveň zefektívniť fungovanie obchodných spoločností.

Novinky v Obchodnom zákonníku

Počínajúc 1. januárom 2018 vstúpila do platnosti významná novela Obchodného zákonníka a ďalších súvisiacich predpisov. Táto novela priniesla viaceré zmeny, ktoré sa týkajú ručenia za škody a zodpovednosti v obchodných spoločnostiach.

Obmedzenie podvodného zlučovania firiem

Už od 8. novembra 2017 vstúpila do platnosti zmena, ktorá obmedzuje podvodné zlučovanie firiem. Spoločnosť nebude možné zlúčiť alebo rozdeliť, ak by dlhy novej spoločnosti presahovali jej majetok. Rovnako to platí aj v prípade, ak je spoločnosť v likvidácii, konkurze alebo u nej došlo k povoleniu reštrukturalizácie. Splnenie týchto podmienok musí overiť audítor a jeho správa je nevyhnutnou súčasťou návrhu na zápis zmeny do obchodného registra.

Nové podmienky pri prevode obchodného podielu

Nová zákonná úprava zakazuje prevod obchodného podielu spoločníka na iného spoločníka alebo tretiu osobu, ak je voči spoločnosti vedené konanie o jej zrušení, spoločnosť je zrušená súdom alebo na základe rozhodnutia súdu, ak voči spoločnosti pôsobia účinky vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie.

Povinnosť predložiť súhlas správcu dane s prevodom obchodného podielu sa upravuje tak, že tento súhlas je nevyhnutný v prípade, ak ide o prevod väčšinového obchodného podielu a spoločník alebo nadobúdateľ je vedený v zozname daňových dlžníkov.

Prečítajte si tiež: Ochrana osobných údajov a s.r.o.

Ručenie ovládajúcej osoby v prípade spôsobenej škody

V prípade úpadku spoločnosti, ktorý bol spôsobený rozhodnutím ovládajúcej osoby, sa bude môcť veriteľ domáhať náhrady škody spôsobenej úpadkom priamo od ovládajúcej osoby. Ak nebude preukázaná iná výška škody, zákon predpokladá, že veriteľovi vznikla škoda vo výške, v akej nebola jeho pohľadávka uspokojená v konkurze alebo vo vykonávacom konaní.

Náhradu škody bude môcť veriteľ uplatňovať v prípade, že pohľadávka alebo jej časť nebola uspokojená kvôli:

• zastaveniu konkurzného konania na majetok ovládanej osoby pre nedostatok majetku,
• zrušeniu vyhláseného konkurzu pre nedostatok majetku,
• ukončeniu exekúcie alebo podobného vykonávacieho konania vedeného voči ovládanej osobe pre nedostatok majetku,
• zániku ovládanej spoločnosti bez právneho nástupcu.

Ovládajúca osoba sa môže zbaviť povinnosti zodpovedať za spôsobenú škodu, ak preukáže, že pri svojich rozhodnutiach postupovala informovane a v dobrej viere, že konala v prospech ovládanej osoby.

Ručenie štatutárneho orgánu za včasné nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu

Novela Obchodného zákonníka prináša právnu úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu. Za túto škodu zodpovedá každá osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka, teda dlžník, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka.

Ak nie je veriteľom preukázaná iná výška škody, zákon predpokladá, že veriteľovi vznikla škoda v rozsahu, v akom jeho pohľadávka nebola uspokojená, teda rovnako ako v prípade ručenia ovládajúcej osoby.

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na rušenie záložného práva

Osoba povinná podať návrh sa môže zbaviť zodpovednosti, ak preukáže, že:

• konala s odbornou starostlivosťou a svoju povinnosť nemohol splniť včas kvôli nedostatku súčinnosti tých, s ktorými koná spoločne,
• bez zbytočného odkladu, ako sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o predĺžení, uložil do zbierky listín oznámenie, že dlžník je v predĺžení,
• do funkcie člena štatutárneho orgánu bol ustanovený počas úpadku ako krízový manažér a návrh na vyhlásenie konkurzu podal bez zbytočného odkladu po tom, ako pri konaní s odbornou starostlivosťou zistil, že prijaté opatrenia nebudú viesť k jeho prekonaniu,
• v lehote 30 dní poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku a podal návrh na povolenie reštrukturalizácie, na základe ktorého bola reštrukturalizácia povolená.

Zodpovednosť a ručenie konateľa s.r.o.

Konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) vo všeobecnosti nezodpovedajú za záväzky spoločnosti. Obchodný zákonník a iné zákony však upravujú situácie, kedy konateľ môže istým spôsobom zodpovedať za záväzky spoločnosti, alebo byť povinný nahradiť škodu ňou spôsobenú.

Zodpovednosť za škodu pri výkone funkcie konateľa

Konatelia zodpovedajú za škodu, ktorú spôsobili spoločnosti tým, že porušili svoje povinnosti. Porušenie sa môže týkať povinností uložených konateľom zákonom, spoločenskou zmluvou, stanovami alebo rozhodnutím valného zhromaždenia. Príkladom sú povinnosti ako vyplatenie podielu na zisku spoločníkov v rozpore s Obchodným zákonníkom, vyplatenie úrokov z vkladov do spoločnosti, vyplatenie preddavkov na podiel na zisku, vrátenie vkladu spoločníkovi za trvania spoločnosti a pod.

Vzťah medzi konateľom a spoločnosťou predstavuje absolútny obchodno-záväzkový vzťah, zodpovednosť za škodu sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa jedná o objektívnu zodpovednosť za škodu. Na vznik zodpovednosti konateľa za škodu sa vyžaduje porušenie povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

Konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti.

Prečítajte si tiež: Podmienky študentských pôžičiek pre SZČO

Odlišnosť od zodpovednosti spoločnosti a ručenia spoločníkov

Od zodpovednosti konateľa za škodu je potrebné odlišovať zodpovednosť spoločnosti za porušenie svojich záväzkov a ručenie spoločníkov za záväzky spoločnosti. Spoločnosť ako samostatná právnická osoba zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojim majetkom. Spoločníci v s.r.o. predstavujú subjekty oddelené od spoločnosti a ich majetok je tiež oddelený od majetku s.r.o.

Ak napríklad spoločnosť dostane pokutu za porušenie zákona alebo zmluvnú pokutu od zmluvného partnera za nedodržanie lehoty na splnenie záväzku, voči veriteľom má postavenie dlžníka zásadne spoločnosť. Spoločník ručí za záväzky s.r.o. len do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Veriteľ sa preto najskôr musí obrátiť na spoločnosť s výzvou na splnenie záväzku a až následne, potom čo svoju pohľadávku uplatnil výzvou voči dlžníkovi, môže požadovať plnenie od spoločníka ako ručiteľa, avšak len do výšky nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri.

Tieto pravidlá platia bez ohľadu na to, či sa jedná o jednoosobovú spoločnosť alebo je v s.r.o. spoločníkov viac.

Zodpovednosť ovládajúcej osoby za úpadok ovládanej osoby (§ 66aa Obchodného zákonníka)

Od 1. januára 2018 bol do Obchodného zákonníka začlenený nový inštitút zodpovednosti ovládajúcej osoby za úpadok ovládanej osoby (§ 66aa). Toto ustanovenie zakladá podmienky prípadnej koncernovej zodpovednosti materskej spoločnosti (ovládajúcej osoby) za svoju dcérsku spoločnosť (ovládanú osobu) vo vzťahu k veriteľom ovládanej osoby.

Podľa tohto ustanovenia ovládajúca osoba zodpovedá veriteľom ovládanej osoby za škodu spôsobenú úpadkom ovládanej osoby, ak svojím konaním podstatne prispela k úpadku ovládanej osoby.

Predpokladom vzniku vzťahu ovládajúcej a ovládanej osoby je väčšinový podiel na hlasovacích právach počítaný zo všetkých hlasovacích práv všetkých spoločnosti. Aj osoba, ktorá nie je akcionárom či spoločníkom, môže byť ovládajúcou osobou, keďže postačuje, ak táto osoba má možnosť vykonávať väčšinu hlasovacích práv.

Škoda musí byť spôsobená veriteľovi ovládanej osoby a to z dôvodu úpadku tejto ovládanej osoby. Malo by ísť o deliktnú zodpovednosť spoločníka za škodu, teda predpokladá sa protiprávne správanie sa ovládajúcej osoby.

Zodpovednosť ovládajúcej osoby bude aktivovaná až po ukončení konkurzného konania (resp. bez toho, aby prebehlo riadne konkurzné konanie), keďže sa predpokladá, že má nahrádzať škodu, ktorá bola spôsobená veriteľom.

Ovládajúca osoba sa zodpovednosti zbaví vtedy, ak preukáže, že postupovala informovane a v dobrej viere, že koná v prospech ovládanej osoby.

