Rudolf Mizera Majetok: Prípad Kňaza Štefana Poláka a ŠtB

Úvod

Smrť kňaza Štefana Poláka v roku 1987 dodnes vyvoláva množstvo otázok a dohadov. Jeho násilný skon v Borovciach pri Piešťanoch, v kontexte vtedajšej situácie v Československu a aktivít Štátnej bezpečnosti (ŠtB), vrhá tieň podozrenia na komunistický režim a jeho represívne zložky. Tento článok sa zameriava na okolnosti Polákovej smrti, jeho prepojenie s ŠtB a možné motívy, ktoré viedli k jeho tragickému osudu.

Náboženská Aktivita a Reakcia Režimu v 80. Rokoch

V polovici 80. rokov minulého storočia začali v Československu narastať náboženské aktivity, ktoré komunistický režim prostredníctvom ŠtB už nedokázal dostatočne monitorovať a ovplyvňovať. Najväčšou z nich bola začiatkom júla 1985 bezmála 200-tisícová púť na moravský Velehrad, počas ktorej pútnici vypískali ministra kultúry ČSR a žiadali náboženské slobody a návštevu pápeža u nás. Reakciou režimu na takéto prejavy bolo utuženie kontroly, perzekúcií a všeobecne činnosti ŠtB voči veriacim a aktívnym kňazom.

Kto Bol Štefan Polák?

Štefan Polák bol komplikovanou osobnosťou. Bol extrovert, mal rád spoločnosť, návštevy a zábavu. Ako kňazovi so sľubom celibátu mu to mohlo robiť problémy. Preto bolo aj homosexuálne pozadie jeho násilnej smrti jednou z verzii, ktorú sa snažila pretláčať najmä ŠtB. Tá uvažovala o pomste nejakého Polákovho partnera, aby tak odviedla pozornosť od inej možnej príčiny jeho smrti. Polák, vysvätený za kňaza v „Kristových rokoch“, bol však v pastorácii aktívny a bol presvedčený, že v cirkvi a jej hierarchii majú pracovať oddaní a úprimní duchovní. Tieto fakty naň upriamili pozornosť Štátnej bezpečnosti.

Približne pol roka pred svojou smrťou mal Štefan Polák jej predtuchy. V máji 1987 totiž zrazu do dvora borovskej fary vošlo auto, z ktorého vybehlo dievčatko a vykríklo: „Toto je ten pán farár, o ktorom mi povedala Panna Mária.“ Pri odchode vyskočilo Polákovi do náručia a povedalo mu, že zomrie mučeníckou smrťou ako jeho patrón diakon sv. Štefan. V deň svojej smrti Polák povedal priateľovi farárovi Rudolfovi Vaškovi, že „všetkým odpustil, všetko zariadil a môže zomrieť“. Kostolníčke vo filiálke v Trebaticiach pri poslednej omši povedal, že on sám po omši naposledy obriadi oltár.

Zväzok ŠtB „Charita“

Polák ako kaplán v Zlatých Moravciach totiž pracoval s mládežou a snažil sa získavať kandidátov na štúdium na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte. To nemohlo uniknúť pozornosti ŠtB, a tak 28. marca 1980 zaviedlo na Štefana Poláka Okresné oddelenie ŠtB v Leviciach zväzok pozorovanej osoby s krycím menom „Charita“. Neskôr, ako farára v Borovciach, ho 5. februára 1982 „prevzalo“ Oddelenie ŠtB Trnava. Pracovník tohto oddelenia, poručík Pavol Ruman, navrhol 11. marca 1983 preregistrovať Poláka na kategóriu kandidát tajnej spolupráce. Ako uviedol: „v styku sa javil ako seriózny duchovný, získaný do Združenia katolíckeho duchovenstva Pacem in terris (ZKD PIT), ktorého rokovaní sa pravidelne zúčastňuje“. Riadiaci orgán Ruman dodal, že Polák je ochotný podávať informácie o laickom apoštoláte a tajnej cirkvi v okrese Trnava. Ruman tiež zaviedol v roku 1982 evidenčnú kartu na Štefana Poláka pod registračným číslom 24302.

