Ručiteľské Práva a Povinnosti Spotrebiteľa na Slovensku

Úvod

Ručenie je právny inštitút, ktorý umožňuje zabezpečiť pohľadávku veriteľa. V praxi to znamená, že ak dlžník nesplní svoj záväzok, ručiteľ je povinný tento záväzok splniť za neho. Ručenie môže mať významné dôsledky pre ručiteľa, a preto je dôležité, aby si bol vedomý svojich práv a povinností. Tento článok sa zameriava na ručiteľské práva a povinnosti spotrebiteľa v slovenskom právnom poriadku.

Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ

Najvyšší súd SR sa zaoberal prípadom, kde Okresný súd Michalovce nesúhlasil s postúpením veci zo strany Okresného súdu Banská Bystrica. Dôvodom nesúhlasu bolo, že žalobkyňa nevystupovala ako spotrebiteľka. Najvyšší súd SR v uznesení odkazoval na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-419/11 zo dňa 14. marca 2013. Súdny dvor EÚ uviedol, že na preukázanie postavenia spotrebiteľa nepostačuje len okolnosť, že zmenkový ručiteľ je fyzickou osobou. Najvyšší súd SR dospel k záveru, že žalobkyňu ako fyzickú osobu, ktorá má úzke väzby vo vzťahu k obchodnej spoločnosti ako jej konateľka a spoločníčka, nemožno považovať za spotrebiteľa, nakoľko v danom prípade, prevzala ručenie za záväzok tejto spoločnosti zaplatiť kúpnu cenu z kúpnej zmluvy. Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že konateľ alebo spoločník nebude v postavení spotrebiteľa, ak poskytne zabezpečenie k zmluvám, ktorých zmluvnou stranou je samotná obchodná spoločnosť.

Nový zákon o ochrane spotrebiteľa

Národná rada Slovenskej republiky prerokúva návrh nového zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý má transponovať viaceré smernice týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Tento návrh zákona prinesie viacero zmien a nových povinností pre predajcov v B2C vzťahoch. Je potrebné sa pripraviť na navrhované zmeny, pretože nemožno očakávať dlhú legisvakačnú dobu.

Ručenie a exekúcia

V praxi sa často stáva, že ručiteľ sa ocitne v situácii, keď musí platiť za dlžníka. Ak už bola vec riešená exekučne, exekútor má viacero možností, ako vymôcť dlh, nielen zrážkami zo mzdy, ale aj predajom nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného. Odporúča sa vymáhať dlh od dlžníka, aby mal ručiteľ voči dlžníkovi exekučný titul.

Vznik ručenia a nárok na regres

Dôležité je zistiť, či ručenie vzniklo zákonným spôsobom, teda písomným vyhlásením adresovaným veriteľovi, že ručiteľ berie na seba záväzok splniť pohľadávku dlžníka, ak ju nesplní. Ak sú splnené podmienky vyžadované zákonom, ručiteľ má povinnosť plniť za dlžníka, avšak ak túto pohľadávku splní, môže požadovať od dlžníka náhradu toho, čo za neho plnil.

Prečítajte si tiež: Ako získať úver vo VÚB

Ručenie a hypotéka

Ak je ručiteľom na hypotéke priateľka dlžníka, nemá nárok na nehnuteľnosť, ak je dlžník výlučným vlastníkom nehnuteľnosti. V prípade nesplácania hypotéky má banka možnosť vybrať si, či najprv kontaktuje ručiteľa, aby začal splácať namiesto dlžníka, alebo pristúpi hneď k predaju založenej nehnuteľnej veci.

Ručenie a osobný bankrot dlžníka

Ak dlžník vyhlásil osobný bankrot, je potrebné zistiť, či vzniklo ručenie zákonným spôsobom. Ak áno, ručiteľ má povinnosť plniť za dlžníka, avšak ak túto pohľadávku splní, môže požadovať od dlžníka náhradu toho, čo za neho plnil. Dôležité je tiež zistiť, či je naozaj pôvodný dlžník neschopný plniť svoj záväzok, nakoľko ručenie má iba podporný charakter a v prvom rade má povinnosť plniť on.

Ručenie a trestné oznámenie

Ak má ručiteľ na dome zriadené záložné právo a osoby, za ktoré ručil, neplatia za pôžičku, môže veriteľ uspokojiť svoju pohľadávku vykonaním záložného práva predajom domu. Podaním trestného oznámenia sa nevymáha dlh. Na to, aby to bol trestný čin, tak dlžníci museli konať v úmysle sa na úkor ručiteľa obohatiť.

Ručenie a dedenie dlhov

Ak svokra brala úver v stavebnej sporiteľni a ručiteľom bol otec, ktorý si zo svojho platu nevie dovoliť splácať úver, môžu sa s manželom rozhodnúť, že úver budú platiť oni. V takom prípade je potrebné zabezpečiť, aby z platieb bolo zrejmé, že vkladateľ bol otec, aby si mohol potom nárokovať vrátenie peňazí od svokry.