Podstatné prispenie k úpadku ovládanej osoby

Podstatné prispenie ovládajúcej osoby k úpadku ovládanej osoby by malo ísť o situácie, kedy ovládajúca osoba svojim aktívnym konaním primäla ovládanú osobu, aby prijala rozhodnutie (napríklad poskytnutie úveru, uzatvorenie určitej zmluvy a podobne), pričom ale nemusí ísť o jedinú a ani o hlavný dôvod úpadku ovládanej osoby. Medzi vplyvom ovládajúcej osoby a úpadkom musí byť príčinná súvislosť a konanie ovládajúcej osoby by malo podstatne prispieť k úpadku ovládanej osoby.

Ako najčastejší spôsob takéhoto vplyvu na rozhodovanie ovládajúcej osoby je najmä pokyn daný zo strany valného zhromaždenia členom štatutárneho orgánu ovládajúcej osoby. Samotný odsúhlasený (nariadený) úkon ale, tak či tak, musí byť vykonaný zo strany spoločnosti, v mene ktorej bude tieto úkony v drvivej väčšine prípadov vykonávať štatutárny orgán.

Ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore so záujmami spoločnosti a je zo strany štatutára vykonané, nemožno hovoriť o jeho konaní s odbornou/náležitou starostlivosťou ani o konaní v dobrej viere, nakoľko poruší povinnosť skúmať vhodnosť pokynov valného zhromaždenia z hľadiska záujmov spoločnosti.

Zákaz zneužitia práva

Slovenské korporačné právo obsahuje zákaz zneužitia práva, ktorý predstavuje všeobecnú zásadu súkromného práva a má aj svoj deliktuálny rozmer v podobe ustanovenia § 424 Občianskeho zákonníka, kedy by z titulu zákazu zneužitia práva (prostredníctvom uplatnenia zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom) mohli odvodzovať nároky aj veritelia obchodnej spoločnosti.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností

Podľa § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl. Obchodný zákonník teda vymedzuje predpoklady pre priznanie práva na náhradu škody a pokiaľ v konaní nie sú preukázané okolnosti vylučujúce zodpovednosť uvedené v § 374, má povinnosť uhradiť škodu ten, na strane ktorého došlo k porušeniu povinnosti, či už zo zmluvného vzťahu, alebo porušením zákonnej povinnosti za predpokladu, že sú splnené aj ostatné podmienky. Úprava náhrady škody je v Obchodnom zákonníku založená na princípe objektívnej zodpovednosti.

Zodpovednosť členov predstavenstva akciovej spoločnosti

Osobitnú problematiku predstavuje možnosť vylúčiť alebo obmedziť zodpovednosť člena predstavenstva za škodu spôsobenú spoločnosti či už v zmluve o výkone funkcie alebo v stanovách. Obchodný zákonník v ustanovení § 194 ods. 8 výslovne ustanovuje, že dohody vylučujúce alebo obmedzujúce zodpovednosť členov predstavenstva sú zakázané. Obdobne ani stanovy nemôžu vylúčiť alebo obmedziť zodpovednosť člena predstavenstva.

Obchodný zákonník však umožňuje, aby sa spoločnosť vzdala nároku na náhradu škody voči členovi predstavenstva alebo aby s nimi uzatvorila dohodu o urovnaní.

Striktné uplatňovanie zodpovednosti za škodu voči členom predstavenstva by mohlo pôsobiť v konečnom dôsledku kontraproduktívne, pretože neustála hrozba vznášania nárokov na náhradu škody by neúmerne zaťažovala členov predstavenstva pri ich rozhodovacej činnosti. Obchodný zákonník sa snaží v ustanovení § 194 ods. 7 o vyváženie medzi prijateľnou mierou rizika pre spoločnosť a nárokmi na náhradu škody tým, že pripúšťa možnosť liberácie, t. j. zbavenie sa zodpovednosti, ak člen predstavenstva:

• vykonával uznesenie valného zhromaždenia. To však neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami.

Sankcie za porušenie povinností členom predstavenstva

Ako sankcia za porušenie povinností prichádza do úvahy aj zmluvná pokuta, avšak iba vtedy, ak je zmluvne dojednaná medzi spoločnosťou a členom predstavenstva. Výhoda dojednania zmluvnej pokuty pre akciovú spoločnosť spočíva v tom, že nemusí dokazovať existenciu a výšku škody, ale úplne postačí, ak preukáže porušenie tej povinnosti, pre ktorej porušenie bola zmluvná pokuta dojednaná. Okolnosti vylučujúce zodpovednosť nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.