Prečítajte si tiež: Analýza podielového spoluvlastníctva

Po vyše roku 11. júna 1984 Ruman podáva návrh na preregistrovanie zväzku do kategórie dôverník. Návrh bol schválený v zastúpení náčelníkom trnavskej ŠtB kpt. Vladimírom Kršákom. Tento „pokles“ zdôvodnil Ruman tým, že Polák nemá dostatočné štátno-bezpečnostné záujmové styky. To signalizovalo, že postupom času sa Štefan Polák snažil dištancovať od ŠtB, najmä od spomenutého Rumana a tiež od Svätoslava Monsbergera, ktorý mal na II. odbore Krajskej správy ŠtB Bratislava „na starosti“ cirkvi. Zväzok Charita mal pôvodne tridsaťjeden strán, čo znamenalo relatívne slabú úspešnosť práce ŠtB s Polákom. Po skartácii zo začiatku decembra 1989 zostalo len jedenásť strán. ŠtB mala teda záujem dva roky po násilnej smrti Poláka po sebe „pozametať“.

Vo výpovedi počas vyšetrovania v roku 1991 Ruman nehovoril pravdu, keď tvrdil, že Poláka spoznal až v roku 1986, v čase, keď sledoval činnosť Svedkov Jehovových v Borovciach. Dátum, keď Poláka sám zaregistroval, ho usvedčuje o tejto nepravde. Napriek vyjadreniu Rumana z marca 1983 sa Polák postupne vymaňoval aj z ponižujúceho „členstva“ v takzvanom Združení katolíckeho duchovenstva „Pacem in terris“. Do toho ho dlhodobo lanáril piešťanský dekan Milan Medek, evidovaný ako tajný spolupracovník ŠtB a tajomník Biskupského úradu v Trnave Ján Čížik, evidovaný ako dôverník ŠtB.

Udalosti Predchádzajúce 8. Októbru 1987

Dňa 3. októbra 1987 sa u Poláka zastavil tajne vysvätený biskup Peter Dubovský, rodák z neďalekých Rakoviec, a priniesol mu väčšiu sumu peňazí vo valutách. Polák mal veľké plány stavať domov pre starých, opravovať dlažbu, kúpiť pozemok, obnoviť lavice. Polák mal vtedy dôveru utajenej časti cirkvi.

Dňa 5. októbra, počas Polákovej omše v Borovciach, podľa svedectiev prítomných veriacich náhle vošiel do kostola neznámy mladý muž. Polák sa zarazil, stíchol, muž odišiel a Polák zostal dlho vystrašený.

Dňa 6. októbra Polák volal farárovi v Krakovanoch Vladimírovi Držkovi, že nepríde na rekolekciu 8. októbra. (Držka bol evidovaný ako agent ŠtB. Jeho spis bol zničený 7. 12. 1989). Spravidla takto volával Vaškovi, ktorý ho tam vozil. S Vaškom sa na druhý deň dohodli opačne…

Prečítajte si tiež: Premena ornej pôdy na Slovensku

Dňa 7. októbra predpoludním sa znova zastavil na fare tajne vysvätený biskup Peter Dubovský a Polák sa mu vyspovedal. V čase jeho návštevy prišiel na faru neznámy muž. V ten deň bola na návšteve u Poláka aj jeho matka a rehoľníčka sestra Dionóra. Polák ich doslova tlačil k tomu, aby odcestovali domov do Plaveckého Petra, kam ich napokon odviezol Peter Horňák. Večer potom odišiel na návštevu do Trebatíc spolu s farárom Vaškom a jeho gazdinou. Celý večer bol Štefan Polák nervózny a o 22.30 rezolútne zavelil, že idú domov. Do farskej budovy vošiel okolo 23.00.