Následky postúpenia pohľadávky zabezpečenej ručením

Podľa § 307 ods. 3 Obchodného zákonníka, záväzok ručiteľa sa postúpením pohľadávky mení bez toho, aby sa muselo zameniť ručiteľské vyhlásenie, alebo aby musel ručiteľ iným spôsobom vyjadriť súhlas s postúpením. Jeho záväzok sa mení len v osobe veriteľa, teda v osobe, ktorej pohľadávku ručiteľ ručením zabezpečuje. Obsah záväzku sa nemení.

Prečítajte si tiež: Finančné dôsledky ručenia a spoludlžníctva

Zabezpečovací charakter pristúpenia k záväzku

Podľa § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Predpokladom vzniku zabezpečenia záväzku je uzavretie dohody medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom. Táto dohoda musí mať písomnú formu a jej obsahom je záväzok tretej osoby splniť za dlžníka jeho peňažný dlh veriteľovi.

Zmluvná pokuta vo všeobecných obchodných podmienkach

Podnikateľ aj spotrebiteľ musia mať adekvátnu možnosť sa s obsahom obchodných podmienok oboznámiť. Obchodné podmienky, na ktoré v zmysle § 273 ods. 1 OBZ zmluva odkazuje a ktoré sú k nej pripojené alebo sú zmluvným stranám známe, nemusia byť samostatne podpisované účastníkmi zmluvného vzťahu. V pochybnostiach však musí ten, kto sa ich dovoláva, preukázať, že boli k zmluve pripojené alebo že boli druhej strane známe.

Následky porušenia povinnosti záložného veriteľa podľa § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka

Následkom porušenia právnej povinnosti záložným veriteľom v zmysle § 151m ods. 8 OZ nie je neplatnosť právneho úkonu, ktorým dochádza k predaju zálohu. Ak záložný veriteľ svojím zavineným postupom poruší právnu povinnosť vyplývajúcu pre neho z ustanovenia § 151m ods. 8 OZ a tým zavinene spôsobí ujmu na majetku alebo právach záložcu alebo záložného dlžníka, môže zodpovedať za vzniknutú škodu podľa § 420 a násl. OZ.

Vecné bremená in rem a zmena osoby vlastníka nehnuteľnosti

Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Forma darovacej zmluvy, darovanie hnuteľnej veci bez jej odovzdania a prevzatia

Ak darca predmet darovania nemá vo svojej moci a daruje ho v mieste odlišnom od miesta, kde sa predmet nachádza, je potrebná písomná forma darovacej zmluvy.

Prečítajte si tiež: Riziká ručenia: Nehnuteľnosť vs. Ručiteľ

Pristúpenie k záväzku, ktorý vznikne v budúcnosti

Podľa § 533 prvej vety Občianskeho zákonníka možno pristúpiť tiež k záväzku, ktorý ešte neexistuje a má vzniknúť až v budúcnosti. Okamih pristúpenia k budúcemu záväzku, t. j. okamih, kedy sa pristupujúca osoba stáva dlžníkom, je potom totožný s okamihom, kedy záväzok vznikne.

Pravá a nepravá retroaktivita

K definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty. V teórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravá a nepravá spätná účinnosť (retroaktivita) právnych predpisov. Pri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho (predchádzajúceho) právneho predpisu. Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov.

Nahradenie nedostatku prejavu vôle, predkupné právo podielového spoluvlastníka

Obsahom rozsudku, ktorý nahradzuje nedostatok vôle tretej osoby ako singulárneho právneho nástupcu pôvodného podielového spoluvlastníka (nadobúdateľa) z predkupného práva na uzatvorenie zmluvy o prevode podielu na oprávnenú osobu, je povinnosť urobiť konkrétnu ponuku - návrh na uzatvorenie zmluvy (§ 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vo výroku rozsudku súdu musí byť stanovené aj vzájomné plnenie oprávnenej osoby voči nadobúdateľovi, teda zaplatenie kúpnej ceny.

Symbolická kúpna cena za prevádzanú nehnuteľnosť

Všeobecný súd konal v medziach svojej právomoci a postupoval správne, keď kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľnosti, len vzhľadom na nízku dojednanú kúpnu cenu 1 Sk nepovažoval za simulovaný právny úkon, ktorým malo byť zastreté darovanie. Uzavretá kúpna zmluva obsahuje podstatné náležitosti (dohoda o predmete kúpy a dohoda o kúpnej cene) a, naopak, nemá náležitosti darovacej zmluvy, keďže v nej bola dohodnutá kúpna cena (aj keď nízka), keď podstatnou náležitosťou darovacej zmluvy je, naopak, bezodplatnosť.

tags: #ručiteľské #práva #a #povinnosti #spotrebiteľa