Obchodný zákonník poskytuje súdu v súvislosti so zmluvnou pokutou tzv. moderačné právo. Táto sankcia sa vzťahuje iba na prípady porušenia zákazu konkurencie a je upravená v § 65 ods. 2 Obchodný zákonník spoločne pre všetky druhy obchodných spoločností. Člen predstavenstva, ktorý poruší zákaz konkurencie, je povinný na žiadosť spoločnosti vydať prospech z obchodu, pri ktorom bol porušený zákaz konkurencie alebo previesť tomu zodpovedajúce práva na spoločnosť. Týmto nie je dotknuté právo na náhradu škody.

Subjekty oprávnené uplatňovať nárok na náhradu škody

Právo na náhradu škody uplatňuje voči členovi predstavenstva poškodený, t. j. akciová spoločnosť. V praxi však bude realizácia tejto povinnosti prakticky nemožná, pretože je malá pravdepodobnosť, žeby predstavenstvo uplatnilo v mene spoločnosti nárok na náhradu škody voči jednému, príp. niekoľkým svojim členom, teda vlastne proti sebe samým.

Preto Obchodný zákonník chráni spoločnosť tým, že ukladá v ustanovení § 199 ods. 2 dozornej rade povinnosť určiť svojho člena, ktorý bude zastupovať spoločnosť v konaní pred súdmi a inými orgánmi proti členovi predstavenstva.

Obchodný zákonník zaviedol s účinnosťou od 1. januára 2002 inštitút tzv. akcionárskych žalôb. Tento inštitút umožňuje akcionárovi alebo akcionárom, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota dosahuje 5 % základného imania, aby títo akcionári uplatňovali v mene akciovej spoločnosti nároky na náhradu škody voči členom predstavenstva.

Posledným subjektom, ktorý je oprávnený uplatňovať nárok na náhradu škody voči členovi predstavenstva, je veriteľ spoločnosti. Podľa ustanovenia § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka nárok na náhradu škody uplatňuje veriteľ vo svojom mene a na vlastný účet. Veriteľ môže uplatniť nárok na náhradu škody voči členovi predstavenstva až potom, keď preukáže, že svoju pohľadávku nemôže uspokojiť z majetku akciovej spoločnosti.

Ďalšie aspekty zodpovednosti a ručenia

Zmluvná pokuta za oneskorené podanie návrhu na konkurz

Dlžník, ktorý je právnickou osobou, je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene (konateľ), dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. (§11 ods. 2 Zákon o konkurze a reštrukturalizácii).

Malý konkurz a zodpovednosť konateľa

V prípade ak je spoločnosť v úpadku (a reštrukturalizácia nie je možná alebo účelná), má spoločnosť možnosť podať namiesto návrhu na vyhlásenie klasického konkurzu návrh na vyhlásenie malého konkurzu. Tento spôsob riešenia úpadku je špecifickým druhom konkurzu určeného pre menšie a stredné firmy, ktorých majetok a záväzky v kalendárnom roku nepresiahli viac ako 1 000 000€.

Ak dlžník pred vyhlásením malého konkurzu vykazoval záporné vlastné imanie a po zrušení malého konkurzu ostali neuspokojené pohľadávky prihlásených veriteľov prevyšujúce v úhrne 50 000€, sudca, ktorý konal a rozhodoval v malom konkurze, na podnet prihláseného veriteľa, správcu alebo aj bez návrhu uloží osobe, ktorá vykonávala funkciu štatutárneho orgánu úpadcu ku dňu vyhlásenia konkurzu, pokutu od 1 000 eur do 10 000 eur.

Ručenie na základe dohody alebo záložného práva

Okrem vyššie uvedených prípadov môže byť majetok konateľa a spoločníka v s. r. o. postihnutý na základe dohody o ručení alebo zmluvou o zriadení záložného práva.

DPH a náhrada škody

Pri posudzovaní, či požadovaná finančná náhrada má vstupovať do základu dane na účely DPH, je potrebné skúmať, či v danej situácii ide o predmet dane podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty; t.j. či ide o dodanie tovaru alebo služby za protihodnotu v Slovenskej republike zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Ak požadovaná odplata iba nahrádza škodu, ktorú platiteľ dane utrpel, a teda nie je protihodnotou za dodanie tovaru alebo poskytnutie služby, nie je vzhľadom na jej povahu predmetom DPH.

Premlčanie nárokov

V prípadoch, keď by sa mal použiť obchodnoprávny režim na zodpovednosť člena orgánu za škodu, či už voči spoločnosti alebo voči veriteľom, by sa aj na premlčanie nárokov mala použiť obchodnoprávna úprava.

tags: #ručenie #za #škody #obchodný #zákonník