Je možné, že v tú osudnú noc čakal osudnú návštevu. Tá už buď bola vnútri, alebo jej Polák otvoril. V každom prípade by neotvoril niekomu cudziemu, lebo pre obavy o seba si dal namontovať elektrické spúšťanie zvonov. Ak by ho použil, farníci by mu pribehli na pomoc. Polák ho nepoužil alebo nestačil použiť. Stopy krvi vnútri fary, ale i na dvore svedčia o tom, že ho napadli. Pravdepodobne sa mu podarilo vybehnúť na dvor, tam ho však museli dolapiť a vtiahnuť do fary. Prelepili mu ústa a priviazali ho k radiátoru. Páchateľ nemohol byť sám. Polák bol silný chlap a ovládal karate. Je pozoruhodné, že páchatelia riskovali, že ich spozná a môže svedčiť proti nim, no napriek tomu mu podľa vyjadrenia obhliadajúceho lekára nespôsobili smrteľné zranenia. Malo ísť teda o trúfalú mafiánsku metódu zastrašenia?

Svedkovia počas vyšetrovania vo výpovediach uviedli, že videli v noci pri fare neznáme tmavé auto a podobné, pravdepodobne Škodu 105 alebo 120, registroval jeden svedok prichádzať po polnoci od Veľkých Kostolian. Iná svedkyňa videla neznáme auto stáť neďaleko fary a niekoľkokrát podozrivo blikať svetlami. Viacerí svedkovia tvrdili, že na fare sa svietilo aj v noci a dvaja kŕmiči cestou na JRD videli svetlo vnútri fary medzi 2,30 a 3,30 hodinou.

Deň Tragédie

Popoludní 8. októbra 1987 okolo 14.30 objavili mŕtveho Štefana Poláka jeho farníci v budove borovskej fary. Bol v hroznom stave: dobitý, dobodaný, so zviazanými rukami a nohami priviazaný o radiátor a ústa mal prelepené páskou. Ležal na bruchu nosom v kaluži krvi, ktorou sa udusil. Navôkol i na dvore boli ďalšie stopy jeho krvi.

Sprvoti sa zdalo, že ide o lúpežné prepadnutie, pretože z fary zmizol videoprehrávač takmer za 20 000 Kčs. Na fare však zostala veľká suma peňazí (asi 270 000 Kčs v hotovosti, 140 000 Kčs na vkladných knižkách, 3 000 USD, 220 DM, 6 000 rakúskych šilingov - Polák získal takéto vysoké sumy zbierkami, darmi a tiež od predstaviteľov tajnej cirkvi a mali sa použiť na rôzne účely prospešné cirkvi), ako aj prázdny otvorený trezor s kľúčom vo dverách a bohoslužobné zlaté predmety. Aj ďalšie fakty a indície ukazovali na iný motív Polákovej smrti ako lúpežné prepadnutie.

Prečítajte si tiež: Sprievodca prevodom vlastníctva bytu

Prípad ihneď začali vyšetrovať orgány VB a kriminálky. Vzápätí sa objavili vyšetrovatelia ŠtB, ktorí viedli svoje vlastné vyšetrovanie. Na miesto dorazil tajomník OV KSS v Trnave Anton Nehaj i viacerí pracovníci XII. Správy ZNB (Správa ŠtB pre Slovensko). Táto neobyčajne vysoká aktivita ŠtB bola nezvyklá a vzbudzovala otázky.

Podľa Vyhodnotenia takticko-technických hľadísk spáchania trestného činu a obhliadky miesta činu totiž nebola zámka FAB na dverách otvorená násilím. Podľa správy je zaujímavé, že zločin sa stal krátko po odchode Polákovej matky, ktorá na fare strávila dva týždne. Ôsmeho októbra sa mal Polák zúčastniť na kňazskej rekolekcii na dekanáte v Piešťanoch, kam ho mal ráno prísť vyzdvihnúť farár Vaško. Ten aj skutočne 8. októbra ráno prišiel, no Poláka sa nedobúchal. Vánok previeval záclony v otvorených farských oknách a zomierajúci či mŕtvy Štefan Polák ležal len niekoľko metrov od zamknutých vchodových dverí. Vaško údajne počul aj nejaký slabý vzdych. Polák neotváral. Popoludní sa Vaško vrátil a zalarmoval Polákovho priateľa Horňáka. Ten faru otvoril nástrojmi, a tak našli Poláka zavraždeného. Bol pritom aj Polákov známy Jozef Chren. Podľa svedkov, ktorí boli prítomní, keď Peter Horňák a jeho otec otvárali dvere fary, vraj na dvore fary vyžadoval, aby mu vydali valuty, ktoré sa nachádzali vo fare. Jozef Chren sa mal v ten deň ako agent ŠtB stretnúť so svojím riadiacim orgánom kpt. Júliusom Šumanom v Bratislave. Tomu po otvorení fary rozrušený Jozef Chren telefonicky referoval o nájdení mŕtveho Poláka. Následne však ŠtB preverovala Jozefa Chrena a vo februári 1988 definitívne vylúčila jeho možný podiel na vražde Poláka.

Vyšetrovanie Po 8. Októbri

Napriek tvrdému a v niektorých prípadoch aj protiprávnemu vyšetrovaniu sa prvému vyšetrovaciemu tímu nepodarilo páchateľov odhaliť. Obhliadka miesta činu bola potom podľa šéfa druhého vyšetrovacieho tímu urobená nekvalitne. Napríklad zakrvavený pilník, ktorým Poláka dobodali do brucha, našiel v tráve na dvore fary Polákov priateľ Horňák.

Samostatné vyšetrovanie ŠtB viedol zástupca náčelníka Správy ŠtB Bratislava pplk. Ján Vaš. Toho u Poláka na fare minimálne raz videl v apríli 1987 svedok. Neskôr to tento svedok povedal Andrejovi Štiavnickému, ktorý sa prípadom zaoberal. Po návrate Poláka z Ríma ho navštevovali často rôzni príslušníci ŠtB z okresu i kraja. Dňa 8. októbra po vražde okrem neho prišli aj ďalší príslušníci ŠtB: Rudolf Mizera, Svätoslav Monsberger, Vladimír Kršák, Jaroslav Čomaj, Imrich Minarovič a Pavol Ruman. Deviateho októbra aj Ján Tkáč.

Závažné sú tvrdenia svedkov - sestry Dionóry a Polákovej sestry, že s Listom o obhliadke mŕtvoly sa manipulovalo. V pôvodnej verzii z Ústavu súdneho lekárstva - ÚSL konštatoval MUDr. V. Korman a MUDr. M. Kokavec tržné rany, podliatiny po úderoch, sedem bodných rán. Ako pravdepodobnú príčinu smrti uviedli udusenie sa zrazenou krvou v nose a v horných dýchacích cestách a zvratkami. Tento list podľa spomenutých svedkýň zamenil práve piešťanský dekan Milan Medek, ktorý ho v takom pozmenenom stave vydal sestre Poláka a sestre Dionóre. Sestra Dionóra spolu s Horňákom následne obliekali mŕtvolu do rakvy, a teda videli jej stav. Dekan Medek sa neskôr vyjadril, že on si nepamätá odovzdávanie tohto listu Polákovej sestre a ďalším.

Podobne okresný vyšetrovateľ VB Trnava kpt. Stanislav Ryban, ktorý bol pri vyšetrovaní po celý čas, tvrdil a úradne zapísal, že nebohý nemal žiadne rany po mučení (napríklad bolestivé, ale nie smrteľné bodné rany na bruchu) a zomrel len na zadusenie zvratkami. Stav mŕtvoly - rany po mučení - naproti tomu potvrdil aj primár Doliečovacieho ústavu Piešťany MUDr. Trebichalský, kam previezli mŕtvolu po patologickej prehliadke z Ústavu súdneho lekárstva z Bratislavy.

Kto Mohol Mať Motív?

Jednou z hypotéz mohlo byť, že po návrate z Ríma a po stretnutí so Sv. Otcom na jeseň 1986 Polák hlboko prehodnotil svoj život kňaza a skončil s Pacem in Terris aj s ŠtB. Odvtedy sa záujem ŠtB o neho dramaticky prehĺbil. Po návrate z Ríma Poláka intenzívne navštevovali príslušníci ŠtB, najmä Pavol Ruman z Oddelenia ŠtB Trnava, ale i Ján Vaš z Krajskej správy ŠtB Bratislava a iní. Podľa vtedajšieho predsedu Miestneho národného výboru v Borovciach vraj farár Polák dostal výhražný list.

Po návrate z Ríma začal Štefan Polák pripravovať tajnú správu pre Sv. Otca o stave cirkvi na Slovensku. V napätej atmosfére československo-vatikánskych rokovaní a v čase vážnej choroby trnavského arcibiskupa Júliusa Gábriša v tejto správe poukazoval na kňazskú nehodnosť niektorých kandidátov na biskupský stolec v Trnavskej arcidiecéze, menovite údajne na seredského dekana Jána Sokola a piešťanského dekana Milana Medeka. Obaja boli činní v Pacem in Terris a evidovaní ako tajní spolupracovníci ŠtB.

Štefan Polák chcel správu poslať do Ríma prostredníctvom skupiny talianskych cyklistov, s ktorými sa zoznámil v Ríme. Tí ho krátko navštívili na borovskej fare, keď smerovali do Krakova. Správu však zachytili pravdepodobne útvary ŠtB na hraniciach. Tým všetkým si Polák podpísal ortieľ. Ako sa ŠtB mohla o správe dozvedieť?

Podľa výpovedí ľudí z Polákovho okolia o nej vedel jeho blízky kňaz Rudolf Vaško z Veľkých Kostolian, ktorý ho, vzhľadom na nebezpečnosť, od napísania správy odhováral. Vaška v minulosti evidovali ako agenta ŠtB s krycím menom „Václav“ a jeho spis bol archivovaný 1. augusta 1986. Po Polákovej smrti reaktivoval Ruman z trnavskej ŠtB Vaška pod rovnakým krycím menom. Vaškovi Polák dôveroval.

Pri rozhovore so spomínanými talianskymi cyklistami tlmočil Polákovi jeho známy Jozef Chren, ktorý mal dom po manželke práve v Borovciach, a tak sa teda dozvedel o Polákovom liste do Ríma. Polák s ním hovoril aj o svojich telefonátoch so slovenskými cirkevnými hodnostármi vo Vatikáne po svojom návrate z Ríma na jeseň 1986. Pri nájdení mŕtveho Poláka bol aj Jozef Chren. Ten, podľa spomienok prítomných Borovčanov, ktoré neskôr sumarizoval Andrej Štiavnický, zakazoval ostatným, čo boli pri nájdení mŕtveho Poláka, aby hovorili, že aj on tam vtedy bol. Podľa vyhodnotenia záujmových faktov z minulosti otca Jozefa Chrena Alojza, ktoré spracovala ŠtB, vedel, že Polák má na fare väčšiu sumu peňazí. Sám Jozef Chren bol od roku 1979 evidovaný ako agent ŠtB s krycími menami „Vrbovský“ a „Pepo“. V tomto roku totiž prestúpil pracovať do podniku zahraničného obchodu Interal, k čomu mu dopomohol príslušník XII. Správy ŠtB Greguš. Možno predpokladať, že ako protislužbu vyžadoval záväzok spolupráce s ŠtB. Jozef Chren bol aj pre ŠtB komplikovanou osobou. Na jednej strane ho charakterizovali ako bigotného katolíka s nepriateľským postojom ku KSČ a režimu.

Rudolf Mizera

Rudolf Mizera bol jedným z príslušníkov ŠtB, ktorí prišli na miesto činu po vražde Štefana Poláka dňa 8. októbra 1987. Jeho prítomnosť, spolu s ďalšími príslušníkmi ŠtB, naznačuje záujem ŠtB o prípad a možnú snahu ovplyvniť vyšetrovanie. Informácie o jeho majetku a ďalších aktivitách nie sú v dostupných zdrojoch uvedené.

tags: #rudolf #mizera #majetok